nascendi

42 rokov pred Deepwater Horizon bolo nakrútené Sklenené peklo. Aj keď nie je celkom korektné porovnávať oba katastrofické filmy, ten skôr nakrútený vyhráva na celej čiare. Tie novodobé monštrá nazývané plávajúce plošiny sú budované preto, aby sa nielen zo zeme, ale aj z morského dna vyťažila všetka dostupná ropa, aby si dôležití panáci mohli lietať za dôležitými stretnutiami, aby kdekto si mohol svoju riť vyvážať sám v dvojtonovom autiaku a aby takmer všetkým bolo úplne jedno za akých podmienok sa palivo dostáva do ich auta. A keďže ide o veľký kšeft naháňajú sa termíny, prehliadajú sa bezpečnostné pravidlá, čo pri takých komplikovaných výtvoroch, akým je plávajúca plošina, môže byť fatálne. Film nepovažujem za vydarený. Začiatok namiesto nenásilného vytvárania predstavy diváka, akým obrovským a komplikovaným dielom je plávajúca plošina, bol vyplnený nezáväzným tliachaním chlapákov od fachu. Samotná havária bola zmesou ničivých efektov, pričom málokedy bolo zrejmé kde a prečo sa to, či ono deje.  Od zničenia plávajúcej plošiny už uplynulo dosť rokov a nemyslím si, že by v hľadaní ložísk, ťažbe ropy, či racionálnej spotrebe produktov z nej vyrobenej došlo k nejakým povšimnutiahodným zmenám.

Vidieť v našich končinách bulharský film je veľká vzácnosť. A ak ten film nie je časovo ukotvený a s istými obmenami by sa mohol odohrávať v každej krajine ostblocku, lebo všade bola a niekde aj pretrváva mentalita a systém, tak sa nemusím rozpakovať nadeliť mu štyri hviezdičky. V dobre vystavanom príbehu sa od nálezu peňazí všetko odvíja sériou neodvratných udalostí, ktorých výsledkom je depresívny pohľad na spoločnosť, ktorej príslušníci musia v takomto marazme žiť. Okrem predátorov, ktorým naopak systém mimoriadne vyhovuje a sú naň dokonale adaptovaní. Nemožno sa čudovať, že im hodnoty, akými sú otcom darované hodinky, smädné zajace a práca za 350 leva nič nehovoria.

Bol som dosť zvedavý na film nakrútený na motívy skutočnej udalosti a výrazne propagovaný. Môj záujem rýchlo klesal už v prvej časti, plnej amerického pátosu a náboženskej zarputilosti. Druhá, dobre nakrútená bojová časť, bola podľa mňa zbytočne dlhá a aj znehodnotená "efektnými scénami" s odkopávanými granátmi, paľbou z transportnej deky a westernovým rozdelením úspešnosti paľby na nepriateľov. Celkovo mi film pripadal ako konglomerát Forresta Gumpa, Olovenej vesty a Zachráňte vojaka Ryana. Som z neho primerane sklamaný, pretože si myslím, že to mohlo dopadnúť lepšie.

Mexický Bez návodu som nevidel, lebo má iba niečo nad 70 %. Čítal som však jeho obsah a videl asi polovicu jeho kópie, ktorá má síce 80 %, ale nemám chuť ju dopozerať. Aspoň viem aké filmy sa v súčasnosti nakrúcajú a ako na veľkú časť publika pôsobia.

Zatiaľ najnižšie hodnotenie predstavenia môjho obľúbeného RND. Ide o akýsi druh remaku, ktorý sa snaží klasické predstavenie zaktualizovať a dať mu nový háv. Bohužiaľ ten nový háv mu nie celkom padne. Ožíval som pri slovných flashbackoch z pôvodného Jááánošíííka, nadšený som bol pri každom výstupe nestarnúceho a stále invenčného Stana Štepku, ktorému bol dôstojným partnerom Michal Kubovčík. U zvyšku predstavenia som uplatnil rýchloposun, pretože som celé predstavenie videl v minulom roku a nežiadalo sa mi repetície.

Výber herečky spoločne s voľbou čiernobieleho materiálu boli v tomto filme jedinými dobrými voľbami. Zvyšok mi pripadá rozpačitý. Prípad je dostatočne známy, divácky atraktívny a v tomto filme nedostatočne využitý. Atmosféra nepresvedčivá, zábery vždy o niečo dlhšie, ako by bolo únosné, vedľajšie motívy spotrebovali čas potrebný na hlbší ponor do osobnosti Hepnarovej, ostatné postavy fungovali iba ako krovie. Celkový dojem - nevyužitá príležitosť. A ani nemusím vysloviť počudovanie nad tým, že celkom dobre poznáme mená zločincov, sériových vrahov osobitne, ale nikto, naozaj nikto nepozná napr. mená tých ôsmich obetí tohto teroristického činu.

Som mimoriadne sklamaný a smutný. Najviac z toho, že sa k tomu prepožičal jeden z mojich najobľúbenejších režisérov, u ktorého som ani vo sne nepredpokladal, že jeho dielu dám iba dve hviezdičky. Ale bohužiaľ, nebol najmenší dôvod pre pridanie čo i len jednej navyše. Tri by som dal v prípade, že by neexistovala bournovská trilógia a tento film by sa z ničoho nič zjavil. Ale po tej trojici nemám čo hodnotiť. Pár nových hercov? (aj tak ma z nich zaujala iba Alica Vikander, ktorú nepoznám), nové lokácie? a nič viac, pretože všetko ostatné bola iba recyklácia, vykrádanie a z toho plynúca nuda. Dúfam, že tento poklesok Paula Greengrassa bol posledný.

Spomínam si, ako Jan Werich rozprával, že neznámemu človeku dá na začiatok 100 bodov a pri každom sklamaní z nich uberá. Inšpirovalo ma to k obdobnému postupu u tohto výnimočného seriálu. Zatiaľ som videl štyri diely a nemám najmenší dôvod uberať z pridelených piatich hviezdičiek. Skôr by som mal ubrať zo zvedavosti, pretože tento seriál disponuje tým, čo robí seriál dobrým seriálom, a teda tým, že diváka navnadí na sledovanie ďalších častí. Dopisujem pár minút po skončení seriálu. Ohromný osemdielny zážitok. Pomalé tempo a napriek nemu permanentné napätie, mozaikový strih a napriek tomu sa divák nestráca v príbehu, ani v postavách, nevtieravá a napriek tomu prítomná hudba, absencia kladných postáv, ktoré napriek tomu majú divácke sympatie. Nečakal som od seriálu takmer nič a napriek tomu som dostal všetko. A vrátiac sa k Janovi Werichovi, necítim potrebu ubrať ani jeden z pôvodných sto bodov.

Zaujímavý a možno aj potrebný dokument. Netreba však preceňovať jeho účinok na cieľové skupiny divákov. Všetci o tom, čo sa deje vedia, možno im film prinesie nejaké nové detaily. Podstata však tkvie v ľudskej chamtivosti, pohodlnosti a prokrastinácii. Každý slovne proklamuje svoj súhlas, ale keď príde na činy, obzerá sa po ostatných alebo žiada odklad pre seba. Na to, čo sme urobili s našou planétou mi stačil môj život a to sa môžem považovať za jedného z tých šťastnejších, ktorí ešte zažili prírodu v takom stave, v akom sme ju dostali do rodičov a prarodičov. Správanie sa ľudstva však žiaden film neovplyvní, jeho tendencia k sebazničeniu je nezvratná. Účet však bude vystavovať príroda, pretože tá tu bola pred človekom a bude aj po ňom.

Zaujímavý film. Prekvapilo ma, aký kus cesty urazila počítačová animácia od dôb Jurského parku. Problém vidím v tom, že technický pokrok nejde ruka v ruke s umeleckým spracovaním. Každý čitateľ Kiplingovej predlohy si vytvoril vlastnú obrazovú predstavu a mám veľkú obavu, že Favreauove spracovanie naplnilo predstavy iba malej skupiny čitateľov. Bolo v nej dosť nelogickostí a nesprávnej interpretácie diela. Ani nedokážem odhadnúť cieľovú skupinu divákov, ktorú chce osloviť. Najskôr to budú deti, ktoré knihu nečítali a tak, ako je zvykom v dnešnej dobe, ani čítať nebudú. Tieto deti budú o Malom princovi vedieť z nepodareného filmu, ktorý som videl včera, predstavy o Knihe džunglí budú mať fixované na tento film a keď dospejú, možno si pozrú Rómea a Júliu z roku 1996 s Leonardom di Capriom. Vravieva sa, že pokrok nezastavíš. Ak budú časom dobrodružné, akčné a výpravné filmy spoločne s filmami žánru sci-fi nahradzované týmito umelinami, obávam sa, že o pokroku sa nebude dať hovoriť a ja budem rád, že som zažil dobu, keď film bol ešte umením.