nascendi

V posledných dňoch mám smolu. Naposledy som si nevšimol, že film nehodnotila ani dvadsiatka fanúšikov a dnes som si nevšimol, že film je filmovou verziou knihy T. Pratchetta, o ktorom, ani o jeho Zemeploche neviem prakticky nič. V mladosti táto literatúra nebola dostupná a teraz sa mi už do nej nechce púšťať. Pochopiteľne, že bez poznania celého segmentu kultúry, ktorú film a jeho predloha predstavujú som nemal šancu prežiť sledovanie bez problémov. Nabudúce si už dám väčší pozor, aby som nekazil hodnotenia a pozitívne dojmy tých, ktorých táto literatúra oslovuje.

Napriek tomu, že film má "iba" 74 % nakrútil som si ho na rekordér a s chuťou pozrel. Dôvody sa volajú Paul Greengrass (jeden z desiatky mojich najobľúbenejších režisérov), Matt Damon (obľúbenec, ktorý sa nevošiel do desiatky mojich najobľúbenejších hercov) a John Powell (jeden z desiatky mojich najobľúbenejších skladateľov). Je zrejmé, že uvedené tri mená znamenajú istú mieru mojej predpojatosti pri komentovaní filmu. V každom prípade som videl napínavý akčný film nakrútený na podklade historickej udalosti a poodhaľujúci revnivosť medzi rôznymi zložkami rôznych tajných služieb. Že ide o udalosti staršieho dáta, že obľúbené postupy spomenutých tvorcov už nemali vždy také opodstatnenie, ako u Bourna a že by sa určite ešte niečo našlo, čo nebolo akurátne je síce pravda, ale všetky výhrady spolu majú hodnotu iba jednej hviezdičky, o ktorú som bol ochotný zísť z plného hodnotenia.

K sledovaniu filmu som bol privlečený a už po pár minútach mi bolo jasné, že oslovuje (ak oslovuje) mužov a ženy úplne odlišným spôsobom. Ženy v ňom nájdu to, čo obvykle čítavajú v ženských časopisoch, mužom sa možno bude páčiť zopár hlášok a obe skupiny pravdepodobne odídu z kina s výrazom dieťaťa, ktoré po prvý raz ochutnalo cukrovú vatu. Nemám prehľad o súčasnej českej filmovej tvorbe, ani sa nezaoberám zaradením režiséra Vejdělka do niektorého z jej smerovaní. S prihliadnutím k ostatným hodnoteniam však nemôžem dať viac hviezdičiek filmu, ktorého jedinou reálnou hodnotou je ľahká stráviteľnosť, prejavujúca sa vysokou návštevnosťou.

O Dannym Boylovi toho neviem veľa, ale s určitosťou viem, že nenakrúca filmy pre mňa. Po nedopozeranom Trainspottingu som videl odpadový Sunshine a iba zo slušnosti som dal tri hviezdičky Milionárovi z chatrče. O 127 hodinách som samozrejme vedel, že sa dočkám ufiknutia si ruky, keďže odkúsnutie nožičky po chytení sa do pasce, je vyhradené líškam. Išlo teda o to, ako sa počas 90 minút neunudiť. Prežívanie času je u hrdinu príbehu je predsa len diametrálne iné, ako u rozmaznaného diváka. Už na začiatku ma znechutili delené políčka (módne pred 50 rokmi) a klipovitý charakter úvodnej časti. V najťažšej pasáži, kde sa v obmedzenom priestore odohráva skutočná dráma jedného mladíka som čakal jeho výraznejšiu fyzickú degradáciu, v ktorej by bolo vyvrcholenie formou traumatickej amputácie ruky dielom pološialeného zúfalca. Nedočkal som sa. Je to síce film, ktorý sa oplatí vidieť, ale nepochopil by som diváka, ktorý by ho chcel vidieť opakovane.

Historické filmy nepatria k mojim obľúbeným žánrom, pretože mám málo naštudované a nedokážem odlíšiť pravdu od fikcie. Ale nedávno som čítal zaujímavé pojednanie práve o období, ktorým sa zaoberá tento film a prekvapilo ma, že krátko potom, ako ustalo prenasledovanie kresťanov, sa situácia obrátila a keď nadobudli potrebnú moc začali likvidovať svojich náboženských oponentov. Takže ma to iba utvrdilo, že pravdepodobne všetky náboženstvá nie sú o bohu, či bohoch, ale len a len o moci. Film ma nechal chladným, aj keď nemôžem poprieť, že mnohé scény boli kvalitne zahrané i nakrútené. Problém vidím v proporciách, čo sa mi stáva vždy, keď mám odlišný názor oproti tvorcom v tom, čoho by som chcel vidieť viac, a čo mohlo byť bez ujmy na celkovom výsledku vynechané.

Neuveriteľne zdĺhavý a nekomplikovaný film o podvodníkovi, na ktorého sa rúti chabá konštrukcia postavená na túžbach a očakávaniach miestnych podnikateľov zaslepených vidinou zisku do takej miery, že prehliadnu jednoduchý podvod, ktorého obeťou sa stávajú. Celý príbeh mi neodvratnosťou žalostného konca pripomenul mankárky za socializmu, ktoré si pobyt v nápravnom zariadení odďaľovali požičiavaním tovaru zo susedných predajní pred inventúrou.

Tak sa mi podarilo po troch rokoch vidieť slávneho Avatara. Nie som sklamaný. Keď niekomu producenti poskytnú 400 miliónov dolárov, nemá inú možnosť, ako nakrútiť film na ktorý budú diváci chodiť. Nie film, ktorý získa nejakú cenu, film pri ktorom budú snobskí filmoví kritici uznanlivo kývať hlavami, aby nakoniec zapadol prachom v nejakom archíve. A Cameron nesklamal. S využitím najmodernejšej techniky a fantázie hodnej konzumenta LSD vytvoril celú planétu obývanú nejakými odrastenými šmolkami, ktorí na nej žijú v dokonalej zhode s prostredím. A aby tam tej krásy nebolo priveľa, sú tam Američania, ktorí v honbe za nejakým vzácnym šutrom predvedú Vietnam II. Na svoje si tak prídu nielen milovníci strieľačiek, ale aj Cameron, ktorý už môže premýšľať nad tým, koľko peňazí si zapýta na svoj ďalší film. Aj keď sa Avatar v čase jeho premiéry dostal až do prvej desiatky rebríčka ČSFD, dnešná pozícia lepšie odráža jeho reálny význam. Avatar je predovšetkým filmovou atrakciou, ktorej život skončí, keď niekto nakrúti atrakciu ešte väčšiu a drahšiu.

Neľutujem, že som Michaela Hanekeho pred časom zaradil do desiatky mojich najobľúbenejších režisérov. Prakticky každý jeho film je pre mňa udalosťou. Pritom sa naň neteším, ale s napätím ho očakávam. Jeho filmy sú znepokojujúce, neprikrášlené, drsné a evokujú viac otázok, než ponúkajú odpovedí. Biela stuha je tiež takým filmom. Dedina je akýmsi laboratóriom, v ktorom môžeme sledovať, ako sa rodí zloba, závisť, pomsta a krutosť, povedané ústami jednej z postáv filmu. Na tomto mimoriadnom filme mi napodiv nesedel iba jeho, podľa mojej mienky, chaotický strih, ktorý neladil s vecným opisom udalostí, ktoré sa v dedine odohrali. Ani na ďalší Hanekeho film sa nebudem tešiť, ale neviem sa ho dočkať.

Je síce pravda, že príbeh je za vlasy pritiahnutý a v podstate scenáristicky nezvládnutý, ale na druhej strane sú reálie zvládnuté takmer do detailov. V tom asi spočíva najväčšia príťažlivosť tohto filmu a tam sa aj utopili najväčšie očakávania, ktoré mohol naplniť.

Dánsky originál som videl pred rokom a dostal odo mňa tri hviezdičky. Nemám dôvod meniť hodnotenie ani u remaku, i keď o prospešnosti jeho nakrútenia pochybujem. Herecké výkony boli primerané slávnym menám, scény z Afganistanu boli fascinujúce, ale aj tak si mysllím, že Američania radšej nakrútili remake, než by dánsky originál otitulkovali. A tak sú z jedného filmu dva.