nascendi

Nesadol mi tento film. Nerozumel som mu tak, ako by som chcel, nepozdávali sa mi niektoré herecké výkony, ani dynamika deja. Príbeh mi pripadal prekombinovaný, film zbytočne dlhý a nie som si ani istý, či Isabelle Adjani, ktorú som videl po prvý krát, si zaslúži taký nekritický obdiv. Nepripisujem môjmu viac-menej negatívnemu pohľadu na film žiaden význam. Na to, aby film na mňa výrazne zapôsobil, musí byť splnených mnoho kritérií. A keď nie sú, považujem vyjadrenie, že mi film nesadol, za adekvátne môjmu výslednému dojmu.

Päť osôb v rozpadajúcom sa dome odkrýva rozpadajúce sa vzťahy a postupne zisťujú, že sú nereparovateľné. Film som vnímal ak divadelnú hru a nejaké podobenstvá na poľskú realitu tej doby mi už boli dosť vzdialené.  Celým filmom presvitala bezvýchodnosť a jeho záver ukázal, že si spätosť so svojimi koreňmi protagonisti zreteľne uvedomujú.

Uplynulo už mnoho rokov od doby, keď som túto bizarnú grotesku z Kalahari a blízkeho okolia videl po prvý krát. Je založená na jednom nápade a tak nemohla naplniť celý film. Ten bol doplnený nevtipnými a trápnymi epizódami, ktoré ho stiahli na nižšiu úroveň. O žiadnom kulte sa samozrejme nedá hovoriť, ale nepopriem, že vo vtedajšom sortimente filmov pôsobil osviežujúco.

Bol som primerane zvedavý na film zobrazujúci niektoré epizódy Zimnej vojny. Chápem nadšenie Fínov pre túto obdivuhodnú časť ich histórie a verím, že spravili všetko pre to, aby film čo najvernejšie zobrazil, čím si fínski vojaci museli proti presile Rusov prejsť. Nie celkom sa to podarilo. Menej by bolo viac. Opakovaním rovnakých situácií, rovnakých záberov sa lepší efekt dosiahne málokedy. Vo filme bolo množstvo skvelých situácií a záberov. Podarilo sa, aby divák tie boje cítil zblízka a prežíval ich spolu s vojakmi.  Na druhej strane davy Rusov vybiehali na bojisko ako cvičenci spartakiády na Strahove. Neviem tiež prečo sa tanky dali na ústup po paľbe pušiek a prečo Rusi opúšťali betónový bunker. Keď vybuchovali granáty, vojaci sa hádzali na zem až po sekunde zdržania. A množstvo podobných maličkostí, ako keby nemali vojenského poradcu. Veľmi si vážim hrdinstvo Fínov pri obrane svojej zeme proti obrovskej presile. Málo národov Európy sa môže s nimi porovnať. Ale pri hodnotení filmu s ľútosťou musím konštatovať, že na viac ako tri hviezdičky odo mňa dostať nemôže.

Už som si film nepamätal a bol som zvedavý, či má tú povestnú kvalitu šesťdesiatkových francúzskych kriminálok  s Gabinom, Delonom alebo Venturom alebo to priemerné hodnotenie, ktoré som mu dal pred takmer 15 rokmi bolo odôvodnené. A musím konštatovať, že bolo.  Nie je to ani zďaleka špičková kriminálka, ale produkt  scenáristu s bujnou fantáziou a hercov, ktorí sa tiež nevyznamenali. Aspoň viem na čom som.

Tento film mi nič nedal. Tak ako je kolalokova limonáda lihuprostá film bol dojmoprostý. Bolo tam jedno premúdrelé dievčatko, ktorému chcel strýko zabezpečiť normálne detstvo a jej babička si chcela jej prostredníctvom naplniť vedecké ambície nenaplnené dcérou. Tak som to iba nezúčastnene pozeral a bolo mi úplne jedno, ako to dopadne.

Mám s týmto filmom problém. Posudzujúc príbeh, dospel by som k tomu, čo slušným slovom môžem označiť za rozhorčenie. Rozhorčenie nad súdnym a väzenským systémom, nad tým, že sa pre procesné pochybenia púšťajú zločinci na slobodu a v tomto prípade sa neuplatnila zásada, že vina musí byť dokázaná "nad všetky pochybnosti", že keď pochybí štát, nesmie sa to vybaviť pokarhaním vinníka, ale plným odškodnením obetí. O tom vo filme a asi ani v skutočnosti nepadlo ani slovo, lebo všetkých zaujíma každý detail o zločincoch a nič o obetiach. Americký porotný systém tiež nie je voči pochybeniam imúnny, ale jeho odolnosť je podľa mňa vyššia, ako inštitút vyšetrovacieho sudcu. Lenže toto je filmová databáza a nie právnická. A film bol podľa mňa pomerne rozháraný až chaotický a bolo v ňom dosť vaty, čo spôsobovalo stratu plynulosti a konzistentnosti deja.

Godzilla má v mojich spomienkach význam v tom, že patrí do prvej desiatky filmov, ktoré som v živote videl. Nebol som sklamaný, skôr ohromený a v súčasnosti nemám chuť ju vidieť znovu, ale ani meniť spomienkové neutrálne hodnotenie.

Moja snaha mať všetky ohodnotené filmy s pridaným komentárom narazila na nedostupnosť tohto 70 rokov starého filmu. Ale nakoniec sa to podarilo aj keď s príšernými titulkami. Nič hrozné sa nestalo, pretože film má jednoduchý dej a jeho sila spočíva v v stvárnení jednotlivých postáv a nápaditosti práce kameramana. V každom prípade je to film vhodný do filmovej histórie. Súčasníci nenájdu v ňom nič aktuálne.

Vydarená televízna inscenácia Havlíčkovho románu s očakávaným majstrovským výkonom Rudolfa Hrušínského. Už si z nej pamätám iba hrubé obrysy, k opätovnému zhliadnutiu sa nemám ako dostať, tak aspoň táto poznámka.