Biopler

Bravúrna adaptácia literárnej klasiky s dychberúcimi hereckými výkonmi. Fassbender štandardne výborný, no o kúsok ho prekonáva precízna Wasikowska. Je priama, sebavedomá, no aj citlivá...a tak krásne zahrala čistú dušu, že si ju divák musí zamilovať. Rozhovory pri krbe s minimálnym osvetlením majú krásne čaro. Celkové stvárnenie, atmosféra 19. storočia, to všetko je vypiplané a spolu s tajuplným príbehom ma to okamžite zaujalo a omámilo, že môžem prehlásiť, že Fukunaga stvoril krásnu historickú, romantickú drámu bez jediného kazu.

Najviac ma vo filme zaujal Machata ako professore Gábriš, no ten bol len vedľajšia postava, ale ako zotiera neposlušného Majera v podaní Kvietika, to bolo parádne. Hlavná hrdinka je nemožná a v podaní Kasanovej to do seba zaklaplo. Nevedela si však ukradnúť pre seba celý film napriek tomu, že je celý šitý na ňu. Línia vzťahu s priateľom, pri ktorej začína snímka, išla po promóciách priateľa, akosi do stratena... podobne i trenčiansky part. Ináč fajn sonda do fungovania zboru divadla, ktorá končí drobným vytriezvením, no z nemožnej sa asi stane predsa len herečka. "Nestoj tam a hybaj pomáhať." Soudruzi tam svoje heslo zase nejako prepašovali.

Roztrieštený príbeh neprospieva tomu, aby naladil diváka na fajn songy, ktorých je na muzikál málo. Nesúrodosť či nevyrovnanosť snímky, ktorá chce všetko americké ukázať, no v globále len prešľapuje na mieste a ja neviem čo si mám na konci o tom celom myslieť. Je to hodne americký film v dobrom slova zmysle, no prázdny. Len kvôli farebnosti Technicoloru si ho divák zapamätá.

Strnulý a nudný príbeh dohadzovačky, ktorá skôr rozvracia ako spája páry. Ľahunká kravinka z pera Jane Austen, ktorá je nudná, sladká a ničím ma nenadchla. Obsah teda slabý, no forma v podobe kostýmov a zachytenia doby je príjemná. Aj ten sladký happy-end zožeriem.

Nadchnutie De Palmu Hitchcockom bolo príjemné pozorovať v začiatkoch jeho režisérskej kariéry, no v jeho siedmom celovečernom filme by som už volil inú cestu. On si zobral na paškál rovno dva filmy majstra napätia, aby ich skombinoval. A celé to pôsobí pózersky, lebo hlavnú rolu obsadil nevýrazný Craig Wasson. Pointa dôjde divákovi relatívne rýchlo a tak v závere prekvapí či vyľaká len naštvaný pes. Tie cestičky ako hlavný hrdina pochopí, že bol využitý, sú strašne, ale strašne naivné. A k tomu ešte tá muzička keď sa ženská vyzlieka, resp. tancuje sporo odetá, je doslova nevhodná. Je to báchorka, ale dá sa na tom dobre pobaviť, hlavne na tej naivite protagonistu. Snímka na jedno pozretie.

Zopár dobrých gagov, skvele obsadený nešťastník v osobe Frantu Smolíka, ale inak nuda. Nemá to švih, poriadny dej, len to jemne poukazuje na začiatky kazov morálky kedy ženy bez dlhého uvažovania následkov opustili manžela, resp. splodili nemanželské dieťa. A kvočna sa len prizerala novým situáciám a všetkým zo srdca žehnala.

Famózna Ermitáž slúži ako kulisa pre dvoch pajácov, jedného pred kamerou a druhého za ňou. Tí iba plácajú a plácajú. Nudné, bez nápadu, bez deja, bez myšlienky prepojiť videné s podaním či pridaním informácie divákovi. Slabý experiment, ktorý diváka akurát prevedie krásnym priestorom, za ktorý by pri prehliadke zaplatil niekoľko stoviek rubľov.

Slovko rekomendujúc, ktoré použije jeden z pánov hercov sa určite používalo v 19. storočí v bežných debatách v krčme :) Film je krásne farebný, i skvele herecky obsadený, niektorí herci (Machata, Kroner) vyparádení k nespoznaniu. A aj dobre hrajú. Ale ani to nestačí na priemerné hodnotenie diela. Príbeh je žalostne prázdny a je aj hlúpučký. Volebná fraška, pri ktorej je volebnému predsedovi jedno či je zemanov 200 či 50, a aby uspokojil obe strany, spriemeruje to na 130, je dôkaz, že sa jedná o ďalšiu národnú blbinu. Pri treste na dereši som nevedel či skôr plakať či sa smiať nad trápnym teátrom. Kalinčiak by veru nebol spokojný.

Filmu chýba dynamika, ktorá by priniesla i viac napätia. Rosemary's Baby je v prvom rade psychologický film, ktorý máme prežiť s tehotnou ženou, ktorá v závere bojuje proti všetkým. Myslím, že hru, ktorú sa s nami snaží Polanski hrať, či je Rosemary paranoidná, alebo sa voči nej chystá satanské spiknutie, je niečo v čom dáva jasné odpovede. A preto ma neprekvapil expresívny záver, ktorý však nemusel vypáliť, vzhľadom k dovtedy videnému, až tak extravagantne. Pôsobivosť snímky tkvie v tom ako do seba v závere všetko pekne zapadá a teda to čo sa odohráva pred nami nie je náhoda. Osobne ma potešil priam až filozofický rozmer diela - môže sa tehotná žena nejako vzpierať voči tomu čo má prísť ak v jej tele každým dňom rastie zlo? Aj ona je ovplyvnená, hoci kým neporodí, má síl vzdorovať. Vzhľadom k tomu, že dielo je aj horor, žiadne prvoplánové ľakačky v ňom nie sú, a to je len dobre, skôr treba vnímať symboliku čo sa mihá. Polanski stavil na postupné budovanie hustnúcej atmosféry, a od písmenok Scrabble pri prešmyčke po skvelú scénu v telefónnej búdke drží diváka zovretého v hrsti, a ak by takých scén bolo viac, tak by sa posunul u mňa v pomyslenom rebríčku trojice nesvätých zlých filmov vyššie, radím ho na 3. miesto. Mia Farrow bola výborný výber, ale z jej výkonu nepadám na zadok. Nemohla viac vyniknúť i kvôli scenáru. Vynikla svojou krásou pokým sa nedala šeredne ostrihať a ešte horšie nalíčiť. Viac ako oscarová Ruth Gordon, ktorej diabolský výkon bol jasný ťah na bránu, ma zaujal Sidney Blackmer, ktorý nenápadným herectvom, o to viac rafinovanejším, pôsobil ako nejaká šedá eminencia spiknutia a nedalo sa od neho čakať nič dobré. Nesúvisí to s filmom, alebo možno predsa? Mám na mysli desivé dôsledky či skutočnosti po natočení - nehoda a úmrtie mladého skladateľa Komedu či brutálna vražda Polanského tehotnej manželky. Pri hodnoteniach filmov niekedy uvediem, že sa jedná o opus magnum režiséra, teraz sa mi natíska označiť Rosemary's Baby za osudový film vo filmografii Romana Polanskeho.

Svižný film z rannej produkcie komédiografa Lacka. Tentokrát vstúpil do drámy, stavil na chlapácky príbeh zo stavby dvoch inžinierov, kde sa miesi poctivosť a precíznosť na jednej strane verzus ľahkovážnosť a frajerina na druhej. Ako to u dvoch rivalov býva, ide aj o ženu. Film má výborných hercov, Durdíka s Vrchotom, ktorí sa predbiehajú v tom ako si scény berú pre seba. V strede snímky prichádza nečakaný zlom a ďalší vývoj či zápletka už nie sú natoľko pútavé a záver je povinná jazda. Poteší aj srandovný dědek profesor v podaní Prokoša.