nascendi

Akonáhle je na začiatku filmu upozornenie, že bol nakrútený podľa skutočnosti, spozorniem. Očakávam, že film bude realistickejší a dúfam, že sa od skutočnosti neodkloní príliš. Tento Bergov film moje očakávania splnil asi na 50 %. Bol realistický v taktike boja, bojových scénach, zraneniach i v tom, koľko zámerov Američanom nevyšlo. Bol súčasne zúfalo nerealistický, keď predpokladal, že diváci budú stotožňovať tuleňov s terminátormi, ktorým strašidelné pády, ani opakované strelné zranenia nebránia v pohybe a pokračovaní v boji. Takže, či chcem alebo nechcem, v tomto sa odklonil od skutočnosti, a to poriadne. Nemusel. Menej by bolo viac.

Málokedy pridávam ďalšiu hviezdičku s takou ľahkosťou, s akou som ju pridal Nebu po jeho opätovnom zhliadnutí. U zrodu tohto filmu asistovali veľmi kvalifikované sudičky (Tykwer, dvaja Krzystofovia a božská Cate) a keď im ešte do toho hrala krásna hudba, dielo sa nemohlo nepodariť. Popri všetkých svojich kvalitách je Nebo pomerne rozporuplným filmom a nejeden divák si kladie otázku, aký postoj má zaujať k sympatickej vražedkyni, ktorá nechcela zavraždiť tých, ktorých zavraždila. Zaujímavo vystavaný príbeh, úžasná atmosféra podporená skvelým hudobným motívom a bezchybný výkon Cate Blanchett poskytujú vhodné prostredie na hľadanie odpovedí na túto otázku.

Ak niekto považuje Pytlákovu schovanku za romantický film a Limonádového Joea za western, tak nebude mať problém považovať Nebe a dudy za vynikajúci film a prideliť mu zodpovedajúci počet hviezdičiek. To nie je môj prípad. Dve hviezdičky sú iba za tradične dobrý výkon Jindřicha Plachtu. Príbeh i ostatné herecké výkony (vrátane Marvanovho!) sú zúfalé. Film som vlastne už kedysi videl, ale zapamätal som si z neho iba vkladanie čiapky do nohavíc pri "exekúcii". Nakoniec, viac zapamätaniahodného tam ani nebolo.

Zaujímavý dokument o zaujímavom človeku, ktorý objavil zaujímavý spôsob, ako z antarktického ľadu zistiť aká teplota na Zemi panovala a menila sa v čase niekoľko sto tisíc rokov. A aby toho nebolo málo, objavil, že z bubliniek uzatvorených v ľade môže zistiť, aký bol vtedy v atmosfére obsah oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. Šokovalo ho, keď zistil, že antropogénny vplyv za posledných sto rokov sa vymyká všetkým doterajším cyklom otepľovania a ochladzovania atmosféry. A aj keď prežil zaujímavý, udalosťami a objavmi naplnený život, na konci mu pripravili najväčší zážitok tým, že spochybnili jeho výskumy, aby mohli uhľobaróni a petrolejoví magnáti nerušene zhrabovať svoje zisky, globálne otepľovanie sem, globálne otepľovanie tam.

Nie je veľa filmov, na ktorých reprízu som čakal vyše 50 rokov. Nie je veľa užívateľov, ktorí tomuto Kurosawovmu filmu dali plný počet hviezdičiek, ako ja. Ani veľa tých, ktorí boli filmom pred 50 rokmi takí nadšení. Japonskú trojku (Kurosawa, Mifune, Sató) v tomto prípade dopĺňa môj obľúbenec Ed Mc Bain alias Evan Hunter. Samozrejme, že môj dnešný pohľad na tento film je už omnoho kritickejší, ale nepokladám za potrebné znižovať hodnotenie. Všetky drobné nedostatky považujem za vysvetliteľné dobou, ktorá uplynula od nakrútenia i odlišnosťou japonského vnímania a prežívania.

Tento film Olivera Stonea považujem za menej vydarený pokus o pohľad na vojnu vo Vietname očami dedinského dievčaťa. Ten pohľad je v snahe o nejakú komplexnosť príliš zdĺhavý, umelý a ako konštatoval aj Mikino00 aj nesúrodý. Vysypanie porcelánových čriepkov na zem nevytvorí mozaiku. Rovnako tak drobné životné epizódky pospájané za sebou ešte nevytvoria zaujímavý a príťažlivý film. A neprospelo mu ani tradične ľavicové videnie sveta jeho režisérom.

Kdesi som sa dočítal, že je od užívateľa nekorektné, ako hodnotí alebo dokonca komentuje film, ktorý nedopozeral do záverečných titulkov. Vyvstáva otázka, čo robiť, ak je film nepozerateľný. Pretože práve takto ja vnímam Nebo nad Berlínom. Považujem ho za audiovizuálne tlachanie, ktorého autor predpokladá, že dezorientovaný divák bude film označovať ako artový počin, len aby nevyšlo najavo, že mu nielen nerozumie, ale ani sa mu nič z neho nepáči. Takto ja nefungujem a preto mi ostáva jediná povinnosť oznámiť, že jediná hviezdička patrí Brunovi Ganzovi.

Neberte nám princeznú nepatrí medzi vydarené muzikály. Napriek tomu je aj po rokoch celkom obľúbený a pesničku Šaty je dosť často počuť z rozhlasových staníc. Keď sa zamýšľam nad obľúbenosťou muzikálu nutne dôjdem k záveru, že napĺňa sny. Sny, v ktorých Marika chodí a pobieha, sny v ktorých si môžeme pripomenúť hudbu legendárneho Deža Ursínyho aj vidieť Mekyho v originálnom svetri. Na tri hviezdičky to bohato stačí.

Krásna príroda, nádherné zábery, príťažlivá hudba, zaujímavá Brooke Adams i Richard Gere v mladšom, ešte nestriebrovlasom vydaní a to je asi tak všetko. Avizovanú drámu som si všimol iba pri požiari vo funkcii insekticídu a avizovanú romantiku som asi prehliadol. Príbeh by som vtesnal do troch viet a hodnotenie som vtesnal do troch hviezdičiek.

S filmom nemám najmenší problém, iba s hodnotením a komentárom. Nemám záujem ísť v tomto prípade proti všetkým, pretože každý človek má právo na svoje predstavy a ideály a je veľmi citlivý na ich spochybnenie. Takže hodnotenie nechávam na neutrálnych troch hviezdičkách a vyhnem sa nielen porovnávaniu s Tmavomodrým svetom, ale aj s ostatnými vojnovými filmami. Nie je vhodné byť v niektorých prípadoch konfliktný.