nascendi

Úspešná komédia z autorskej dielne Smoljak-Svěrák-Lipský, vydarené herecké obsadenie, dokonca aj Luděk Sobota ešte na hranici znesiteľnosti. Zľudovené hlášky, vynikajúce epizódy. Takže prečo vlastne "iba" tri hviezdičky? Na objasnenie stačí vidieť tento film napríklad päťkrát v päťročných intervaloch. Televízie nám ho pritom ponúkajú omnoho častejšie. Po niekoľkých reprízach zistíte, že hlášky prestávajú byť bombovými a do popredia sa derú hluché miesta alebo tie epizódky, v ktorých to trochu škrípe. A nakoniec, dať štyri hviezdičky by znamenalo poškodiť iné komédie, ktoré si to určite zaslúžia viac.

Nevidel som zatiaľ žiaden film od Alessandra Blassettiho a po tomto zázraku ani nechcem. Nechal som sa zlákať slávnymi hercami a nevyšlo to. Údajne je to komédia, ale nezasmial som sa ani raz. Dôvodom môže byť, že: a) mám nezmeniteľne zlú náladu, b) na tomto filme sa nesmial ani Blassetti. B je správne! Ešte šťastie, že som už opustil zásadu, že nebudem hodnotiť ani komentovbať filmy, ktoré som nedokázal dopozerať. Prečo by som sa mal týrať ukecaným filmom nakrúteným bez scenára a bez myšlienky.

Pokračovania úspešných filmov to majú ťažké. Ale básnici mali šťastie v tom, že kľúčové postavy boli k dispozícii. To umožnilo sledovať osudy známych postáv v novom prostredí a v nových situáciách. Preto nechápem dohadovanie sa o tom, ktorý diel básnikov je najlepší. Ja som to sám pre seba vyriešil všeobjímajúcimi troma hviezdičkami pre každý z troch autentických (nenadstavovaných) dielov a mám pokoj.

Ešte včera som si myslel, že úpadok básnikov začal až jeho štvrtou časťou. Dnes už viem, že sa tak stalo už v tretej časti. Vykresľovanie Štěpána, ako debila, ktorý si kupuje zhnitú fiatku, nahradenie postáv figúrkami, orgánmi schválená opatrná kritika režimu zrážajú výsledok do podpriemeru, ktorý nezachráni ani prostoreká Jana Hlaváčová, epizódny Rudolf Hrušínský a na obežnú dráhu vyslaná pôvabná Píšťalka.

Pokiaľ si pamätám, bol tento film premietaný v rámci prvého ročníka brnenského Flmfóra v roku 1963. Zohnať lístok bol dosť problém napriek vysokej cene 50.- Kčs. Ale tieto obrázkové dejiny Ameriky premietané na širokouhlom formáte vzbudzovali úžas u divákov zvyknutých na rozorávanie celiny, odpich vysokej pece a hrdinských vojakov porážajúcich hitlerovcov. Po polstoročí už tento film nemá čím prekvapiť, nanajvýš zaujme neobvyklou koncentráciou známych hercov, z ktorých však len máloktorý dostal viac priestoru na prezentáciu svojej postavy. Ale aj to spolu s gigantickým rozpočtom stačilo na pootvorenie úst pri premietaní. Vtedy.

Poledňákovej komédii neoddiskutovateľne priniesol úspech Tomáš Holý. Je len málo detských hercov, ktorí dokázali byť na obrazovke takí autentickí, ako bol Tomáš. Sama Poledňáková uznala, že herci v jej filme neboli iba hercami, ale aj spolutvorcami, čo im umožnilo vžitie sa do postáv, ktoré stvárňovali. Filmu mierne ublížilo nadmerné reprízovanie, ale aj tak patrí dodnes medzi obľúbené rodinné filmy.

Od staršieho seriálu Okná vesmíru dokorán s Jiřím Grygarom som sa nedostal ku komplexnejšiemu spracovaniu vesmírnej problematiky. Netuším koľko a ktorých častí seriálu som celkom videl a nie je to ani podstatné. Podstatné je, že informácie sú podávané prijateľnou formou a aktéri ani nemusia predstierať svoje zaujatie vesmírom a poznaním. Takže jediné, čo mi trochu prekážalo bola neuveriteľnosť niektorých nepredstaviteľných dejov a objektov. Ale to nie je o seriáli, ale o mojej nedôvere k poznateľnosti vesmíru.

Výborná predloha, výborní herci a režisér, ktorý toho veľa nepokazil. Nemôžem však ísť až na štyri hviezdičky, pretože s touto predlohou mal režisér pozitívny handicap.

Už samotná hra Oscara Wildea je vynikajúca. Od Jiřího Bělku som ešte nevidel niečo priemerné alebo priam odfláknuté. Herci predstavujú to najlepšie, čo bolo v danej dobe k dispozícii. Takže sa môžeme baviť o tom, či výsledok je alebo nie je divadelnejší než mal byť, či herci v niektorých momentoch prehrávajú zámerne alebo neúmyselne, ale to je asi tak všetko čo s tým môžeme robiť. Frflať má právo ten, kto túto inscenáciu svojim výtvorom prekoná. A to si počkáme.

Televízny film, na ktorom bolo ťažké nájsť niečo, čo sa podarilo. Zaujal ma obraz fungovania sociálnej siete v Amerike v 30. rokoch, ktorý pripomínal skôr fašistické Nemecko. A zaujal ma Mark Harmon. Nie však hereckým výkonom, ale iba tým, že je v mojej hlave spojený s NCIS, kde ho vídavam, keď prechádzam v správny čas okolo televízora.