nascendi

Slavnosti sněženek mám spoločne s Postřižinami a Ostře sledovanými vlaky z adaptácií Hrabala najradšej. Je zrejmé, že postavy a postavičky v Hrabalovej predlohe boli reálne osoby s odpozorovanými vlastnosťami a prejavmi. Nie je však samozrejmé, aby tieto postavy a postavičky ožili aj na filmovom plátne. A Jiřímu Menzlovi sa to podarilo. Navyše niekoľkí herci z Divadla Járy Cimrmana mierne posunuli vyznenie filmu a obaja režisérski obri potvrdili, že pre veľkých umelcov niet malých rolí. Pravdou ale tiež je, že pri x-tom sledovaní ma okrem hulákania oboch Hrušínského žien, bezobsažných dialógov a časti príliš inscenovaných scén som hodnotenie po rokoch znížil na konečné štyri hviezdičky. Pretože na druhej strane bol ten obraz chatovej oblasti a jej obyvateľov hrabalovsky presný.

Mademoiselle vo mne nevyvolala jednoznačnú odozvu. Pre Jeanne Moreau nebolo problémom zahrať vášnivé ženy, takže si poradila i s postavou ženy, vášeň potláčajúcej. Problémom filmu bola nezrozumiteľnosť konania a správania sa niektorých postáv, neukončenosť niektorých dejových línií a nedopracovanosť niektorých detailov, čo vo mne evokovalo dojem rýchlej alebo neporiadne odvedenej práce štábu. Je možné, že sa mýlim a chyba je na mojej strane, na hodnotenie to však nebude mať vplyv.

Prečítané komentáre mi pripomenuli komentáre ku Kubrickovým filmom. Tiež také opatrné našľapovanie. Raz okolo "režisérskeho génia", tentoraz okolo 9. najobľúbenejšieho. Sledovanie je síce film talentovaného režiséra, ale je to aj jeho prvý film. Film, na ktorý dostal málo peniažkov, ktoré mu postačovali iba na čiernobiely materiál, troch hercov a 69 minút premietacieho času. Vzal teda zaujímavý príbeh rozpísaný do dobrých dialógov, hercov, ktorí ho nesklamali a na záver pridal prekvapujúcu pointu. Výsledok bol lepší, ako tomu nasvedčovali vstupné podmienky. Lenže náročnému režisérovi sa to asi zdalo málo a poprehadzoval časovú následnosť príbehu. Tým u mňa prišiel o jednu hviezdičku, pretože som na to nenašiel rozumný dôvod. A zapojil som oba závity.

Divák je King! Divák túži vliezť celebritám do postieľky? Tak mu to umožnime. Chce zblízka očumovať posledné chvíle obetí dopravných nehôd? Aj to sa dá zariadiť. Všetko pre diváka, vlastne všetko pre reklamu a manipuláciu. Sliedič je filmom o vzostupe spravodajskej hyeny, ktorá nie je hyenou preto, že ju to baví, ale preto, že má k takejto činnosti potrebné vlohy a prináša mu väčší kopček dolárikov. A potenciálnych nasledovníkov sú zástupy. Len si všimnite, koľkí z davu sa "mimoriadke" prizerajú, koľkí ju nakrúcajú a koľkí obetiam pomáhajú.

Zaujímavý film, v ktorom dvaja vynikajúci herci, priestory starého anglického zámku, výborne napísané dialógy a dej s niekoľkými zvratmi udržia pozornosť diváka celých 138 minút, aj keď sa to spočiatku zdá byť takmer nemožné. Výnimočne som si všimol aj kvalitného dabingu, predovšetkým zásluhou Vladimíra Brabce. Milovníkom klasických detektívok a anglického humoru ubiehal čas ešte rýchlejšie ako mne. Napriek tomu, že som filmom nebol sklamaný, nedokážem mu dať štyri hviezdičky, ako väčšina mojich obľúbených užívateľov. Najmä preto, že podľa mňa patrí do divadla.

Ešte som nevidel najvýznamnejšie filmy Davida Lyncha a tak som bol oprávnene zvedavý na jeho Slonieho muža. Počas sledovania filmu narastala moja nervozita, pretože sa mi nedarilo nájsť nič, čo by odôvodňovalo jeho vysoké hodnotenie a rad ocenení. Príbeh je jednoduchý a svojim spôsobom atraktívny, čiernobiely filmový materiál ponúkal hry svetla a tieňa a sústredenie sa na psychiku znetvoreného človeka. Namiesto toho čiernobielosť prenikla do postáv, film bol zameraný skôr na reakciu okolia, než na vnútorný svet znetvoreného a rozdelenie postáv na "dobrých" a "zlých" posúva film do žánru rozprávky pre dospelých. Aj keď vznikol podľa skutočného príbehu väčšina postáv vyznievala umelo, neprirodzene a aj ich správanie bolo často prehnané. Celkový dojem príliš nevylepšil ani štandardne dobre hrajúci Anthony Hopkins a rovnako dobre hrajúca hudba. Celkový dojem má u mňa hodnotu troch hviezdičiek, bez ohľadu na päťhviezdičkové more dookola.

Pozrieť si tento film opakovane je číre bláznovstvo. Už pri premiérovom sledovaní si väčšina divákov všimne mizerný scenár, režiséra, ktorý ho ničím nevylepšil, viacero amatérsky zahraných scén, neospravedlniteľnú hudbu a zlý pocit po skončení filmu. Vlastne som si chcel iba pre seba odôvodniť dve hviezdičky, ktoré nedávam príliš často. A na to som ani nepotreboval vidieť celý film.

Videl som tri časti tejto série a neobľúbil som si ani jednu. Sú to filmy na jedno pozretie a okrem toho sú silne manipulatívne. Pod rúškom nejakého krimi-mysteriózneho-thrilleru sa tvorcovia (a netuším aký podiel má autor predlohy a aký jej adaptéri) sa divákovi snažia natlačiť do hlavy nejaké rozprávky o veľkých sprisahaniach proti mierumilovným migrantom, ktoré dvaja nekonzistentní policajti trpezlivo rozplietajú. Pokiaľ bola v prvej časti dobre vystihnutá atmosféra, postupom času sa film menil na bežnú kriminálku, ktorej scenárista sa ponáhľal domov a tak to v závere zrýchlil hlava-nehlava.

Už som si film nepamätal a bol som zvedavý, či má tú povestnú kvalitu šesťdesiatkových francúzskych kriminálok  s Gabinom, Delonom alebo Venturom alebo to priemerné hodnotenie, ktoré som mu dal pred takmer 15 rokmi bolo odôvodnené. A musím konštatovať, že bolo.  Nie je to ani zďaleka špičková kriminálka, ale produkt  scenáristu s bujnou fantáziou a hercov, ktorí sa tiež nevyznamenali. Aspoň viem na čom som.

Ani som si nemusel ku komentáru púšťať film, pretože po nekonečných reprízach v televízii ho diváci poznajú naspamäť. Mne stačilo vidieť ho dva krát. Dávam mu relatívne vysoké ohodnotenie, pretože spĺňa hlavný účel komédie - baviť. Nemám potrebu ohŕňať nos nad jednoduchým dedinským humorom, keď aspoň trochu funguje. Iná situácia je u pokračovaní tejto slunkosenovej trilógie, kde už jej tretí diel považujem za nepozerateľný.