Biopler

Jasný kandidát na nálepku dokonalý film, avšak to by sme museli vidieť aj vystrihnutý materiál. Dlho mi nebolo tak ľúto snímky, ktorú nešetrne zostrihali hlúpi producenti. Silne mám pred očami záber ako sa strýčko Jack lúči s Georgeom na stanici,... no on sa lúči s celým filmom a jeho odchod definitívne odkazuje, že i ďalšie strihy budú šialene drastické, bez jasného vodítka, bez vykreslenia situácie, po ktorej vzhľadom k prvej polovici stopáže a navodeniu nostalgickej atmosféry, divák túži. O Wellesovi sa hovorí, že bol ťažký egocentrik, no on si bol hlavne vedomý svojho talentu a novátorstva, ktoré boli jasne viditeľné v začiatkoch jeho kariéry. Zostal nespoznaný, nepochopený producentmi vo svojej dobre. História kinematografie mu však ďakuje dodnes. Je úžasné pozorovať ako 27-ročný Welles mal cit pre výber hercov. V tejto snímke narážame v mnohých prípadoch na priam archetypálne postavy a ich bezchybné stvárnenie. Odhliadnuc od fantastického Tima Holta v postave Georgea, ktorého tvrdé, vymedzujúce sa správanie voči Eugeneovi predznamenáva pád celej rodiny, zaujal ma i samotný Eugene, príjemný, tajomný vynálezca v podaní Josepha Cottena, no aj Agnes Moorehead v postave Fanny, ktorá prišla o všetko a pritom tak slepo verila. Opäť by som sa v mojom obľúbenom žánri vyžíval ak by strmý pád zámožnej rodiny nebol šialeným strihom priam kolmý, ale rozvedený štúdiou charakterov, ktorú Orson napriek mladému veku zvládal. Ten sladký happyend - z toho sa chce filmovému fajnšmekrovi zvracať. Smutné, že herci kývli a dotočili extra záver, nie podľa zámeru tvorcu.

Soudruzi agitovali komédiou a musím uznať, že sa im to aj podarilo, lebo si vybrali za príznačného Omastu herca Stollmanna, ktorý svojim zjavom, mimikou a prejavom znamenite stvárnil neprajníka v konflikte so zakladateľmi družstva, no treba uznať, že jeho výraz bol prepálený či teatrálny... i keď aj v iných filmoch tak na mňa pôsobil. Zvyšok hercov hrá ťažko silene, teatrálne. Dá sa na tom pobaviť, len hlavná myšlienka - či zlomia sedliaka, ktorý drží klin medzi poliami, na svoju stranu družstevníci či Omasta - je nedotiahnutá. Omasta ho ešte v závere mal v hrsti, spracovaného kvôli synovi a Omastovej dcére, no ten aj tak pristúpil na ponuku družstevníkov. To veľké nadšenie čeriace sa v tvárach ľudu už v roku 1950, to je erupcia radosti socialistického človeka, ťažký kaliber propagandy.

Bravúrna adaptácia literárnej klasiky s dychberúcimi hereckými výkonmi. Fassbender štandardne výborný, no o kúsok ho prekonáva precízna Wasikowska. Je priama, sebavedomá, no aj citlivá...a tak krásne zahrala čistú dušu, že si ju divák musí zamilovať. Rozhovory pri krbe s minimálnym osvetlením majú krásne čaro. Celkové stvárnenie, atmosféra 19. storočia, to všetko je vypiplané a spolu s tajuplným príbehom ma to okamžite zaujalo a omámilo, že môžem prehlásiť, že Fukunaga stvoril krásnu historickú, romantickú drámu bez jediného kazu.

Najviac ma vo filme zaujal Machata ako professore Gábriš, no ten bol len vedľajšia postava, ale ako zotiera neposlušného Majera v podaní Kvietika, to bolo parádne. Hlavná hrdinka je nemožná a v podaní Kasanovej to do seba zaklaplo. Nevedela si však ukradnúť pre seba celý film napriek tomu, že je celý šitý na ňu. Línia vzťahu s priateľom, pri ktorej začína snímka, išla po promóciách priateľa, akosi do stratena... podobne i trenčiansky part. Ináč fajn sonda do fungovania zboru divadla, ktorá končí drobným vytriezvením, no z nemožnej sa asi stane predsa len herečka. "Nestoj tam a hybaj pomáhať." Soudruzi tam svoje heslo zase nejako prepašovali.

Roztrieštený príbeh neprospieva tomu, aby naladil diváka na fajn songy, ktorých je na muzikál málo. Nesúrodosť či nevyrovnanosť snímky, ktorá chce všetko americké ukázať, no v globále len prešľapuje na mieste a ja neviem čo si mám na konci o tom celom myslieť. Je to hodne americký film v dobrom slova zmysle, no prázdny. Len kvôli farebnosti Technicoloru si ho divák zapamätá.

Strnulý a nudný príbeh dohadzovačky, ktorá skôr rozvracia ako spája páry. Ľahunká kravinka z pera Jane Austen, ktorá je nudná, sladká a ničím ma nenadchla. Obsah teda slabý, no forma v podobe kostýmov a zachytenia doby je príjemná. Aj ten sladký happy-end zožeriem.

Nadchnutie De Palmu Hitchcockom bolo príjemné pozorovať v začiatkoch jeho režisérskej kariéry, no v jeho siedmom celovečernom filme by som už volil inú cestu. On si zobral na paškál rovno dva filmy majstra napätia, aby ich skombinoval. A celé to pôsobí pózersky, lebo hlavnú rolu obsadil nevýrazný Craig Wasson. Pointa dôjde divákovi relatívne rýchlo a tak v závere prekvapí či vyľaká len naštvaný pes. Tie cestičky ako hlavný hrdina pochopí, že bol využitý, sú strašne, ale strašne naivné. A k tomu ešte tá muzička keď sa ženská vyzlieka, resp. tancuje sporo odetá, je doslova nevhodná. Je to báchorka, ale dá sa na tom dobre pobaviť, hlavne na tej naivite protagonistu. Snímka na jedno pozretie.

Zopár dobrých gagov, skvele obsadený nešťastník v osobe Frantu Smolíka, ale inak nuda. Nemá to švih, poriadny dej, len to jemne poukazuje na začiatky kazov morálky kedy ženy bez dlhého uvažovania následkov opustili manžela, resp. splodili nemanželské dieťa. A kvočna sa len prizerala novým situáciám a všetkým zo srdca žehnala.

Famózna Ermitáž slúži ako kulisa pre dvoch pajácov, jedného pred kamerou a druhého za ňou. Tí iba plácajú a plácajú. Nudné, bez nápadu, bez deja, bez myšlienky prepojiť videné s podaním či pridaním informácie divákovi. Slabý experiment, ktorý diváka akurát prevedie krásnym priestorom, za ktorý by pri prehliadke zaplatil niekoľko stoviek rubľov.

Slovko rekomendujúc, ktoré použije jeden z pánov hercov sa určite používalo v 19. storočí v bežných debatách v krčme :) Film je krásne farebný, i skvele herecky obsadený, niektorí herci (Machata, Kroner) vyparádení k nespoznaniu. A aj dobre hrajú. Ale ani to nestačí na priemerné hodnotenie diela. Príbeh je žalostne prázdny a je aj hlúpučký. Volebná fraška, pri ktorej je volebnému predsedovi jedno či je zemanov 200 či 50, a aby uspokojil obe strany, spriemeruje to na 130, je dôkaz, že sa jedná o ďalšiu národnú blbinu. Pri treste na dereši som nevedel či skôr plakať či sa smiať nad trápnym teátrom. Kalinčiak by veru nebol spokojný.