nascendi

Už ma znervózňovalo, že som dlhšiu dobu nemohol dať žiadnemu filmu plný počet hviezdičiek. Aj Návratu som ich dal s výhradami, ktoré som onedlho zmenil za hviezdičku. Tie nie sú významné oproti tomu, že som zasa po čase videl krásne nasnímaný, dobre zahraný, bohato členitý príbeh a stretol sa v ňom s množstvom známych a dobrých hercov. Až zo záverečných titulkov som zistil, že režisérom bol Anthony Minghella, čo mi zdôvodnilo, prečo ma tento film zaujal rovnako, ako predtým Anglický pacient. Oba považujem za "pocitové filmy", pri ktorých je dôležitý výsledný dojem. A ten bol dobrý napriek tomu, že ani mne sa nepozdávala razancia Renée Zellweger a jej neprirodzená chôdza s mávaním rúk. Myslím si, že Oscar pre ňu nie je zaslúžený, ale doprajem jej ho. Veď sa stačí pozrieť, kto všetko a za čo už dostal Oscara.

O Vietname, po Vietname, bez Vietnamu. Po dlhšej dobe zasa jeden vynikajúci film bez zbytočného politizovania, ktorý na problémy Ameriky a sveta nazerá prizmou svojich postáv. Ľudí, pre ktorých sa niečo definitívne skončilo a nemajú jasno v tom, či stoja o to, čo im ostalo. Hudba mojej mladosti (Rolling Stones, Beatles, Simon a Garfunkel, Bob Dylan) umocňuje celkový dojem z filmu. Pôvodných päť hviezdičiek a zaradenie do mojej Top 100 vystriedali štyri a v Top 100 ho nahradil iný film s Jane Fonda.

Zaujímavý film. Na prvý pohľad je to kaleidoskop príbehov a osudov vojakov vracajúcich sa domov s ústrednou postavou npor. Mareša. Všetko by bolo v poriadky, veď Karel Hoger podáva štandardne výborný výkon. Nedá sa však prehliadnuť, že celý film je poznačený dobou svojho vzniku. Nie je ešte úplne červený, ako filmy nakrútené o rok neskôr, ale tá ružová môže byť nebezpečnejšia ako červená. Karty už boli rozdané a tento film je cenný aj ako dokument posúvania hraníc.

To, že Návrat idiota som si pozrel až dnes iba demonštruje, čo všetko som zameškal a musím dohnať. Pozrel som si ho v ideálnych podmienkach. Správne duševné rozpoloženie, polnočné ticho a stlmený zvuk mi umožnili plne si vychutnať všetko, čo bolo do filmu vložené. Nenásilný odkaz na môjho obľúbeného Dostojevského, krásny a nevtieravý Godárov hudobný motív, excelentné herecké výkony ústrednej trojice (Langmajera bohužiaľ nemôžem k nej priradiť), zaujímavo zvládnuté snové sekvencie, minimalistický dej vytvárajúci celkom slušné napätie a mnoho ďalších predností skladá dohromady film, s ktorým sa ponáhľam do mojej Top 100.

Televízny film, ktorý nepochybne potešil milovníkov Nerudovho diela a tých, ktorým v dnešnej dobe chýba pokojný, stereotypný rytmus života obyvateľov Malej Strany za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie. Vykreslenie atmosféry je bezchybné, herecké výkony neopakovateľné. Keďže som Nerudove poviedky nečítal, moja nostalgia je o pár desiatok rokov mladšia a niektoré scény ma miatli, uchyľujem sa k najčastejšiemu hodnoteniu.

Po Mr. Beanovi mi už panterovská séria pripadá predčasne zostarnutá a časť humorných situácií vo mne vzbudzuje namiesto hlasného uvoľneného smiechu iba úsmev spojený s obavou, aby to neskĺzlo do trápnosti. Je zaujímavé, že zo všetkých žánrov zostarli okrem sci-fi a romantických filmov najviac komédie. A pri sledovaní filmov s Funesom, Richardom, Bourvillom, Fernandelom a ďalšími sa utešujem aspoň tým, že ma pobavili pred mnohými rokmi. Je to lepšie, ako mnohé súčasné komédie, ktoré nepobavia ani pri premiére. Peter Sellers je jediným dôvodom, ktorý bráni, aby moje hodnotenie skĺzlo pod tri hviezdičky.

Sú filmy neobmedzene pozerateľné (nadčasové) a filmy pozerateľné iba v krátkom časovom úseku histórie i veku diváka. Návrat patrí do druhej skupiny. To, že som si ho pozrel neznamená môj návrat k starým priemerným filmom, iba rezignáciu na to, že v tomto teple sa nič zmysluplné nedá pozerať. Aj keď je to označené ako komédia, pousmiatie bolo maximom, čo ma počas sledovania postihlo. Intelektuálne náročná úloha aký drôt na aký gombík mi pripomenula podobnú scénu Riggsa a Murtougha v Smrtonosnej zbrani. Pretože som film pozeral na pol oka a počúval na pol ucha, dalo sa to vydržať.

Návrat ztraceného syna považujem za zaujímavý film. Nerozumel som všetkému, nie so všetkým som súhlasil, ale ani raz som nemal potrebu zapnúť rýchloposun. V tom sa líšil od iného Schormovho filmu - Každý den odvahu, ktorý som prakticky celý odignoroval, lebo mi nemal čo povedať. V Návrate mi prekážali niektoré dialógy, na môj vkus príliš neherecky deklamované, na čo som pomerne citlivý. Veľmi vzdialene mi pripomenul Dobří holubi se vracejí, a to nielen názvom.

Som síce rád, že aj tento film si našiel vďačných divákov, ale ja k nim nebudem patriť ani náhodou. Nenašiel som pre to jediný dôvod práve tak, ako som nenašiel jediný dôvod, aby som písal niečo ďalšie.

Návštevné dni boli zárukou kvality a ťažko by som aj dnes jednotlivé časti zoraďoval do nejakého rebríčka. K ich popularite prispeli záznamy na gramofónových platniach. Divadelný záznam môže priniesť nostalgickú spomienku účastníkom týchto predstavení. Ostatní majú k dispozícii vizualizovanú verziu toho, čo počúvali z LP.