Biopler

Ak maliar šplechne farbu či farby na plátno, niekde to rozmaže viac, niekde menej, no celé to spraví podľa toho ako sa momentálne cíti. A ja ako fanúšik umenia mám pri návšteve galérie zistiť v akom rozpoložení sa v období vyhotovenia maľby nachádzala umelcova myseľ, čo ho trápilo vnútri, že takéto niečo vyhotovil. Takýto prístup k umeniu mi je ľahostajný. Niečo také som zažíval počas sledovania tohto filmu. Nedá sa mu uprieť výborná forma, ale pri stopáži cez dve hodiny to minimálne baví.

Jeden z filmov, ktoré nejakou hláškou pohladia, no pridanou hodnotou veľmi nepozdvihnú dojem z diela, v ktorom Dančiak despoticky drancuje synátorov. Je to hodne naivný a žoviálny film, ktorý stojí za to vidieť ak máte radi účesy Mira Nogu.

Úderná jednoduchosť. Film, ktorý by stratil veľa zo svojho čara ak by bol natočený v súčasnosti. Zachytenie ťažkých čias po vojne, kde mať zamestnanie, i možno len dočasné, bola veľká výhra a kde sa celkovo ľudia a rodiny len pomaly zviechali. Je to majstrovsky zachytené na ústrednej dvojici otec-syn, ktorým stačí len hľadieť do tváre a neľahký osud im zožeriete. Snímka má príbeh, ktorý paradoxne svojou prostotou nenudí, lebo má aj po režijnej stránke pekne vymyslené epizódy.

Táto rozprávka je sama o sebe slabá, dcéry sú rozdané trom nápadníkom rýchlo, kráľovstvo zíva prázdnotou, princ je ňouma, a tak to celé zachraňuje perfektný Mrakomor, jednoznačne najlepšia záporná rozprávková postava ever, v podaní legendárneho Brzobohatého.

Filozofický blábol o tváre socializmu v naaranžovanom byte do francúzskej trikolóry. Godard - neGodard, bola to otrasná nuda.

Film, z ktorého razí dojem, že tvorcovia úplne nevedeli čo ním chcú povedať. Na jednej strane vďaka výbornému castingu Fehmiu vykreslili chlapa, ktorý má rád svoju prácu, pôsobí monštrózne a prísne, doma je však frustrovaný zo svojej ženy, ktorá len stále niečo rozpráva a furt chce jeho pozornosť a on by si želal i kúsok ticha. Tvorcovia mu doprajú románik, no to je len droga na rozptýlenie a pre samotný dej nepodstatná. Jeho stret v práci s mladým nádejným veterinárom je nerovný boj či už charakterovo, dupľom herecky. Nevenuje sa mu dostatok priestoru, ako vlastne žiadnej linke príbehu, preto záver, hoci je tragický, tiež nič extra neprinesie.

Na začiatku je nám jasne predstavený charakter Tonyho a jeho budúce pohnútky. Doktor Shirley je predstavený viac tajomnejšie a "odkrývanie" jeho postavy je rozložené do viacerých epizód, ktoré nie vždy vyznejú najšťastnejšie. Stret burana s intelektuálom ide presne podľa nôt hollywoodskej šablóny a ozaj nič ma v ňom neprekvapilo, ba by som dodal, že scenárista vložil do príbehu dialógy a historky, ktoré po úvodnom pohovore aj málo vnímavý divák mohol čakať. Herecky fajn, Mortensenovi to veríte, ale na môj vkus dával talianskeho temperamentu svojej postave toľko, že to prepískol. Ali v minisúboji s ním vyhráva svojim štandardom a hudobného génia mu zožeriete. Snímka si v pohode kráča do cieľa ako presne namierený šíp do terča, nejaká invenčnosť sa od režiséra typu Farrelly nedala veľmi očakávať.

Stret opravdových chlapov v podaní Müller vs Kvietik vo filme, ktorý nie je o katovi, hoci sa tak volá. V snímke sa prenesieme ponad dosť podstatných životných zlomov, no celkové spracovanie pokuľháva. I vďaka šokujúcemu strihu, ktorý nás prenesie o 20 rokov ďalej. Na taký kúsok treba diváka lepšie nachystať, lebo veru nič nenasvedčovalo faktu, že obaja chlapi budú mať potomkov. Odstavenie tureckého pašu z príbehu v podaní výborného Bindasa je taktiež rozporuplné. Obsadenie Debnára do roly katovho syna je trochu odveci, lebo vo filme veru nevyzerá až o toľko mladší od Müllera, resp. dá sa to povedať aj ináč - tvorcovia dali Kvietikovi zopár šedín, no Müllera po 20 rokoch veľmi nezvládli. Navyše Debnár hrá debilka natoľko, až je to otravné. Našťastie sa na plátne objaví aj turecky hnedá Emília Vášáryová, ktorej to fakt sekne, a aj to celé veľmi dobre zahrá. Film hýri farbami, miestami až na hrane gýču, a celkovo po vizuálnej stránke a po stránke výpravy je film veľmi slušný kus v tunajšej kinematografii.

Zvykne sa hovoriť, že keď vstúpite do čínskej štvrti, vstúpite do iného sveta. Carpenter ako Američan si čínsky svet vymyslel po svojom, naplnil ho fantasy najnižšej úrovne, či už technicky, ale aj filozoficky. Sledovať odporné postavičky v príbehu, ktorý je naprosto detinský, ma nebavilo. Scenár nestál ani to čo papier, na ktorom bol vytlačený. Jednoznačne sa tu bavíme o splachovačke.

Štyri poviedky spolu príbehovo nesúvisia a ani posolstvo z nich nezaznieva rovnako, ba čo viac nenadobudol som dojem, že by to aspoň z jednej razilo tak, že by som si povedal, tak to je ono. Herci sú nepresvedčiví, no i vďaka scenáru. Ten skrátka isté životné zákruty vyriešil veľmi skratkovo a celé sa nám to tvorcovia snažia podsunúť ako malinku, no tá je ťažko stráviteľná. Herečky ako Studenková či ináč vždy výborná Emília Vášáryová sa skôr trápili a ich herectvo pôsobilo ťažko afektovane.