nascendi

Videl som štandardný športový film z prostredia športu, ku ktorému nemám žiaden vzťah. Všetky športovo-životopisné filmy sa nakrúcajú podľa rovnakej schémy a mám trochu problém hľadať a nachádzať v nich odlišnosti, špecifiká, ktoré by prispeli k ich dlhšiemu uchovaniu v pamäti. Tu som ich nenašiel. Film som si pozrel, neohúril ma, nenaštval ma, takže širokopásmové tri hviezdičky si zaslúži. Vedľajšie dejové línie i herecké výkony ich predstaviteľov, značne zaostávali za ústrednou dvojkou.

Samozrejme, že hodnotenie 90 % vzbudí pozornosť, ale je to produkt 15 fanúšikov, tak to nebude mať dlhé trvanie. V každom prípade je to veľmi zručne nakrútený akčný krimithriller. Moje prekvapenie, že aj v Južnej Afrike nakrúcajú takéto filmy (i keď nie je ani zďaleka jediný) po krátkom čase ustúpilo rozhorčeniu nad titulkami, ktoré sa objavovali v úplne odlišnej frekvencii a rozsahu, ako ich audiopodklad. Nie je to síce vina tvorcov filmu, ale otrávi to dokonale. Neplánované opakované zhliadnutie mi už potvrdilo, že filmy, ktoré ma pri premiére prekvapili je dobré pozrieť si ešte raz.

Právom opomínaný film, u ktorého som pravdepodobne prespal všetky "rádobyvtipné" situácie. Inak si neviem vysvetliť, aká je to už komédia, pri ktorej sa aspoň raz nezasmejem. Tri hviezdičky ponechávam kvôli obdivovateľom francúzskej bábiky, ktorá je tak unesená vlastnou dokonalosťou, že plní iba úlohu dekorácie. Asi nikto od nej nechcel aby aj hrala, keď je stále tak dokonalo upravená a odetá.

Nedokážem tomuto filmu dať viac, ako tri hviezdičky i keď som si vedomý veľkosti umeleckého počinu, ktorý ním Jakubisko dosiahol. Divák počas sledovania filmu ani nemá možnosť sa s niektorou z postáv stotožniť, pretože sú to postavy z panoptika. Je to akási forma dokumentu o podobách ľudského zla. Leitmotív celého filmu je zreteľný v každej z poviedok. Audiovizuálna stránka filmu je bezchybná, takže jediným a veľkým problémom, ktorý s týmto filmom mám je, že obsahuje scény a obrazy, ktoré sú samoúčelné, neposúvajú dej ani myšlienku dopredu, a majú pravdepodobne iba ohromiť diváka a potencovať jeho dovtedy nadobudnutý dojem. Tak ako sa Scorsese nedokáže krotiť pri dĺžke filmu, tak ani Jakubisko sa nekrotí pri svojich feériách a vizuálnych eskapádach.

Priznávam, že sa mi tento film dostal do nahrávacieho plánu náhodou alebo omylom. Napriek tomu neľutujem. Hřebejka nijako zvlášť neobdivujem a Fassbindera považujem za zaujímavú personu z doby, ktorá je už za nami. Ale divadlo, ktoré sa ich pričinením dostalo do pražských ulíc a nadobudlo kontúry filmu, vôbec nie je zlé. Chvíľami vypäté, kŕčovité, ale možno to bolo zámerom tvorcov. A aj keď tento film nepovažujem za žiadne veľdielo, čiastočne v mojich očiach rehabilitoval Hřebejka, v čo som už ani nedúfal.

Z pôvodnej série bondoviek som zopár videl a ďalšie ma už ani nelákali. Z novších sa mi pozdávalo Casino Royale a zvedavý som bol aj na Skyfall. Sklamalo ma, čo robia tvorcovia s postavou Bonda. Kedysi to bol šarmantný frajer, ktorý v dobe keď nelikvidoval početných nepriateľov, napĺňal dnešný pojem "metrosexuál". Bondovky boli nenáročnou a neurážajúcou zábavkou. Diváci vedeli, čo očakávať a spravidla to aj dostali. V súčasnosti prebiehajúca rekonštrukcia postavy sa nedarí. Bondovky prestanú mať úspech, ak sa budú tváriť vážne a bude v nich snaha pôsobiť vierohodne. A to je okrem iného aj dôvod môjho nižšieho hodnotenia a menšej spokojnosti. Okrem toho mi Daniel Craig pripadal zostarnutý, zošúverený, bez iskry. Samozrejme, že všetkých pobil, ale už to nejako nebolo ono.

Hanu a jej sestry som premiérovo videl pred necelými 20 rokmi. Dnes, po repríze, jednu hviezdičku uberám, pretože som medzičasom pretrpel množstvo Allenových filmov a začínam mať v nich trochu prehľad. Hana a jej sestry patrí podľa môjho názoru medzi lepšie Allenove filmy. Pozitívom je, že sa v ňom ako herec vyskytuje pomerne zriedka a že som sa niekoľko krát aj zasmial, čo je u mňa v prípade jeho filmov veľká vzácnosť. Film je dobre obsadený, dialógy nie sú odfláknuté, mozaika príbuzenských prepletencov je prehľadná, len neviem či mal film k niečomu dospieť a ak, tak prečo sa to nepodarilo.

Oba brehy pokladám za dosť nevýrazné a mám problém o filme niečo napísať. Depardieu patrí medzi mnou neobľúbených hercov, i keď je pravdou, že čím starší, tým horší, a v tomto filme bol ešte relatívne mladý. Nathalie Baye mi tiež pripadala trochu bábikovsky. Možno túto nevýraznú hereckú dvojicu mohol zachrániť kvalitný príbeh, ale otrepaná, schematicky poňatá téma toho veľa neumožnila. Akčné scény boli asi najväčšou slabinou, takže šťastím je, že ich nebolo viac.

Škola otců je s ohľadom na dobu vzniku veľmi zaujímavý, podnetný a hlavne odvážny film. Tí, ktorí zažili dobu pred uvoľnením v šesťdesiatych rokoch vedia, s akými prekážkami sa musel Ladislav Helge boriť, aby mohol svoje dielo vôbec dokončiť. Ale po viac ako pol storočí sú tieto zásluhy neaktuálne a zo Školy otců je síce zaujímavý, ale nadmieru polarizovaný film, v ktorom by si úlohu Pelikána mohol úspešne zahrať aj Sidney Poitier. Preto u mňa nedosiahol na úroveň mimoriadnych, výnimočných filmov.

Ani ďalší "útekársky" film mi nepriniesol dobrý pocit. Zasa to bol "pioniersky" tábor, v ktorom sa pohybovali polovičnými dávkami dobre živení vojaci, ktorí mali síce na sebe zvyšky uniforiem, ale ani to im nebránilo vyžívať sa vo vojenských rituáloch. Útek samotný mi skôr pripomenul komédie o francúzskej siedmej rote, než napínavé zobrazenie riskantnej operácie. Ako to už v nenáročných filmoch býva jednej strane sa darilo všetko, druhá si nedala ani čestný gól. Takže jediným prekvapením bolo, že zatiaľ čo vo Veľkom úteku hral iba jeden spevák (John Leyton) v tomto už boli so Sinatrom dvaja. A to mi nestačí na lepšie hodnotenie.