Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 664)

plakát

Surikaty (2008) 

Život surikát je vďačným námetom na sfilmovanie. Drsné podmienky Južnej Afriky, každodenný boj surikát o potravu i o život umožnili nakrútiť poldruhahodinový dramatizovaný dokument, ktorý diváka udržuje celú dobu v pozornosti a napätí. Surikaty sú svojim postojom, pri ktorom sa snažia zazrieť predátora skôr, než ich ohrozí, nám sympatické tvory. Možno k tomu prispievajú aj veľké oči po stranách hlavy. A pred pár rokmi bol na internete veľkým hitom klip, v ktorom surikaty unavené dlhým pozorovaním okolia postupne usínajú postojačky.

plakát

Nájemník (1976) 

Ďalšie sklamanie od slávneho režiséra. Už Rosemaryino dieťa spôsobilo poklesnutie mojej sánky a Nájomník bol pre mňa ešte menej pochopiteľný a uveriteľný. Navyše v ňom hral jeden z najhorších hercov - Roman Polanski, ktorý sa tak priradil k ďalšiemu nekritickému hercovi - Woodymu Allenovi. Neviem, čo je možné oceniť na Nájomníkovi. Ja osobne som ocenil iba fakt, že už skončil.

plakát

Co víc si můžu přát (2010) 

Niekedy neuvážene zabŕdnem do šedej zóny s nádejou, že tam objavím nejaké skvelé dielko, ktoré z nepochopiteľných príčin ostalo zatiaľ neobjavené. Doterajšie výsledky však spochybňujú moje počínanie, lebo som na nič také nenarazil. Aj táto romantická dráma ma nedokázala zaujať. Ústrednú dvojicu nepovažujem za vhodne vybranú, pretože medzi nimi iskra preskočí iba preto, že je tak napísané v scenári. Príbeh je banálny, ničím neozvláštnený a tvorcovia nevyužili ani jediný rozumný krok, ktorý by zvýšil príťažlivosť ich výtvoru - neskrátili ho aspoň o 20 minút. A tak si myslím, že malá pozornosť, ktorú užívatelia venujú tomuto filmu, má svoje racionálne jadro.

plakát

Celý jeden život (1974) 

Nepociťujem žiadne výčitky svedomia, keď tento film charakterizujem ako chaotický. Je možné a dokonca pravdepodobné, že Claude Lelouch vedel, čo chce nakrútiť, problémom však je, že som sa na jeho myšlienkovú vlnu nedokázal naladiť. Mne to chvíľami pripadalo, ako produkt opitého a nezodpovedného strihača, ktorý zábery určené do rôznych filmov pozliepal dohromady dúfajúc, že to niekto označí za umenie novej vlny. Čiastočne sa mu to podarilo, ja som sklamal. Ako ostatne aj u ostatných Lelouchových filmov. Skrátka my dvaja sme si nesadli. Už je členom širšieho kolektívu vychytených tvorcov.

plakát

Dnes naposled (1958) 

Mierne som štyrmi hviezdičkami nadhodnotil tento málo známy český film, ale neľutujem. To panoptikum opilcov bolo síce poskladané umelo, ale inak by bolo ťažké zobraziť všetky podoby a fázy alkoholizmu. Niekde sa to podarilo bravúrnymi hereckými výkonmi, inde podrobným opisom jeho dôsledkov, vrátane márnych pokusov o vymanenie sa z neho vlastnými silami. Cenné bolo, že koncom päťdesiatych rokov sa podarilo nakrútiť taký depresívny film bez iskierky nádeje. Nebudem mať problém so zaradením do mojej Top 100.

plakát

Comprar, tirar, comprar (2010) 

Samotný fakt podpory odbytu reguláciou životnosti ma neprekvapil, už som čítal niekoľko článkov na túto tému, i videl iný dokument a dokonca som sám napísal miniblog pod názvom Kazítka. Hrozné je, že sa v prospech neustáleho rastu výroby likvidujú vzácne suroviny a príroda sa devastuje odpadmi. A ten obrovský manipulačný mechanizmus núti aj inak celkom normálnych ľudí, aby za čudákov považovali tých, ktorí používajú síce "nemoderné" ale funkčné veci.

plakát

Klíčem je strach (1972) 

Po zbytočne dlhej a stereotypnej naháňačke na nezničiteľnom ukradnutom aute prišli scenáristické eskymácke obraty a Barry Newman s tvárou hráča pokru si išiel neochvejne za svojim cieľom. Chvíľka povinného napätia pred záverom a potom oslobodzujúce titulky. Niet na čo spomínať. Enricovi Dobrodruhovia, to bol film, na ktorý sa spomínať dá.

plakát

Krvava bajka (1969) 

Veľmi silný príbeh. Terorizmus, únosy, zabíjanie rukojemníkov, to všetko patrí medzi zbabelé a kruté spôsoby násilia, lebo ich terčom sú nevinní ľudia. Preto by odsúdenie a potrestanie vinníkov malo byť primerané. Hromadná poprava obyvateľov Kragujevaca je niečo príšerné nielen rozsahom, ale tiež aj rutinérskym, technickým prístupom nemeckých vojakov. Vojak, ak už, má zabíjať iného vojaka. Nie popravovať nevinného civila. To už nie je vojak, ale vrah. Nemôžem dať viac hviezdičiek, pretože tento film mal vzbudzovať hrôzu, a to sa mu podarilo iba v niekoľkých záberoch.

plakát

Zvláštní dny (1995) 

Kathryn Bigelow mám rád a ona je vlastne jediným dôvodom, pre ktorý som chcel tento film vidieť. 74 % síce nie je veľa, ale možno pôjde o nedocenený film. Chyba lávky! Ide o precenený film. Film so zaujímavým námetom, ktorý je žuvačkovito natiahnutý do dva a pol hodinovej dĺžky. A keby aspoň v tých dva a pol hodinách prebiehal nejaký normálny dej, tak možno. Ale všade bolo plno ľudí, všetci sa niekam ponáhľali, niekoho prenasledovali, niekoho vraždili, púšťali si tie svoje videá a vzdychali pri ich sledovaní ako najatí. Do toho trochu sexu, trochu rasizmu a na konci som ostal ako obarený, lebo hlavou mi blúdila otázka: Toto čo malo byť? Už nikdy nechcem o tomto filme počuť. Ale Kathryn Bigelow naďalej považujem za skvelú režisérku

plakát

Mosty přes Ibar (2012) 

Tak ako sa zle žije nad miestami, kde sa jedna pevninská kra podsúva pod druhú, rovnako zle sa žije v miestach, kde sa stretávajú dve náboženstvá, dve etniká a kde je nespočetne veľa bývalý krívd, ktoré pri prvej vhodnej príležitosti vzplanú a generujú krivdy nové. Citlivo a tlmene nakrútená snímka ukazuje obraz problémov ľudí, od ktorých sa zo dňa na deň chce, aby včerajšieho suseda a kamaráta dnes pokladali za svojho úhlavného nepriateľa. Práve to, že tvorcovia netlačili príliš na pílu, dodáva filmu punc autenticity a baranček utekajúci za autobusom je nezabudnuteľným záverom.