nascendi

Je dobré, že si jeden z tvorcov tohto filmu všimol bezradnú dievčinu vláčiacu po Prahe veľký otlčený kufor. Všimol, zaujalo ho to, dostal nápad, presvedčil o ňom ďalších a vznikol jeden z troch najlepších Formanových predemigračných filmov (spolu s Černým Petrem a Hoří, má panenko). Súčasne tiež filmov, ktoré sú tak české, až je to niektorým z postihnutých nepríjemné. Lásky nerobí výbornými iba stávka na vtedy mimoriadne populárneho Pucholta, dojemne prirodzenú Hanku Brejchovú a geniálnu dvojicu Šebánek - Ježková, ale najmä autentickosť príbehu a dialógov. Pri zmienených Formanových filmoch mám vždy dojem, že ich jeho dvorný kameraman nakrúcal cez kľúčovú dierku. Ale päť hviezdičiek tomuto výbornému filmu aj tak nedám. Ani nie tak pre postavy záložákov, pri sledovaní ktorých som sa mrvil v kresle, ale najmä preto, že schopnosť vnímať a oceniť všetky dejové a dialógové nuansy končí na hraniciach vtedajšieho Československa.

Jedna z troch nezabudnuteľných mikrokomédií, ktoré Jan Werich na začiatku šesťdesiatych rokov nakrútil. Je zaujímavé sledovať, ako Werich svojou osobnosťou nenásilne zatláča rôznorodých autorov (O´Henry, Mérimée a Čechov) do úzadia a vo výsledku bezkonkurenčne dominuje. Aj v tejto mikrokomédii je radosť sledovať jeho maxiherectvo, ktorému v tomto prípade celkom úspešne sekunduje Stella Zázvorková.

Po dlhej dobe som nečakane naďabil na slovenský film, ktorý ma plne zaujal. Prispela k tomu výborná predloha a jej dokonalé stvárnenie, ku ktorému prispeli dobre vybraní herci, vynikajúca kamera, hudba a predovšetkým úžasne vytvorená ponurá atmosféra. Nepoznám tvorbu Miloslava Luthera, ale k jej spoznávaniu bol Anjel milosrdenstva vykročením správnym smerom. Kedysi dávno som videl podobný Viscontiho film Vášeň, ale na ten sa už príliš nepamätám. Verím, že Anjel milosrdenstva sa v mojej pamäti usídlil trvalejšie.

Nevidel som veľa filmov s Humprey Bogartom a bol som prirodzene zvedavý, čo na ňom generácia mojich rodičov vlastne videla. Viackrát sfilmovaný námet ukrytia sa zločincov v príbytku zdanlivo bezproblémovej rodiny a kvalitný scenár mu poskytol dostatok priestoru pre demonštrovanie jeho zrelého herectva. A nielen jemu, ale aj jeho "triednemu nepriateľovi", rovnako presvedčivo zahranému Fredericom Marchom. Prirodzene, že žiadny Haneke sa nekoná, film má tradične slabšiu strednú časť, ale po odmyslení si prehnaných patetických výlevov a gest a zohľadnení doby vzniku sú štyri hviezdičky primerané. Za povšimnutie stojí, že nie je to prvý, ani posledný rukojemnícky film, v ktorom sa stotožníte s odmietavým postojom k ponúkanému policajtsko-kovbojskému riešeniu.

Úsmevná sci-fi komédia s nastavovaním ekologického zrkadla a výbornou atmosférou, ktorú z bahna priemernosti vytiahli Lasica so Satinským a kreslené vsuvky majstra Jiránka. Aj po rokoch sa dá na ňu pozrieť bez pocitu premárneného času a zasmiať sa na množstve skvelých situačných gagov. A s odstupom času som si uvedomil, že tej skvelej štvorici: Lasica, Satinský, Skoumal a Jiránek budú lepšie svedčiť štyri hviezdičky aj keď výsledok tomu celkom nezodpovedá.

Dlhý, pomaly plynúci a napriek tomu dobre pozerateľný film z prostredia Divokého Západu, nakrútený (údajne) podľa skutočnej udalosti z konca 19. storočia, ktorý nepatrí do televíznej tvorby a pravdepodobne by nemal byť zaradený ani medzi westerny. Chýba v ňom ideálny klaďas a výrazný happy end, je v ňom pomerne málo prestreliek a asi iba lotri sú správne lotrovskí. Je to také horse-movie, v ktorom je dosť času venovať sa nielen úvahám o živote a životným postojom, ale aj takým banalitám, ako je stravovanie a hygiena v tej dobe a počas takej dlhej cesty. Nádherná príroda a valiace sa stádo koní by si zaslúžili širokouhlý formát. Celkovo sa žiaden filmový zázrak nekonal, ale po skončení filmu vo mne ostal veľmi príjemný pocit. A to zasa nie je až tak málo.

Starý, dobrý Hitchcockov film, ktorý som prekvapujúco videl prvýkrát v živote. Po happy ende som nebol ani tak rozladený, ako majster na začiatku filmu, keď mu zavreli dvere autobusu pred nosom, ale ani extrémne nadšený, pretože párkrát to neprehliadnuteľne zavŕzgalo. A nemám pritom na mysli slávnu scénu, v ktorej sa Cary Grant hrá s práškovacím lietadlom na Jožina z Bažin. Hitchcockove filmy majú niečo spoločné s Chaplinovými. Vyzerajú na prvý pohľad iba ako priemerné, či nadpriemerné filmy, u ktorých máte často dojem, že ste to už niekde videli, že nasledujúci dejový obrat sa dal čakať atď. Navyše je to všetko také staromódne, silne poznačené dobou vzniku. Pozornejší pohľad však odhalí to cenné, zbežnému pohľadu skryté, to, čo pretrváva. A to nenájdete ani pod mikroskopom u väčšiny moderných, technicky dokonalých a dokonale prázdnych filmov.

Vždy sa teším na filmy s Al Pacinom a iba zriedkavo bývam sklamaný. Aj Zjazvenú tvár ťahá iba on aj keď treba pripustiť, že ostatné postavy mohli mať, pre lepšie vyznenie filmu, viac priestoru. Osnova príbehu o vzostupe a páde pri svojráznom napĺňaní amerického sna je notoricky známa a mnohokrát sfilmovaná. Otázkou teda je, či je výsledok lepší, ako ostatné a v čom? Najlepší určite nie je. Body mu uberá nevyváženosť, rozťahanosť a najmä šialený záver, ktorý sa hodí do úplne iného filmu. Napriek výhradám výborný film.

Kundera je jedným z mojich najobľúbenejších českých autorov a jeho Směšné lásky som čítal ako prvé. Já, truchlivý Bůh je vlastne taká trochu rozkošatená anekdota, ktorá iba s problémami naplní stopáž celovečerného filmu. Našťastie bol Kundera spoluautorom scenára a duo Kopecký s Landovským by dokázali pobaviť aj bez scenára. Osobitne sa mi páčil v tomto filme Landovský, ktorého herectvo aj pri detailnom pohľade a po toľkých rokoch znesie prísne kritériá. A Kopecký v dvojúlohe sprievodcu dejom a aktéra sa asi najviac priblížil k obrazu, ktorý o ňom mala verejnosť vytvorený.

Jeden z vynikajúcich filmov, ktoré sa v päťdesiatych rokoch nakrútili. Zvláštny nerovnoramenný trojuholník z manželov a Jany zabezpečil filmu dusivú atmosféru a situáciu, ktorá nemá racionálne východisko. Okrem excelentného výkonu Jiřiny Šejbalovej si svoju prvú úspešnejšiu úlohu zahrala i, vtedy iba sedemnásťročná, Jana Brejchová.