Biopler

Nápaditá hra s trikmi na svoju dobu. Scény ako "keď idem po ulici napitý, tak sa mi točí svet" či trasúca sa posteľ sú skvelé, no prepískne sa to s tým ako mužovi miznú veci spred nosa pred spánkom. To je už halucinogénny úlet a nielen podgurážený sen.

Saťo sa náramne hodil do role Jožina. Jeho smutný psí pohľad a dlhé mrožie fúzy len dodávali postave správny postoj v okamihu keď stratila všetko, fajnovú prácu a teplo domova. Schuti som sa pobavil ako žral klobásky kdesi v špajze, lepšie by sa na to hodil len Vojtek, alebo ako mu žena nič nedarovala, aj ťažko zarobené peniaze zhrabla, vraj na domácnosť. Keďže po zostupe dole sa v jeho pracovnom živote poriadne nič nedeje, sledujeme ako upadol do šedivého priemeru, podlizuje sa úplatkami a na konci teatrálne roztrhá zmluvy, Krejčík strčil do príbehu linku s jeho dcérami, ktoré sa vydajú na zlé chodníčky. Nebolo by to zlé, no tá nikam nevedie a rýchlo vyfučí. Pobaví epizódka s týpkom Novým, no to je tak všetko. Každopádne celkom milá kritika pomerov v socialistickej zábave plnej hýrivých a prepálených estrád.

Zo začiatku sa mi to veľmi páčilo, lebo kompozície scén boli novátorské. Postupom času sa dral príbeh do popredia, no ten bol príliš prešpekulovaný na uverenie a tak mi Park predviedol kto v Kórei ľúbi preliať čo najviac krvi na plátne. Vážne mi je fuk aké novátorstvo ohľadom umierania (či vám zapichnú skrutkovač do krku alebo vám podrežú achilovky) predvádza tento film. Posolstvo, že pomsta vytvára len ďalšiu pomstu však jasne zaznieva.

Čo sa týka drsných hlášok z úst Harryho, jedná sa o najslabší diel. Hlavná línia príbehu síce znie zaujímavo, ale vôbec nie je poriadne rozvinutá a tak musel režisér strčiť do filmu aj sekundárne ako líniu s moderátorkou či týpka, ktorého si nik nevšíma. A tie sú prevarené ako voda z párkov. Eastwood herecky len prešľapuje na mieste, parťák to opäť raz schytá, no on nie... ani škrabanec keď mu pod zadkom buchne bomba :) Skrátka Dirty Harry forever.

Slabá réžia, nedobrý strih a priveľa jednotvárnych mužských postáv. Od začiatku je jasné, že príbeh bude vrcholiť stretnutím dvoch panovníčok. Veľmi príjemná je Saoirse Ronan vo svojej prvej veľkej role, Margot Robbie odvádza svoj štandard a náramne sa hodí do role anglickej bezdetnej kráľovnej. Ináč je to klasika čo sa týka kostýmov, ale výprava v bojových scénach je slabá. Viditeľné, že na režisérskej stoličke sedela žena. Na jednej strane kvitujem natáčanie v starých gotických budovách, na druhej strane nemusím akože nenápadný LGBTI motív za každú cenu + ma otravuje niečo tak normálne ako kecanie o tom keď má žena svoje dni, alebo ako polopaticky treba zobraziť manželský sex i keď v ňom bolo toľko lásky čo by nevošlo ani za necht.

Brutálne nahustené dialógy v tejto komédii spôsobili to, že divák sa nemá čas nadýchnuť a už vôbec nie zasmiať. A popravde toho humoru je tu máličko a zároveň nemá priestor vyznieť, navyše Grant a Russell nie sú komediálne typy. Pobavilo ma len suprové gesto s hláškou "Get out" v závere. Remake od Wildera, moja srdcovka, je tisíckrát lepší, prehľadnejší a hlavne zábavnejší.

Jedná sa o film, ktorý je výborne remeselne zvládnutý na dobu svojho vzniku. Nápad spojiť v jednom zábere dva deje je jednoznačne novátorský. Porter skvele tušil, že zločinci budú baviť publikum. Čo už škrípe je ich dolapenie. V tom cítiť unáhlenosť. Vysvetlenie či ozrejmenie tanečnej seansy, na ktorej sa zabávajú asi šerifovia a ktorá je tam strihnutá úplne nečakane, by veľmi pomohlo.

Film, ktorý je rozprávaný vo veľmi rýchlom tempe až tak, že rozprávač musí dopĺňať a vysvetľovať premostenia medzi epizódami, ba čo viac ozrejmuje aj duševné rozpoloženie postáv a ich city. Herci stvárnili postavy tak, že mi to bolo vcelku ukradnuté, so žiadnou som sa nestotožnil. Ich správanie som často nechápal a dá sa povedať, že celé je to jedna efektne natočená kecálkovina akože o živote, o láske k jednej žene, ktorá má byť osudová v živote dvoch chlapov, ktorým ich priateľstvo som až tak neveril. Priatelia si predsa nevykajú, no nie?

Film, ktorý v reáliách vykresľuje boľševickú revolúciu veľmi uveriteľne a rýchla sovietska montáž sa doň hodí. Avšak o historickej udalosti treba mať vedomosť vopred, aby ste sa ako-tak zorientovali v deji. Bohužiaľ aj tak na mňa pôsobí veľdielo chaoticky. Leninovo vystúpenie 3. apríla, kde prehlási že už 5 mesiacov vládne dočasná vláda, ktorá nič nerobí je odveci, nakoľko dočasná vláda prebrala moc vo februári. Samotný 25. október je vo filme priblížený cez skratkovité rozprávanie. Sme svedkami ako opäť vláda nariaďuje dvihnúť most, no o minútu sa už most dáva naspäť dokopy cez čudný únik vojakov zo strážených pozícií, ktorých zámer je neozrejmený. I samotná hláška, že vláda dvíha mosty je smiešna, to už mohli tvorcovia niečo lepšie vymyslieť pre vysvetlenie zámerov protistrany. Záver je už čo sa týka strihu trma-vrma a nejako sa revolúcia zlepí, nech vidíme, že sa svet otriasol i v Londýne i v Berlíne. Film však na druhej strane ponúka aj srandovné hrátky s postavou Alexandra Kerenského, ktorý sa podľa tvorcov vidí ako Alexander IV, či s postavou generála Kornilova, ktorý sa vidí v Napoleonovi.

Sánka dole z výkonu našej najlepšej herečky. Pani Vášáryová, ešte že vás máme. A veľké bravo aj kameramanovi a režisérovi, ktorí sledujú detailne jej tvár, jej smútok, žiaľ i radosť, snahu dostať opäť druhú šancu. Komorné scény keď sa nič nedeje, keď len premýšľa sediac v spálni, či na opustenej ubytovni sú fantastické. Scény keď stretáva reálnych hercov ako Jamricha či Gregora, ktorých žiada o pomocnú ruku, sú tiež veľmi dobré a výborne pasujú i odľahčujú príbeh. "Ja by som dnes už nevedela hrať. Tí dnešní režiséri, to sa všetko zmenilo. Veď vieš, stále ti len hovoria, menej emócií, menej emócií. Tak ako môžeš hrať bez emócií, ako?" Podobne aj stretnutie s kamoškou v závere, s ktorou zhreší, a dá si viac pohárikov. "Niekto si urobí docentúru a niekto si sedí doma len tak na zadku. O čom to celé je? No, jak zabiť čas."