nascendi

Nie je veľa filmov, ktoré využívajú úspech "jedničky" a pritom si udržia nastavenú úroveň. Takým filmom je tretie pokračovanie Smrtonosnej zbrane. Už nezabudnuteľný dialóg pri rozhodovaní, ktorý drôtik prestrihnúť, dáva tušiť, že zábava bude ešte lepšia, ako v predchádzajúcich dvoch dieloch. Ich úspech zabezpečil trojke slušný rozpočet, ktorý však niekedy pôsobil kontraproduktívne. Naopak rozšírenie počtu neanonymných postáv o Rene Russo sa ukázalo byť dobrým ťahom. Výsledkom je svieža komédia s nadhľadom, ktorá pobaví aj pri opakovanom sledovaní.

Sériu smrtonosných zbraní mám radšej ako sériu smrtonosných pascí. Ale tiž viem,. že aj ten najlepší nápad sa vyčerpá, aj tí najlepší protagonisti sa opozerajú a aj tým najkvalitnejším gagmanom, pyrotechnikom a kaskadérom raz dôjde dych. A to sa prihodilo v štvrtom pokračovaní tejto úspešnej série. Richard Donner dal na pokušiteľské reči sponzorov dúfajúcich, že aj štvorka im prihrá nejaké doláriky a čo viac, horribile dictu, o rok nás čaká piate pokračovanie! Teda nie nás, ale ich. Lebo ja sa už v žiadnom prípade toho nezúčastním.

Nezdieľam všeobecné nadšenie nad týmto filmom. Je pravdepodobné, že poskytuje autentický obraz rumunského zdravotníctva. Chápem, že nebolo možné ukázať politikov a úradníkov, ktorí finančným poddimenzovaním a nezmyselnými predpismi doviedli, nielen rumunské, zdravotníctvo do súčasnej mizérie. Dokonca som v tomto filme oceňoval zvyšky ľudského prístupu zdravotníkov, ktorý v technicky a personálne vyspelejších krajinách už takmer vymizol. Celý film sa točí okolo práv zanedbaného a prechlastaného Lazaresca na zdravotnú starostlivosť. Právam unavených a vystresovaných zdravotníkov na riadny výkon povolania sa už taká pozornosť nevenuje. A predsa povinnosť poskytnúť všetku dostupnú starostlivosť nepoistenému, opitému, páchnucemu a zasvrabenému bezdomovcovi, ktorému treba okrem iného odoperovať ponožky prirastené k nohe (ako sa to stalo na Slovensku) predstavuje taký atak na humánne ideály lekárov z obdobia preberania diplomu, že sa ich zapuzdreniu do otupenosti, ľahostajnosti a cynizmu zmiešaných so strachom a alibizmom ani príliš nečudujem. Vedia, že ak sa nepodarí toho bezdomovca zachrániť, usporiadajú médiá, ľudskoprávnici z povolania a dohliadajúce úrady na koncových vinníkov taký pohon, že aj otrlí zločinci budú radi, že nevyštudovali medicínu.

Veľmi dlho som čakal na opakovanie tohto filmu v televízii. Dočkal som sa a som nadmieru spokojný. Film je produktom tvorivej explózie v šesťdesiatych rokoch. Filmársky a hudobne je dokonalý, herci na čele s Janom Kačerom odvádzajú maximum, zložitosť vzťahu partizánov a miestneho obyvateľstva, odtabuizovanie partizánov a realistické zábery z exteriérov robia z tohto filmu prelomovú záležitosť v oblasti zobrazovania udalostí z II. svetovej vojny a z hľadiska súčasného diváka pôsobia nadčasovo, čo je dôvod, pre ktorý by ho mal vidieť. Mňačkovu predlohu som nečítal a tak som zbavený pokušenia porovnávať ich. Btw Za statečnost pod nepřítelem se medaile neudělují.

Smrt stopařek je oproti ostatným kriminálkam nakrúteným v tom období jednu prednosť, a síce to, že si ju diváci dobre pamätajú. Asi to spôsobila jej drsnosť, neopozeraná postava páchateľa a niekoľko vydarených dramatických situácií. Zvyšok bol samozrejme poplatný dobe. Aj keď nedosahuje úroveň detektívok Petra Schulhoffa určite vyčnieva z normalizačnej produkcie.

Z narýchlo prečítaných poznámok k filmu som sa tešil, že po dlhej dobe budem môcť dať málo známemu filmu, ktorého kvality predoznačovala trojica Hollý-Müller-Liška, štyri hviezdičky. Bohužiaľ, nestalo sa. Ide o veľmi zaujímavý film s vynikajúco stvárnenou atmosférou a rovnako dobrými hereckými výkonmi. Napriek tomu si myslím, že štyri hviezdičky patria filmu, ktorý ma okrem uvedeného aj emočne zasiahne, čo sa v tomto prípade bohužiaľ nestalo. V každom prípade pouvažujem so zaradením filmu do svojej stovky najobľúbenejších domácich filmov.

Smrť v Benátkach je vysoko hodnotený, obdivovaný aj často citovaný film. Mal by sa mi páčiť. A nepáčil. Takmer som sa pri ňom unudil. Pritom Viscontiho diela ma naučili trpezlivosti pri sledovaní, lebo on akčnosťou a dejom neplytvá. Ale Smrť v Benátkach prekonala moje zlé obavy. V každom prípade som rád, ako je dosť tých, ktorí v nej hľadali a našli to, čo spĺňalo ich očakávania.

Vyše tridsať rokov čakám na tento film a ČT2 mi včera pripravila pekný darček. Čakal som prirodzene s obavami, s akými čakám na opakované pozretie si filmu, ktorý ma pred desiatkami rokov nadchol. Našťastie v tomto prípade neboli obavy opodstatnené. Opätovne som si vychutnal pravdepodobnú víziu budúcnosti, výborné herecké výkony, zaujímavé dialógy a hudbu. Už vtedy tvorcovia filmu vedeli, že ak sa nájde dostatočný počet divákov, tak neexistuje nič, čo by bulvárne hyeny zastavilo pri plnení očakávaní konzumentov rozvalených v kresle a lačne nazerajúcich do životov a utrpenia iných, tak odlišných od ich jednotvárnych uprdených osudov a životov.

Dlho som čakal na nejaké prekvapenie z domácej filmovej tvorby. A vďaka Smuteční slavnosti som sa dočkal. Je to mimoriadny film, u ktorého mám problém vymenovať všetky jeho prednosti. Tak iba v náhodnom poradí spomeniem čiernobiely materiál, nevtieravú hudbu, atmosféru socialistického dusna, nemilosrdné obnažovanie ľudskej povahy nezávislej od režimu, úsporné vyjadrovanie a gestá hercov, množstvo náznakov, podobenstiev a odkazov. Pochopili ich aj cenzori a vedeli, kde má takýto film spočinúť. Nedávno som videl Noc nevěsty a oba filmy majú veľmi podobné videnie dobových udalostí. A oba filmy sú svetlými bodmi filmografie šesťdesiatych rokov.

Pozitívne na televíznom filme bolo, že vychádzal z politických reálií danej doby a vierohodne znázorňoval mechanizmus činnosti ŠtB pri príprave politických procesov pod starostlivým dohľadom kolegov z KGB. Okrem celkom slušného tempa a tiesnivej atmosféry však nepriniesol nič nové.