nascendi

Vo vedomostných súťažiach som celkom dobre zorientovaný a Čo ja viem považujem za závan čerstvého vzduchu do nich. Pôvodný formát, týždenná frekvencia, audiovizuálne ukážky, dvojstovka študentov a mobilná aplikácia, výtvarné riešenie štúdia a charitatívne určenie výhry sú prednosťami súťaže. Najväčšou je Marcel Merčiak, ktorý drží opraty súťaže aj v prípadoch, že sa ako hostia dostanú do súťaže takí neprispôsobiví exoti, akými boli Ďuro Mokrý a Sáva Popovič alebo egocentrická Iveta Malachovská. Otázky sú primerane rôznorodé a tak nehrozí, že väčšina z nich bude príliš ľahkých alebo naopak takých, pri ktorých sú súťažiaci odkázaní iba na tipovanie.

Ako čokoláda zmenila bigotných katolíkov malého mestečka. Film, po zhliadnutí ktorého sa začnete zháňať po štipke chilli, aj keď vám predtým k šálke horúcej čokolády nič nechýbalo. A všetko to spôsobuje kočujúca Juliette Binoche s dcérou.

V poslednej dobe ma príjemne prekvapilo niekoľko nemeckých filmov. Tento patrí k nim. Nemecká kinematografia podľa mňa ani zďaleka nedosahuje kvalít francúzskej, talianskej a ďalších. Tých niekoľko filmov moje presvedčenie nezmení, ale je to vykročenie správnym smerom. Film má dobrý casting, scenár, hudbu aj herecké výkony. Výborný nástup a excelentný záver dávajú zabudnúť na rozvláčnejšiu strednú časť. A z hľadiska uveriteľnosti je na tom rovnako biedne, ako napr. aj Dobrý Will Hunting.

Som veľmi spokojný s filmom, o ktorom som dávno čítal, ale videl som ho až dnes. Film disponuje s výnimočnou autenticitou a atmosférou. Je trochu dlhší, ako by bolo dobré, trochu ukričanejší, ale na druhej strane chcieť od Neapolčanov, aby nevrieskali je rovnako beznádejné, ako chcieť od Japoncov, aby sa donekonečna neukláňali. Film má obrovské plus tom, že sa nakrúcal nie príliš dlho po udalostiach a teda prostredie, reálne kulisy a najmä zanietenie nehercov pôsobili reálne. Trochu naivity a sentimentality v niektorých scénach sa dá poľahky prepáčiť.

Pri sledovaní filmov ako je Georgia začínam pochybovať o sebe. Netuším o čom ten film bol, pre koho bol nakrútený a čo som mal na ňom oceniť. Pritom Arthur Penn nakrútil skvelú Štvanicu, prelomovú gangsterku Bonnie a Clyde, takže asi v tom to nebude. Tieto filmy prirovnávam k čriepkom, ktoré nie je možné poskladať do zmysluplnej mozaiky. A pokiaľ to niekto dokáže, tak mu gratulujem.

Chvíľu som rozmýšľal, či si tento film, odvážne zaradený do žánru komédia, zaslúži zníženie hodnotenia. Ale bola to iba chvíľa. Stačilo si spomenúť na trápnosti maskované za vtipy, za pomalý a s trhaním sa pohybujúci dej, ktorý ani pri tomto pohybe neponúkal nič nové, iba variácie už videného. Zúfalo ma tento film nebavil a verím, že viac, ako desiatim tisícom užívateľov sa páčil. Vkus má dosť abstraktný charakter.

Táto Lipského crazy komédia ma neoslovila ani pri viacnásobnom pozretí. Bavil som sa porovnateľne s komédiou Kdo chce zabít Jesii? Teda minimálne. Prekážal mi najmä silný odkaz na komiksy, ktorých ukotvenie v Československu bolo minimálne. Hlavne preto pôsobili na mňa oba filmy príliš cudzorodo. Pritom je zaujímavé porovnať ich s Limonádnikom, ktorý je paródiou na westerny a predsa veľmi úspešne nakrútený.

Aj keď ide o slávny a oceňovaný (preceňovaný?) film, nemám najmenší problém ho považovať iba za mierne nadpriemernú kriminálku, ktorej dosť chýbala nielen hudba, ale aj atmosféra a nezachraňovali ju ani herecké výkony oboch predstaviteliek. Som rád, že som nevidel americký remake, ktorý je údajne o triedu horší. Nie som sklamaný, pretože sa na film dalo pozerať, ale očakávané nadšenie sa nedostavilo.

Vojnové operácie mávajú hodne podôb. A neodohrávajú sa vždy na bojisku, ale paradoxne niekedy aj v koncentračnom tábore. Jednou z nich je zničenie peňažnej meny protivníka a oslabenie jeho hospodárstva distribúciou falošných peňazí. Výnimočná operácia hitlerovského Nemecka je námetom zaujímavého filmu. Film sa odohráva na malej ploche, ak keby šlo o divadelnú hru. O to viac záležalo na hereckom majstrovstve postáv. Spočiatku som mal trochu problém, aby som z postavy hranej Karlom Markovitsom vytesnil Stockingera z Komisára Rexa. Nie celkom mi konvenovala postava naivného revolucionára stelesnená Augustom Diehlom. Celkovo príbeh, vytvorená atmosféra, primerané moralizovanie mi vystačili na slabé, ale platné štyri hviezdičky. Zaujímavými momentami filmu bol na začiatku prechod k bielo povlečeným posteliam a na konci pohľad na to, čím prechádzali ostatní väzni.

Priznám sa, že som Clairovskej verzii faustovskej legendy dával štyri hviezdičky s ťažkým srdcom. Na režisérovi, hercoch i ostatných je vidno, že film nerobili žiadni amatéri, ale na druhej strane sa mi zdá, že Clair sa pokúšal do filmu vložiť viac, než bolo únosné. Výsledkom bola istá roztrieštenosť až nezrozumiteľnosť a nevhodný záver. A tak, ako sa mi málo pozdávala režisérska koncepcia filmu, tak sa mi veľmi pozdávali herecké výkony, obzvlášť keď si uvedomíme 70 ročný odstup od vzniku filmu. A počítajú sa aj slabé štyri hviezdičky.