nascendi

Tretia verzia, ktorej predlohou bola, resp. mala byť slávna kniha E.M. Remarqua. Bohužiaľ verzia najhoršia a najvzdialenejšia od predlohy. Ale nemôžem jej nič vyčítať. Presne takto sa teraz nakrúcajú filmy a presne preto ich nemám chuť pozerať. Už nejde o drámu, príbeh, osudy postáv, tragédiu národov rozdrobenú do miliónov tragédií jednotlivcov. Pri tomto filme som tak, ako málokedy pocítil nudu. Nudu, ktorá bola striedaná naturalistickými obrazmi mrzačenia, zabíjania, upaľovania. Obrazy plné špiny, blata, zúfalstva a beznádeje. Všimol som si, že presne týmto smerom sa dnešný film vyberá. Obrazy násilia všetkého druhu sú stále sofistikovanejšie, vizuálne dokonalé, ale pri obvykle častom opakovaní sterilné a na psychiku diváka neúčinkujúce. Takže milosrdné, širokospektrálne tri hviezdičky sú bodkou za týmto neúspešným pokusom.

Prekvapujúco dobrá adaptácia Remarqueovho románu. Prekvapujúca najmä preto, že je americká a napriek tomu, je v nej všetko autenticky špinavé, bezútešné a nezmyselné. Vôbec nie je prekvapujúca, keď si uvedomím, že réžiu snímu obstaral Delbert Mann, ktorého mám zapísaného v spojitosti s filmom Marty, kde rovnako ako v tomto filme zažiaril Ernest Borgnine. Úsporným spôsobom sú do filmu prevedené základné tézy románovej predlohy a prakticky nie sú vidno znaky, ktorými sa odlišujú televízne filmy.

Ani opakované stretnutie s týmto mimoriadnym vojnovým veľkofilmom nespochybnilo môj obdiv k nemu. Vynikajúca literárna predloha si zaslúžila pozorný prepis na filmové plátno. A pred 80 rokmi sa to nemohlo podariť lepšie. Veď stačí porovnať so súčasníkmi Milestonovho filmu a je hneď jasnejšie. Porovnateľné sú Kubrickove Cesty slávy, ale tie sú o 27 rokov mladšie. Paradoxné je, že vojaci, ktorí prežili celú vojnu v zákopoch a na bojiskách majú o nej rovnako neúplné poznatky, ako generáli, ktorí si už ani nepamätajú kedy naposledy zostúpili do zákopu a vyrážali z neho na útok. A tak pravdou ostáva, že vojaci veria, že bojujú za vlasť a za nejaké ideály a generáli veria, že robia správne rozhodnutia, len vojaci ich nevedia naplniť.

Krásne prostredie Zlatého jazera vytvára kulisy pre manželov Normana a Ethel, ktorý sa tu vyrovnávajú so starobou a v prípade Normana i s narušeným vzťahom k dcére Chelsey. Príbeh filmu sa odohráva v období Normanovej osemdesiatky a nasledujúceho mesačného pobytu malého Billa na Zlatom jazere. Vzťahy piatich ľudí prekonávajú drobné peripetie a dômyselne napísaný scenár postupne odkrýva prapríčiny ich súčasného správania sa. Za najväčšiu devízu filmu považujem jeho prirodzené a uveriteľné plynutie, u Ethel navyše jej vrúcny vzťah k Normanovi aj keď ho ufrflaný a mrzutý Norman podrobuje ťažkým skúškam.

Akonáhle je na začiatku filmu upozornenie, že bol nakrútený podľa skutočnosti, spozorniem. Očakávam, že film bude realistickejší a dúfam, že sa od skutočnosti neodkloní príliš. Tento Bergov film moje očakávania splnil asi na 50 %. Bol realistický v taktike boja, bojových scénach, zraneniach i v tom, koľko zámerov Američanom nevyšlo. Bol súčasne zúfalo nerealistický, keď predpokladal, že diváci budú stotožňovať tuleňov s terminátormi, ktorým strašidelné pády, ani opakované strelné zranenia nebránia v pohybe a pokračovaní v boji. Takže, či chcem alebo nechcem, v tomto sa odklonil od skutočnosti, a to poriadne. Nemusel. Menej by bolo viac.

Málokedy pridávam ďalšiu hviezdičku s takou ľahkosťou, s akou som ju pridal Nebu po jeho opätovnom zhliadnutí. U zrodu tohto filmu asistovali veľmi kvalifikované sudičky (Tykwer, dvaja Krzystofovia a božská Cate) a keď im ešte do toho hrala krásna hudba, dielo sa nemohlo nepodariť. Popri všetkých svojich kvalitách je Nebo pomerne rozporuplným filmom a nejeden divák si kladie otázku, aký postoj má zaujať k sympatickej vražedkyni, ktorá nechcela zavraždiť tých, ktorých zavraždila. Zaujímavo vystavaný príbeh, úžasná atmosféra podporená skvelým hudobným motívom a bezchybný výkon Cate Blanchett poskytujú vhodné prostredie na hľadanie odpovedí na túto otázku.

Ak niekto považuje Pytlákovu schovanku za romantický film a Limonádového Joea za western, tak nebude mať problém považovať Nebe a dudy za vynikajúci film a prideliť mu zodpovedajúci počet hviezdičiek. To nie je môj prípad. Dve hviezdičky sú iba za tradične dobrý výkon Jindřicha Plachtu. Príbeh i ostatné herecké výkony (vrátane Marvanovho!) sú zúfalé. Film som vlastne už kedysi videl, ale zapamätal som si z neho iba vkladanie čiapky do nohavíc pri "exekúcii". Nakoniec, viac zapamätaniahodného tam ani nebolo.

Zaujímavý dokument o zaujímavom človeku, ktorý objavil zaujímavý spôsob, ako z antarktického ľadu zistiť aká teplota na Zemi panovala a menila sa v čase niekoľko sto tisíc rokov. A aby toho nebolo málo, objavil, že z bubliniek uzatvorených v ľade môže zistiť, aký bol vtedy v atmosfére obsah oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov. Šokovalo ho, keď zistil, že antropogénny vplyv za posledných sto rokov sa vymyká všetkým doterajším cyklom otepľovania a ochladzovania atmosféry. A aj keď prežil zaujímavý, udalosťami a objavmi naplnený život, na konci mu pripravili najväčší zážitok tým, že spochybnili jeho výskumy, aby mohli uhľobaróni a petrolejoví magnáti nerušene zhrabovať svoje zisky, globálne otepľovanie sem, globálne otepľovanie tam.

Nie je veľa filmov, na ktorých reprízu som čakal vyše 50 rokov. Nie je veľa užívateľov, ktorí tomuto Kurosawovmu filmu dali plný počet hviezdičiek, ako ja. Ani veľa tých, ktorí boli filmom pred 50 rokmi takí nadšení. Japonskú trojku (Kurosawa, Mifune, Sató) v tomto prípade dopĺňa môj obľúbenec Ed Mc Bain alias Evan Hunter. Samozrejme, že môj dnešný pohľad na tento film je už omnoho kritickejší, ale nepokladám za potrebné znižovať hodnotenie. Všetky drobné nedostatky považujem za vysvetliteľné dobou, ktorá uplynula od nakrútenia i odlišnosťou japonského vnímania a prežívania.

Tento film Olivera Stonea považujem za menej vydarený pokus o pohľad na vojnu vo Vietname očami dedinského dievčaťa. Ten pohľad je v snahe o nejakú komplexnosť príliš zdĺhavý, umelý a ako konštatoval aj Mikino00 aj nesúrodý. Vysypanie porcelánových čriepkov na zem nevytvorí mozaiku. Rovnako tak drobné životné epizódky pospájané za sebou ešte nevytvoria zaujímavý a príťažlivý film. A neprospelo mu ani tradične ľavicové videnie sveta jeho režisérom.