nascendi

Za všetkým hľadaj ženu, hovorievajú Francúzi a Mauro Bolognini túto ich životnú múdrosť roztiahol na 118 minút. Nebol to jednoliaty zážitok. Zaujímavé a dramatické epizódy sa striedali rozťahanými a nudnými scénami, ktoré boli navyše umocnené akýmsi šerom, ktoré panovalo počas značnej časti filmu. Anthony Quinn i Dominique Sanda zahrali svoje party výborne a najmenej ich postihol nedopracovaný scenár. Ennio Morricone bol tentoraz prítomný, ale nedominoval, čo ani nebolo jeho zámerom, predpokladám.

Film som videl pre rokmi a dobre si naň spomínam, pretože mal atraktívny námet, bol primerane napínavý a v rámci možností aj autentický. Často dávam najavo, že by si diváci nemali pamätať Frajera Lukea iba podľa päťdesiatich zjedených vajec, ale nedá sa dosiahnuť, aby si nepamätali z tohto filmu vyberanie muších lariev z otvorenej rany na ramene.

Cesta do Ameriky mi nepripadala vôbec zábavná. Nečudo, keď námet poskytol a produkciu zaistil samotný Eddie Murphy. Založiť film iba na kontraste medzi tým, čo mám a tým, po čom túžim si vyžaduje množstvo nápadov, ktoré mi vo filme chýbali. Takže u mňa tento rasovo segregovaný film prepadol. Nestačí mi, ak jediným kladom filmu je sympaťák stvárňujúci hlavnú postavu.

Filmom Petra Greenawaya som zhodne pridelil po dvoch hviezdičkách. S jednou výnimkou, a tou je Brucho architekta. Dnes som si tento film, o ktorom Anderton napísal, že ide o "snobské umenie" letmo pripomenul a zladil jeho hodnotenie s ostatnými. Nemám záujem zlaďovať sa s ostatnými (väčšinou), ak je to na úkor môjho názoru.

Klasickú Feydeauovu frašku som videl v troch verziách. Myslím si, že nie je veľmi na nej čo vylepšovať. Divák väčšinou vie o čo v nej ide a najviac ho zaujíma, ako sa herci popasujú so svojimi postavami. Musím konštatovať, že inscenáciu z roku 1969 si cením viac, ako túto novšiu verziu. Práve preto, že minimálne polovica hercov mi do ich postáv nesedela. Vo fraške je normálne prehrávať, ale aj v tom je potrebné dodržať mieru, čo sa nestalo, čím som bol prekvapený a sklamaný. Napriek tomu ponechávam pôvodné tri hviezdičky, lebo tak ako som napísal na začiatku, že na fraške nie je čo vylepšiť, myslím, že ani veľmi čo pokaziť.

Pravdu povediac, nikdy som nebol priaznivcom humoru Leslie Nielsena. Na filmoch s ním mi prekážalo, že paleta poskytovaných vtipov je príliš široká. Od primitívnych a trápnych až po dômyselne vystavané a vypointované, čím sa trochu blížili k jednotkám žánru, za ktoré považujem dvojicu Horúcich striel. Nepotrebujem bádať nad tým, ktorá časť série je najlepšia. Každá sa dá pozrieť, občas sa zasmiať a do pár minút po konci zabudnúť. A to podľa mojich kritérií zodpovedá iba dvom hviezdičkám.

Knihy Jacka Londona patria medzi moje obľúbené čítanie v mladosti. So sfilmovaním akejkoľvek knihy prichádzajú problémy, pretože každý čitateľ si vytvorí vlastnú predstavu postáv z knihy a žiadny režisér sa nedokáže do toho množstva postáv trafiť. Kleiserova predstava s duom Brandauer-Hawke sa mi celkom pozdávala, kamera priam čarovala a výsledkom je moja spokojnosť. Určite existujú iné verzie, ktoré som nevidel, pravdepodobne niekto nakrúti ďalšiu, ale nemám záujem vidieť množstvo variant, porovnávať ich a hodnotiť. Na to nemám dosť času a ani záujem.

Romantické filmy to u mňa nemajú vôbec ľahké. A ak to ešte navyše majú byť komédie, tak ešte ťažšie. U týchto filmov som chorobne citlivý na každý náznak gýču, falše, klišé a podobných zlozvykov, ktoré sa práve u nich vyskytujú v hojnom počte. A ak na ne naďabím potom mi je jedno, čo si o nich myslí kritika, užívatelia ČSFD i moji známi. Preto sa zhodnem s minimálnym množstvom divákov na hodnotení takých úspešných filmov, akými boli napr. Láska nebeská, Duch, Notting Hill a samozrejme aj tento o Samovi zo Seattlu, o ktorého úspešnosti neviem nič.

Zaslúžené tri hviezdičky. A nebyť pár "amerických" drobností, mohli byť aj štyri. Neznášam tú americkú frajerinu, ich bohorovnosť a na druhej strane smiešny pacifizmus, ktorý sa do vojnovej vravy vôbec nehodí. Realistickejšie mi pripadlo odstrelenie vlastného vojaka, ktorého zranenie neumožňovalo jeho transport. Veľmi som si na filme pochvaľoval kameru a tiež aj výkon Gene Hackmana. Videl som množstvo filmov z prostredia vietnamskej vojny. Tento je významný tým, že je iný. Iný najmä tým, že sa na ňu pozerá päťdesiatročný muž prvý krát zblízka.

Ani môj vek ma neoprávňuje k tomu, aby som tomuto prvorepublikovému nepodarku s mizerným hlavným hrdinom ponechal priemerné hodnotenie. A na priemerné hodnotenie nepostačuje ani to, že Adina Mandlová bola vo filme pôvabná, ako v máloktorom inom.