Biopler

Začalo to celkom dobre - týpkom čo si užíva jazdu autom za fajn hudby, pohodička... až kým nepríde domov a nenačape svoju drahú v chúlostivej situácii. Potom sa nám predstavia protagonisti a ich prvý stret naplno vrcholí v súdnej sieni kde to dokonca dopadne osobnými inzultáciami... samozrejme, je to celé škaredo prepálené a vôbec nie zábavné. Takéto šaškárny pre mňa nie sú komédia. Tým zábavnejším sú fóriky rozvedených žien na mítingoch kde zdieľajú rady, no niektoré z nich končia tak, že sa strachujú o majetky a riešia žalúdočné vredy. Ináč tá rozvodová zápletka je veľmi fajn vymyslená, s uveriteľnosťou je to horšie. Je otrasné, že takýto typ filmu nám má odovzdať svedectvo o láske ako nehasnúcom plameni... v slovách prednášaných Clooneym, ako cynickým právnikom, to vyznieva kŕčovito. Samozrejme, Clooney sa do tohto filmu ináč perfektne hodí, tá prča, ktorú si zo seba robí keď cerí zúbky pred zrkadlom je parádna. Jeho sekundantka Zeta je len pekný obrázok, herectvo nič moc, celý film len vrtí bokmi a hádže chladné pohľady. A tak na mňa dielo skôr dýchlo chladom ako teplom romantiky.

Spoznávanie sci-fi hororov z 50.rokov je skôr zábavná vec ako hrôzostrašná. Srandovná scéna je keď farmár hovorí oslíkovi, že čo sa to deje s krajinou (urán) a oslík má meno Harry, ako manžel istej dámy, ktorá sa snaží vzoprieť. Úžasný výsmech z chlapov, inteligentne zamontovaný do scenára, ktorý je až na túto vec dosť úbohý a plný klišé. Otrasné triky a priblbé správanie postáv. Dom sa rúca, padajú trámy, no doktor sa snaží ešte dostať k telefónu a telefonovať neviem kam, možno redaktorovi z televízie, ktorý najprv číta televízne správy, no neskôr podáva bulvár v priamom prenose... to je tiež na pováženie o čo tvorcom vlastne išlo.

Zdenka nám predvádza komorný herecký koncert za mrežami a ešte aj s dieťaťom. Je príjemné sledovať ako zvláda odbíjať maďarských pánov na čele so slizkým Dibarborom, ten bol vždy presvedčivý v záporných rolách. Paradoxne flashbacky v diele sú odvádzajúce, ešte v úvode sú fajn, no neskôr rušivé. Záver je upečený narýchlo, a klasicky Bahna zabahnil plátno v noci do takej čiernej, že nie je jasné ako sa protagonisti vymanili von.

Príbeh filmu zaujme až pokým sa protagonisti nepresunú do Soda City, kde sa dovtedajšia dobrodružná jazda či útek naprieč krajinou zvrtnú tak, že na svete je prvá trhlina snímky a na mieste je otázka či takéto chyby môže robiť organizácia sabotérov, alebo skôr amatérov. Top scény sa odohrávajú na bále či plese, kde je ústredná dvojica zovretá a divák im v ich napätí neváha fandiť dostať sa preč. V neskorších scénach sa Hitchcock nechá uniesť tým, že chce "americky" veľmi ohúriť, preto v poslednej tretine sa dej premiestni do NY, na obrovské lodenice s množstvom komparzu či ostentatívne na Sochu slobody, no nezakryje tým neskoršiu naivitu boja jedného muža (popr. jednej ženy) proti organizácii, ktorej budúci osud už film bohužiaľ nehodlá objasniť. Smiešne vyznieva letiaci papier z Rockefellerovho centra či nerozumný postup Frya v závere kedy sa ide "uväzniť" na Liberty Island. Preto je Saboteur vo výsledku nemastný-neslaný.

ROMAntika in ROMA :) Film si ma získaval postupne, najprv krásnou Hepburn a postupne aj Peckom, ktorý sa zlepšoval každým ďalším záberom a budoval stále súcejší dojem, že mu nebol problém v závere uveriť jeho gesto voči princeznej i jeho výraz na tlačovke, kedy všetky emócie šlo ľahko prečítať z jeho tváre. No a ten záverečný odchod zo scény, chuťovka. Prototyp romantickej komédie, ktorý nemá kaz prepálených scén, tuctových dialógov, klišé... a zároveň, ako čerešnička na torte, nekončí presladeným happyendom.

Ťažká propaganda s mohutným hlasom moderátora, ktorý nás prevedie históriou USA od pestovania bavlny až k práci na poliach a drancovaniu lesov, a na riešenie súčasnej situácie, o ktorej by mal byť dokument, zostane tak 5-6 minút. Zaujímavé v určitých využitiach filmovej reči, no megalomanský záver je ako vystrihnutý z týždenníka, ktorým nás kŕmili bratia z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.

Charbel bol veľký človek, ktorý žil v tichu a neupozorňoval na seba, no oveľa viac na seba upozornil po smrti. Jeho život však nie je najšťastnejšou témou na film, nevie strhnúť, nedisponuje žiadnym silným bodom v zápletke. Má pekné scenérie a podmanivo zobrazuje drsné prostredie, v ktorom Charbel vyrastal a žil. To najdôležitejšie je však až v závere vyrozprávané v rozsiahlych titulkoch.

Coenovci vycítili šancu a mali megašťastie, že sa im podarilo vyskladať pánsku zostavu Clooney, Pitt, Malkovich a Simmons. Poslední dvaja typickí magori, presne padnúci do svojich rolí, nesklamali. Zvlášť cynika Simmonsa v poslednej tretine som úplne žral :) Komédia, pri ktorej najviac zožeriete večerníček Pitta s Malkovichom v aute a taktiež ako si Brad, Chad, náramne užíva rolu blbečka, obyčajného trénera z fitka. A úplne štýlovo je poňatý i jeho nečakaný odchod zo scény. Burn After Reading sa mi páči aj po filmárskej stránke, ako pracuje s divákom, ako umne užíva strih a jemne skáče bez vysvetlenia v deji, dáva divákovi vodítka, aby si sám domyslel súvis. Hra s divákom, hlavne pritom ako hudba až nepríjemne zvýrazňuje scénu, je skvelá. Taktiež hrátky sledovania Harryho, resp. Harryho kutilstvo v garáži výborne gradované až po vrchol. Coenovic humor absurdity ja môžem. Na ploche iba 92 minút až nečakane veľmi dobre vykreslia postavičky, par excellence je predstavenie Lindy počas prehliadky u lekára, vskutku výborný nápad. Mix hviezd Hollywoodu je výborný čo sa týka pánov, no akosi som si úplne nezgustol na výbere Swinton či McDormand. Ich vzťahy s pánom Pfarrerom boli málo presvedčivé, málo iskrivé, ešte chladnú Swintom beriem, ale McDormand? No to snáď nie. Film celkom chladne zachádza s pánom Osbornem, ktorý sa po vyhadzove z domu kdesi fláka na kajute a nie je jasné čo má za lubom vo zvyšku filmu. Na konci už príde hromadnejšia odpaľovačka postáv, čo mi až tak nevadí, no k postave Osborneovej manželky sa už film nevráti. Aj tak hodnotím túto vecičku veľmi dobre, lebo natočiť komédiu je dnes umením. A Coenovci si na to stále trúfajú a ja im rád fandím.

Bolo príjemné baviť sa na tom o čom sa dá natočiť dokument. Les Blank švankmajerovsky civí kamerou na ženské zúbky, ústa a pomenúva skrz dámy problémy i radosti života, ktoré vypĺňa medzierka medzi zubami. Baby sa rozrozprávajú, vykecajú, modelka dokonca naháňa na ulici ľudí, tých medzierkových, aby sa ukázali. Je to príjemné spestrenie nad málo skúmaným fenoménom. Dielo poukáže na problémy, predsudky či stigmy žien, no zároveň aj vykreslí dostatočne, že to nie je až také zlé a záverečný príbeh zaklincuje, že sa na to treba dívať s nadhľadom, dejú sa aj horšie veci v živote, napr. keď dostanete zákernú chorobu. Les Blank šikovne využíva filmové prostriedky ako priliehavé piesne k obrazom, staré fotky či historky, aby ozvláštnil svoju vecičku. Posledná tretina s pokecmi o skrášľovaní, trhanie chĺpkov voskom, baba rockerka, alias tvrdá žena, to už trošku zaváňalo v prvom rade zbytočnosťou, v druhom rade feminizmom.

Úlet, ktorý baví v separé scénach s predavačom limonády, celkovo s nemým bratom a tiež sa aj mne páčila dlhá zrkadlová scéna. Mám rád absurdný humor, ale samoúčelnú zlátaninu neznášam a to je z väčšej časti tento prípad. Keď sa k tomu prirátajú ešte pesničky sprevádzané hopsasa-tralala a nazveme to muzikálom, tak spánombohom.