Zombiepod

Vopred upozorňujem, že sa nejedná ani výslovne o western, ani o mysteriózny film. Brimstone je totiž veľmi ťažká, surová a zvrátená dráma, postavená predovšetkým na dvoch silných pilieroch - bezchybnom hereckom orchestri a výbornom scenári. Retrospektívne rozprávanie príbehu pomocou štyroch kapitol, kde každá končí svojou pointou, a každá vládne doslova mrazivou atmosférou. Pearca tu znenávidíte, a Dakote budete neustále fandiť. Čo ma však na filme najviac dostalo je fakt, že tvorcovia sa neštítili útočiť na divákovú psychiku tým najsilnejším možným spôsobom - keď už si myslíte, že je ústredná hrdinka už vrcholne zdrvená, scenár vám následne znova podrazí kolená. Možno to bolo máličko pridlhé, a posledná kapitola by chcela viac vypiplať, ide stále o výnimočný film, ktorý by som bez rozmýšľania postavil aj pred nejaké nominácie. Keby sa tohto chopil Tarantino, máme tu film roka.

Ale hej, ušlo to. Úprimne som filmy s Bridget Jonesovou nikdy veľmi nemusel, no na tomto som sa prekvapivo dobre bavil. Príbeh znova vypĺňala fúra úsmevne trápnych situácií siahajúcich až na hranicu absurdity, no bez toho to v tejto sérii proste nejde. Hlavné je, že i napriek tomu, aké je to ohrané, je to vďaka výbornému obsadeniu a suchému anglickému humoru celkom príjemné, ľahké pozeranie.

Tretí reštart Spidermana v podstate ničím neprekvapí. Klasická marvelovská šablóna s viditeľne kolosálnym rozpočtom, s väčšou porciou humoru a hlášok, ktorej príbehu, žiaľ, chýba drajv. Veľmi zdĺhavý úvod dodáva celku dojem, že je film dlhší ako by mal byť (aj citeľne), no Starkove mentorstvo a jeho odmeraný-neodmeraný vzťah k Parkerovi funguje výborne. Keaton ako moderne poňatý Vulture ušiel, no najviac ma dopálilo, že tvorcovia tu spravili z kultového komiksového hrdinu pubertálneho, otravného kreténa, a boli chvíle kedy som si prial, aby skončil v supovej turbíne. Uznávam však, že posledná tretina nemala chybu, predovšetkým finálny súboj a veľmi sympatický záver. Ako nový začiatok Spidermana tomu dám šancu, uvidíme, ako si tvorcovia poradia s pokračovaním.

Bojím sa to priznať, no pre mňa jednoznačne stráviteľnejšie ako burtonova jednotka. Tam, kde ma príbehovo nenadchla, ma tento nástupca doslova strhol. Áno, je to miestami trochu patetické a vizuálne príliš gýčové (v podstate len recykluje burtonove nápady vo veľkom, niekedy zbytočne nasilu), navyše tomu chýba istý dotyk burtonovej ruky, no je to presne tá šialená Alica, akú som si vždy predstavoval. Wasikowska je vo svojej úlohe neprekonateľná, Čas v podaní Cohena bol výbornou voľbou, a po trochu suchom úvode to celé neprestáva svižne odsýpať. Ja proste tieto hrátky s časom milujem, a tento mal dokonca aj celkom peknú myšlienku.

Netflix má vo svojom archíve skutočné klenoty, a Turbo Kid patrí medzi tie, ktoré jednoducho musíte vidieť. Ak si divák nepotrpí na vysoký rozpočet vo filme, či vážny dej, toto je správna voľba. Maximálne šialená jazda v madmaxovskom post-apo prostredí, kde miesto áut sa jazdí na bicykloch a ktokoľvek zo žijúcich ľudí môže byť android. K tomu všetkému fantastická syntetizátorová muzika a akčné scény ako z béčkového krváku, zapustené do prekvapivo funkčného a vtipného príbehu. Turbo Kid je veľmi podceňovaným alternatívnym filmom, ktorý má svoje jedinečné kúzlo, za tú hodinku a pol bežiaceho času prvotriedne zabaví. Keby sa tohto nápadu chopí silnejšia produkcia, ktovie, mohol by z toho vzniknúť konkurent Kick-Ass-u.

Popravde to už nie je ten Despicable Me, ktorého sme tak všetci ako animák obdivovali. Gru je už ohraná postava, ktorá podobne ako napríklad Jack Sparrow v Pirátoch neprináša nič nové, opakovaným hláškam malej Agnes už ani netreba venovať pozornosť, a Dru ako nová postava nahlúpleho brata, ktorý tuži byť zloduchom, sa istotne objaví v ďalšom dieli, ktorý nepochybne príde. Nedá sa však uprieť viditeľná snaha, ktorú tvorcovia do filmu dali, miestami som sa naozaj výborne bavil a smial, Minioni sú stále najkúlovejší henchmani vôbec. Deti však budú určite spokojné, navyše hudba 80-tych rokov v spojení s výborným zloduchom má najmä vďaka epickému záveru gule, čo nadštandartne obohacuje celkové pozitívne pôsobenie filmu. Štvorka už nie je nutná, treba vedieť, kedy prestať.

Napokon ten "reštart" múmie nedopadol až tak zle. Jednorazová zábavná hlúposť plná hlučnej akcie, typického hollywoodskeho otrepaného humoru a bez väčšej snahy o nápaditosť. Na dnes už kultovú legendu s Fraserom sa však zďaleka nechytá, silený pokus o modernizáciu obrazu a zasadenie do súčasnosti filmu príliš neprospieva, no Cruise je stále na najvyššej priečke charizmatických hercov, čím to celé pôsobí áčkovejšie, ako v skutočnosti je. Tmy je vo filme viac než dosť, čo aspoň zakryje trochu lacnejšie triky, a Crowova postava doktora Jekylla je v rámci odľahčenia fajn. Napriek kope chýb som sa ani nachvíľu za tie dve hodiny nenudil, a občas dokonca výborne bavil.

Jack Sparrow je späť ! Pomerne upadajúca séria naberá druhý dych, a prináša vlnu nostalgie a potešenia, aké som mal naposledy pri druhom dieli. Vizuálne nápady, výprava a dizajn zloduchov (Bardem je absolútny unikát) doposiaľ v sérii lepšie neboli, Depp a jeho kapitán je už ohraný, no stále mu to ide, a celkový náboj filmu bol, ak si odmyslíme už niekoľkokrát videné prvky a okatú osnovitosť, veľmi dobrý. Plnohodnotný nastúpca slabších dvoch predchodcov, ktorý uspokojivo a najmä funkčne uzatvorí kruh obľúbených postáv. Takto vyzerá správny popcorňák.

The Circle je v podstate taká odľahčená, popkultúrna alternatíva na Snowdenov príbeh. Najväčším pilierom držiacim to celé pokope je v tomto prípade sympatické áčkové herecké obsadenie (Emma je znova výborná), ktoré celkom dostačujúco vykryje fakt, že ide o trochu rutinne natočený nudný triler, na ktorý sa "iba" dobre pozerá. Vizuál je napokon celkom hypnotický a posolstvo to má viac než veľké, škodí tomu však príliš pomalé tempo a zbytočne zrýchlený a neúplný záver. Potenciál však nepopierateľný.

Svižný, nervydrásajúci akčňák s jednou v podstate nepretržitou naháňačkou s výborne gradovaným napätím, vďaka ktorému si v podstate ani nevšimnete to občas neuveriteľne hlúpe a naivné konanie postáv a haldu tuctového klišé. Nedá sa tomu však uprieť drsnosť a surovosť, a miestami dosť znepokojivé situácie, kedy s hrdinami tú hru na schovávačku aj tak trochu prežívate. Dobrá jednorázovka, ktorá ma presvedčila, že Wilson už dávno nepatrí len do komédií.