nascendi

Američania majú Vietnam, Francúzi Alžír. Videl som množstvo filmov o Vietname, ale iba jeden o Alžírsku (Bitva o Alžír). A práve pre Bitvu o Alžír nedokážem pridať tomuto filmu štvrtú hviezdičku. Nejde ani o zidealizovanie postavy mladého komunistu, to je iba akási daň ľavicovému ladeniu Francúzska v tých časoch. Najviac mi prekážalo, že takmer všetko, čo som v tomto filme videl, som už videl v niekoľkých predchádzajúcich filmoch. A aj keď v ňom nebolo veľa zjavných nedostatkov myslím si, že na zaradenie filmu medzi mimoriadne počiny je treba aby niečím prispel do filmovej histórie, aby odhalil niečo predtým nevidené. A toho som sa nedočkal.

Námet o súdružke, ktorej kóma neumožnila sledovať zjednotenie Nemecka v reálnom čase, a ktorej museli príbuzní vybudovať v izbe skanzen NDR bol celkom dobrý na úspešnú komédiu. To by však museli byť u kormidla úplne iní tvorcovia. Táto skupina to celé ťahala k ostalgii a brnkala na strunu tým, čo si dodnes mrmlú: "Za socializmu bolo lepšie." Takže o komédii sa nedá vravieť ani náhodou. Netrúfam si nejakým pojmom nazvať to, čo im z ich snaženia vyšlo. V každom prípade barnumská reklama pritiahla k filmu množstvo divákov, ktorých potešilo, že vo filme vidia predmety a počúvajú slovné obraty, ktoré ich vracajú do nedávnej doby, keď všetko bolo predvídateľné a riadené zhora.

Tento film ma dostal. Málokedy sa mi stáva, aby som niečomu nerozumel a napriek tomu to ocenil. To je prípad tohto filmu. Bol som ním fascinovaný napriek tomu, že som všetky symboly, podobenstvá a odkazy nepochopil. Verím režisérovi, že on bol na tom oveľa lepšie. Ja som vnímal iba uhrančivosť obrazov, ktoré sa mihotali na obrazovke, obdivoval som hercov a tak, ako málokedy, ma oslovila aj podmanivá hudba. Svoju veľkú spokojnosť zatiaľ neviem vyjadriť inak ako pridaním hodnotiacej hviezdičky.

Nepochybujem o tom, že Jan Werich spolu s napr. Josefem Švejkem patria do českého rodinného striebra , o ktorého hodnote sa nepochybuje. Preto je mi ľúto, že nespochybniteľná Werichova interpretácia zaujímavých a múdrych rozprávok bola ilustrovaná bábkami, ktoré sú na hony vzdialené od mojej výtvarnej predstavy. Neviem si ani predstaviť, že by som tento film pustil svojim deťom, keď boli v útlom veku. A vlastne ani teraz, keď sú už sami rodičmi. Chápem, že výtvarníci mienia, že čím sú vzdialenejší od Disneyho, tým sú modernejší. A pritom sú nanajvýš morbídnejší. Nakoniec tie bábky sú iba časťou celkového dojmu z filmu a tak tie ľútostivé tri hviezdičky môžem ponechať.

Premingerov pohľad na obdobie okolo vzniku štátu Izrael ma lákal predovšetkým kvôli môjmu najobľúbenejšiemu hercovi a tiež pre krásnu melódiu, o ktorej som dúfam, že bude znieť filmom. To som si však ešte nevšimol, že filmom, ktorý má 210 minút. Taký film sa prakticky nedá nakrútiť bez toho, aby v ňom nevznikli bubliny nudy. Tie som pociťoval najmä preto, že história, a históriu vzniku Izraela nevynímajúc, ma zaujíma iba okrajovo. Ani Paul Newman sa neblysol nejakým výnimočným hereckým koncertom a tak pri opakovanom sledovaní som bol vďačný za rýchloposun.

Nedokážem sa zbaviť porovnávania a omnoho kvalitnejším filmom Kód Enigmy. Zatiaľ čo Kód Enigmy mal jasne definovaný cieľ a cestu k nemu, tento film mi pripadal ako lov na príliš mnoho zajacov. Chcel byť historickým, romantickým, špionážnym, kriminálnym a ktovie ešte akým. A takto to nefungovalo. Keď k tomu pridám málo výrazných hercov, prekomplikovanosť vzájomných vzťahov postáv, ktoré stvárňujú a iné dôvody na zdvihnutie obočia, potom pôvodné tri hviezdičky sú tak akurát.

Je iba málo remakeov, ktoré sa aspoň vyrovnajú originálu, takže ich nakrúcanie je skôr odôvodnené scenáristickou núdzou, než ambíciami nových tvorcov. Hitchcockov originál si už pamätám iba matne, tento film o niečo lepšie, ale aj tak bolo užitočné pozrieť si ho opakovane. Andrew Davis sa okrem Utečenca príliš nevyznamenal, takže som neočakával žiaden zázrak. Napriek tomu trojica dobrých hercov zahrala diabolskú hru s potrebným gradujúcim napätím, takže som nemal problém prihodiť hviezdičku. Akurát oholený Suchet toho veľa nenavyšetroval a bol tam takmer za štatistu. Celkove spokojnosť, ktorá znesie porovnanie aj so slávnym Utečencom.

Pri opakovanom sledovaní som skončil v 20. minúte. Nechápem, že som kedysi dávno pokladal tento film za jeden z Funésových najvydarenejších. No, časy sa menia. To čo bolo kedysi vtipné, je dnes trápne. Ale neplatí to univerzálne. Nemé grotesky už nevyvolávajú výbuchy smiechu, ako kedysi, ale zhovievavé pousmiatie bez pocitu trápnosti tam ostalo. Ale Funésove, Richardove, Tatiho filmy už nedokážem dopozerať. Spomenul by som si aj na ďalších, ale nemá to význam. Vyjadrím to iba hodnotením.

Tomuto filmu pristanú tri hviezdičky ako uliate. Bol to mix všetkého možného. Dobré scénky, zaujímavé situácie, premyslené dialógy sa striedali s obvyklým westernovým a rýdzo americkým klišé, niekedy aj s nudou. Ale celok ako tak držal pohromade. Z hercov som poznal iba Jacka Palancea a prekvapila ma aj prítomnosť mladučkého Jakea Gyllenhala. Je možné, že za nejaký mesiac na film zabudnem, ale neľutujem tých takmer dvoch hodín strávených jeho sledovaním.

Nemusím meniť pôvodné hodnotenie. Divoká rieka je napínavý film, nakrútený v krásnej prírode a poskytujúci laikom, ako som ja, predstavu o raftingu. Meryl Streep a fenka retrievera svoje party zahrali výborne, ostatní v rámci svojich možností a chvíľami hlúpych dialógov tiež. Výborná hudba Jerryho Goldsmitha sa nedala prepočuť. Celkovo film, ktorý sa dá aj po rokoch pozrieť, i keď málokto bude u neho híkať nadšením.