nascendi

Popol a diamant som mal možnosť vidieť po takmer päťdesiatich rokoch. Vtedy ma inšpiroval ku kúpe literárnej predlohy od Jerzyho Andrzejewského, dnes k ubratiu jednej hviezdičky. Napriek tomu ho považujem za veľmi dobrý film, pri hodnotení ktorého je treba prihliadať ku všetkým obmedzeniam, panujúcim v dobe jeho nakrúcania. Z filmárskeho a hereckého hľadiska podľa mňa zostarol iba minimálne.

Soundtrack som počúval omnoho skôr, ako som videl film a nemám k nemu žiadne výhrady. K filmu aj po niekoľkých projekciách výhrady mám, aj keď sa to zatiaľ obišlo iba so stratou jednej hviezdičky. Práve pri tomto filme pociťujem nevýhody päťhviezdičkového hodnotenia. Za kultový ho však nebudem považovať nikdy. Ani náhodou. Quentin Tarantino nemôže byť podľa mňa kultom, skôr diagnózou. Na druhej strane si myslím, že okrem Tarantina neexistuje nikto, kto by z takých mizerných črepín poskladal takú vynikajúcu mozaiku. Tak, ako sa v čínskej jedálni nesmiete zamýšľať nad tým, z čoho je to lahodné jedlo pripravené, ani u Pulp Fiction nie je vhodné do vnímania zapájať nič, s výnimkou očí a uší.

Je mi ľúto, ale toto je ďalší z filmov, ktorých hodnotenie znižujem pri opakovanej projekcii po pár desaťročiach od premiérového zhliadnutia. Nie preto, že by neprešiel skúškou časom. Naďalej ho považujem za vynikajúci film s úžasnými hereckými výkonmi, realistickým zobrazením doby a prostredia a nádhernou pesničkou. K plnému hodnoteniu mi však chýba osobný vzťah k príbehu a jeho protagonistom. A bez neho päť hviezdičiek nedávam.

Tento film ma zaujal už pri jeho premiérovom uvedení. Viacero scén a zápletiek som úspešne v diskusiách používal ako príklady správania. Napriek tomu štyri hviezdičky a miesto v mojej Top 100 dostal až teraz. Prekážala mi figúrkovitosť Polónyiho postavy vynálezcu, nepochopil som pointu v postave mládenca opakovane a neúspešne sa pokúšajúceho o návštevu podniku a ešte zopár detailov. V kvalitne napísanom, nakrútenom a zahranom filme sa však stratili. Nakoniec ma presvedčilo porovnanie s rovnako hodnotenými českými filmami.

Po dvoch-troch filmoch, ktoré som zahodil po necelej polhodine, som mal konečne dojem, že uvidím niečo zaujímavé.  Veď zopár hercov sľubovalo  slušnú úroveň.  Dostal som nekonečne dlhú detektívku, ktorá nebola napínavá, ale vyžadovala neustálu pozornosť, aby sa divák v deji a vzťahoch nestratil, čo sa ľahko mohlo stať. Opäť som si vychutnal mizerný zvuk slovenského dabingu, kazil som si zrak čumením do tmavej obrazovky, pretože príliš veľa scén sa odohrávalo v tme prerušovanej iba svetlom bateriek, hoci stačilo zapnúť svetlo. Tak, ako v mnou neobľúbenom filme Sedem. Akurát, že tu toľko nepršalo. Celkovo pozerateľné, ale maximálne raz.

Ďalší z filmov, ktorý evidentne nie je pre mňa. Pri jeho sledovaní je evidentne nutná spolupráca diváka, ktorý preciťuje a domýšľa to, čo na obrazovke chýba a stáva sa akýmsi spolutvorcom diela. To je pre mňa konkrétne u tohto filmu ťažko predstaviteľné.  Chápem všetkých obdivovateľov a to je aj dôvod, pre ktorý dávam nič neriešiace tri hviezdičky a ani o jednu menej.

Andrzej Wajda napriek uznaniu presahujúcemu hranice Poľska si ma získal iba v teenagerskom veku filmom Popol a diamant. Odvtedy som márne v jeho tvorbe hľadal film, ktorý by sa popolu čo i len priblížil. Ani s Odrazmi to nebolo iné. Už som si myslel, že doba na reflexie stalinizmu už prešla a nie je tomu tak. Opäť vstávajú zlovestní  primitívi a snažia sa nadviazať na minulé úspechy. S filmom mám problém v tom, že neviem, či ide o kritiku doby alebo biografiu avantgardného maliara. Ani jeden z pohľadov nie je dotiahnutý do konca. A tak zapamätateľnou je pre mňa ostáva iba dcérka tvrdohlavého maliara, ktorého napriek prianiam aparátčikov nezrazila električka.

Zaujímavý, neuveriteľne nevyrovnaný film, v ktorom sa striedali záblesky vynikajúcich postrehov a myšlienok  s neskutočnými hlúposťami. Dávam najširokospektrálnejšie tri hviezdičky, pretože neviem, čo iného by som si s týmto filmom mal počať. Neviem, či to samomrskačstvo Čechov muselo prevyšovať zhovadilosť ruského sveta. Som rád, že som film videl, viackrát nemusím.

Po Markovičovi je stratená Anna ďalším mojim pokusom nájsť na Voyo niečo zaujímavé. A Pavel Soukup mi to poskytol. Videl som film, v ktorom snaha zatiaľ prevýšila výsledok, ale bol som spokojný. Samozrejme, že keď niečo veľmi chcem, tak mi vo výsledku bude čosi škrípať. A to som vo filme cítil. Na Markoviča a teda aj na štyri hviezdy to zatiaľ nemá, ale zvedavosť na ďalšie Soukupove filmy to vo mne vyvolalo.

Seriály nevyhľadávam, o Matematike zločinu som nikdy nepočul. Ale ledabolo som vnímal Českého lva 2024 a zaregistroval som Bebjakov úspech s menovaným seriálom. A potom už stačila iba programová mizéria najrôznejších televízií, skutočnosť, že som čerstvým abonentom Voya a všetky tri časti seriálu som pozrel na jeden záťah. Nie preto, že by som ho so záujmom hltal, ale preto, že tá stopáž bola znesiteľná. Seriál ma nijako zvlášť neočaril, ale bol pozerateľný, čo mi pri vynútenej skromnosti v poslednej dobe postačuje.