Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Akční
  • Dokumentární
  • Krimi

Recenze (1 944)

plakát

Když Harry potkal Sally (1989) 

Pohodový film, ktorý má umne i vtipne napísané dialógy, krásnu Meg Ryan, no nie príliš vhodného Billyho Crystala. Neviem si pomôcť, vôbec sa mi tu nehodil. Snímka skvele odsýpa v prvej polovici, v tej druhej kedy je už každému jasné ako to má skončiť, ako to má medzi postavami iskriť a smerovať k nevyhnutnému, sme však svedkami nekonečnej allenovky, naťahovania struny do nekonečna... a zrazí to celkový dojem do priemeru.

plakát

Sexy bestie (2000) 

Humor z osadenstva takto bizarne napísaných postavičiek, ako v tomto príbehu, vedia vytlačiť jedine Coenovci, nie nejaký Glazer, ktorý sa o to všemožne snaží. Postavy sú rôzne karikatúry, z ktorých najviac vyznieva smiešny i smutný Kingsley. Je to pocitovka film, mne to skôr nesadlo a to som ho pozeral v lete.

plakát

Třinácté patro (1999) 

Videl som to 4x a postupne spracovával a vychutnával detaily. Na prvýkrát som to pozeral už dosť unavený a veľmi ma to nebralo, príbeh mi však vŕtal v hlave a volal k ďalším zhliadnutiam. Pri nich som docenil herecké výkony zúčastnených, úsporné, ale precízne vyprávanie, tam kde sa to priam hodilo, je použitá skratka, napr. vypátranie Jane Fuller. Taktiež má snímka netradičný hudobný podkres od Haralda Klosera, čo jej len pridáva body. Je to krásne sci-fi a je úplne podmaňujúce ako spája svety virtuálnych realít, ako osoby v nich žijúce sa zrazu dozvedajú šokujúcu pravdu. A tá pointa s prechodom postáv medzi svetmi... úžasné! Postupne som aj precitol romantickú linku, ktorá je krásne podaná, bez klišé. - "How can you love me?  I’m not even real.  You can’t fall in love with a dream." - "You’re more real to me than anything I’ve ever known." Parádny, premakaný, dôsledne vyskladaný, premyslený film.

plakát

Frajer Luke (1967) 

Tento film až idylicky predstavuje prostredie väzenia, ktoré oživí istý Luke Jackson. Svojou flegmatickou povahou a tým, že vie veľa vydržať a nechať si dať aj do držky si získa ozaj každého väzňa do bandy, avšak na mňa to pôsobilo prvoplánovo. Zaujímavejšie to je keď sa znenazdajky pokúsi o útek. Fraškou to začne byť keď druhý útek realizuje s okovami na nohách. A k neuvereniu nám tvorcovia doprajú aj tretí útek. Iste, na konci v pásme úsmevov frajera Lukea alias Paliho Newmana si divák naplno uvedomí, že mal nezlomného ducha a ako nás zabával, ale all in all akosi zostaneme len pri tej zábave doprevádzanej sekundujúcim buddym v podaní Georgea Kennedyho.

plakát

Joker (2019) 

Snaha o rozbor pádu slávnej filmovej postavy do hrtanu šialenstva obstojí, lebo rejža si zvolil pre stvárnenie skvelého Phoenixa, ktorého metodické herectvo slávilo úspech. Aj keď sa musím priznať, že sa mi jeho prejav s otravným rehotaním sa opozeral skôr ako som si myslel. A predstavenie postavy, u ktorej keď vysadíte lieky na psychiku, tak začne stvárať lotroviny, nie je nejaké novátorské. Unavovalo ma aj časté spomaľovanie záberov a povrchná štýlovosť choreografie Jokera v tanečkoch či čo to malo vlastne byť. Za kontrapríklad stačí zmieniť Jokera z The Dark Knight kde stačil jeden spomaľovák a mal zároveň aj dejovú bodku v podobe ako si Joker podmanil políciu keď vystrčil hlavu z auta po úniku z policajnej stanice. Tu nič také necítite a už vôbec, že by to pomohlo očakávanému prerodu Anthonyho na Jokera. Ten sa prakticky nekoná, vieme o ňom, že pochádza z nehostinných pomerov, čo to sa postupne dozvedáme skôr o jeho matke. Film má dobrú ťaživú hudbu keď Joker vyvádza, topka je keď pokvapkaný dažďom po zisteniach svojej histórie zo spisu svojej matky, vyzerajúci ako monštrum z horroru, si to razí v noci v uličkách a tmavých chodbách domu. Kladne sa dajú hodnotiť isté scény na odľahčenie, napr. keď trpaslík sa snaží dostať von z bytu po masakre čo videl, ale je krpatý na to si otvoriť ešte hornú zámku na dverách... a musí počkať či mu to Joker umožní. All in all som však čakal niečo zaujímavejšie, je to civilne poňaté, čo je fajn, ale príbeh nemá silné vodítka a tak na záver opäť dostaneme len smiech magora, pri ktorého detailnom zábere na tvár som si uvedomil, že predstaviteľ Jokera je riadne starý, v porovnaní s tým s akým mladým Bruceom sa vo filme stretol.

plakát

Vlny (2024) 

Film, ktorý si diváka obmotá v úvode strihovou skladbou protestujúcich študentov kvôli výpadkom elektriny na strahovských intrákoch vs chystajúcich sa SNBákov. Tí ich brutálne rozoženú, do toho tvorcovia skvele predstavia Tomáša, ktorý si robí topinku až sa mu hlasito, s blížiacim sa stretom študentov a SNB, spečie. Potom za ozaj zvláštnych podmienok si uznávaný šéfredaktor, ktorého skvele stvárnil charizmatický Stando Majer, vyberie namiesto novinára technika Tomáša, ktorý má bráchu, o ktorého sa stará. Je to oslí mostík, lebo Majer chcel redaktora, no nakoniec si volí technika. A technika bez poriadneho preverenia. Komorná linka Tomáša a jeho brata, a peripetií s tým spojených, ako musí prekračovať nechcene červené čiary, ako ho vie mať systém v hrsti keď potrebuje, sú veľmi dobré spracované. Spolu s prácou medzinárodnej linky ČS rozhlasu, ktorá odmieta vysielať len správy z ČTK, navyše nijako neoverené, dotvárajú veľmi dobrý dojem z prvej polovice stopáže. Potom pri zlome kedy "dostanú prezidenta" von z hradu, a nastupuje Dubček so Svobodou, začne sa nadužívať koláž dobových záberov vtlačených do snímky. Viem to tolerovať, ale tu sa jedná o nadužívanie, podobné kritériá prekračuje aj dobový soundtrack, navyše používaný v nevhodných situáciách či scénach, za všetko snáď stačí spomenúť legendárny šansón Čerešne. Fiktívna milostná linka medzi Tomášom a hlavnou redaktorkou Štovíčkovou je zbytočne vtlačená do príbehu a nič podstatné neprináša, tí dvaja sa aj tak v závere rozídu. Na konci poteší uťatie Dubčekovho prejavu po návšteve Moskvy, na druhej strane pľutie vodky do busty Lenina starým Barešom je ošúchaným klišé.

plakát

Ledová archa (2013) 

S týmto filmom mám trochu problém. Na jednej strane má zaujímavo vymyslený príbeh o kastovaní ľudí podľa vzdialenosti vagóna od rušňa, zároveň v ktorom zomierajú buddy postavy, a stále ide vpred, ako aj nezastaviteľný vlak. Na strane druhej sa nedá ubrániť dojmu, že prevažne pôsobí pózersky. A ak sa nad tým seriózne zamyslíte, vzhľadom na to, že postavy takto fungujú 17 či 18 rokov, čo vlastne celý čas robia? Nevierohodne pôsobí v exteriérových záberoch i samotná súprava, raz je krátka, raz dlhá. V samotnom vnútre navštívime celkom dosť vagónov, pri ktorých sa tvorcovia vyhrali aj po vizuálnej stránke (vládne botanika), avšak nelogicky tam máme disco vagón, neviem či tam všetci nonstop fičia na energeťákoch a v treskúcej zime sú tam len sporo odetí, zatiaľčo spodina v posledných vagónoch je naobliekaná ako na Sibír. Avšak all in all za prevedenie, masky, výpravu si to zaslúži kategorizovať do priemeru. Tiež ho tam ťahá slabý herecký "líder" Chris Evans, ktorý má problém byť lídrom aj vo filme, čo je dobrá narážka :)

plakát

Sound of Freedom (2023) 

Film o téme, do ktorej sa žiadnemu distribútorovi príliš nechcelo ísť. Avšak som rád, že takýto film vznikol. Tešil som sa naň aj kvôli Caviezelovi, avšak o čosi viac ho zatienili detskí kolegovia, ktorí svoje party zahrali výborne. Ich prežívanie strachu, bolesti či odlúčenia boli desivo presné. Dielu ako celku chýba švih, aby z toho bol thriller ako sa patrí. Najviac sa k tomu približuje v závere. Na druhej strane pomalé plynutie deja, plánovanie pasce pre skupinu pedofilov, vyznieva autenticky, aj keď ako divák musíte odpustiť aj tak zopár skratiek. Páči sa mi, že film o ťažkej téme nemusí explicitne zobrazovať celý hnus, násilie, s tým sa tvorcovia elegantne popasovali. Preto si ho vie pozrieť aj nežné pohlavie. A tiež, že sa myslelo na odlišovanie angličtiny a španielčiny, to tiež nie je bežný jav. S prižmúrením oka, avšak kvôli naliehavosti témy, zaokrúhľujem na 4*.

plakát

S láskou Vincent (2017) 

Krásny film, originálny svojho druhu, melancholický ako Vincent sám, podfarbený melancholickou hudbou, dojímavý bratskou láskou. Venuje sa dôvodom maliarovej smrti, no pritom ho skrz mnoho postáv spoznávame o čosi viac, jeho génia, ktorého začal rozvíjať až v 28. roku svojho života. Je to tiež pripomienka toho v čom všetkom musíte zlyhať predtým, aby ste sa stali géniom svojej doby. I keď to uznanie príde zväčša neskôr.

plakát

Povolení zabíjet (1989) 

Táto bondovka riadne pridala na akcii, aj tej uveriteľnej, a viac baví, lebo aj záporák je konečne schopnejší. Bond je však v podaní Daltona nevýrazný a tak je to all in all typický priemerný akčák.