Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 689)

plakát

Já, padouch (2010) 

Štyri postavičky mi svojimi výzormi nápadne pripomínali kolegov z roboty, ale to nie je jediný dôvod, prečo som sa perfektne zabavil, pôvodne som mal predstavu, že to bude ostrejší a morbídnejší kúsok a spočiatku ma ten dojímavý štýl zmiatol, ale Mimoni ma z toho dostali tak, že som aj ten záver zožral bez problémov, takže 80%.

plakát

Hellboy 2: Zlatá armáda (2008) 

Opäť zábavná oddychovka, ale s pomerne širším panoptikom oblúd, väčšou dávkou humoru a prepracovanejšími scénami, hlavný červenokožec sa mierne stiahol z predných línií, aby režisér nechal viac priestoru jednak bizarným figúrkam rozvetveného príbehu, jednak jeho vzťahu s Liz a s jeho nadriadenými, určite jedna z mála výnimiek, kedy Dvojka predčila Jednotku, takže 90%.

plakát

Hellboy (2004) 

Zábavné, vtipné a vizuálne nápadité dielko so skvelým režisérskym rukopisom del Tora, v podstate ide o čistú zábavu, kde aj množstvo značne odpudivých príšer nedáva zámienku na strašidelnú a nervydrásajúcu atmosféru, dokonca do niektorých z nich sa dá celkom ľahko zamilovať, takže 85%.

plakát

Disturbia (2007) 

Veľmi slušný scenár dáva zabudnúť na to, že ide o pomerne otrepanú tému, nejde len o jednorozmerné a priamočiare zobrazenie vyčíňania trochu nešikovného domáceho masového vrahúňa, ale príbeh sa celkom zaujímavo rozvetvuje aj na pohľady do súkromia hlavného tínedžera, a že je to osviežujúce, je predovšetkým vďaka ohromne talentovanému a vierohodnému Shiaovi, ktorý si z toho urobil pozoruhodný sólový koncert, takže 80%.

plakát

Soudný den (2008) 

Neviem, čo tým chlapi chceli povedať, keď sa rozhodli domiešať všetko možné do futuristickej vízie postapokalyptického sveta, pri navršovaní kopca bizarností sa zákonite nevyhli nelogizmom či vysloveným trapošinám, pritom začiatok bol nadmieru sľubný, Rhona obstojne charizmatická a hajzlíci patrične nesympatickí, takže 45%.

plakát

Hranice života (2005) 

Jeden z prapodivných kúskov, po ktorom sa pýta sadnúť si so skupinkou spolupozeračov na pivko a zaradom si vypočuť ich verziu pochopenia videného, napriek spletitosti a nejednoznačnosti musím povedať, že výsledný dojem je nanajvýš zaujímavý, prispel k tomu nielen scenár a réžia, ale aj nadpriemerný herecký kolektív, určite to nie je film na oddych, pokiaľ sa dá niekto zmiasť obsahom a obsadením a nie je na takýto typ umenia pripravený, určite bude z neho prinajmenšom rozčarovaný, ak nie priam nasratý kvôli stratenému času, takže 80%.

plakát

Okamžik zlomu (2007) 

Určite nejde o vrcholné dielo z krimi škatuľky, ale pár pozoruhodnosťami sa pochváliť môže, prvou je rozhodne zaujímavá samotná pointa zločinu, druhou nadpriemerné výkony hlavných dvoch proti sebe stojacich protagonistov, škoda nevyužitej šance zasadiť príbeh viac do súdnej siene, namiesto toho sa autori dosť zbytočne a jalovo vybíjali na postrannej linke potenciálneho prechodu mladého prokurátora do súkromnej branže, podobne chabo je načrtnutá rovina vyšetrovania, a to všetko zabralo veľa času, ktorý sa nakoniec ukázal ako trestuhodne premrhaný a citeľne znižujúci celkovú úroveň filmu, takže 65%.

plakát

Ondine (2009) 

Film zvláštny ako hudba Sigur Rós, ktorá ho podmazáva, k takýmto filmovým i hudobným žánrom musíte mať určitú empatiu, alebo mimoriadny stav rozpoloženia, prvé dlhodobo nemám, druhé som práve pri pozeraní tiež nemal, možno by to bolo inak, keby autori zostali pri mystike, ktorá udržiavala diváka v určitom napätí, lebo fakt sa nedalo rozpoznať, či ide o rozprávku alebo je za tým obyčajná realita, bohužiaľ to odkrytie kariet bolo na dovtedajší priebeh príliš rušivé a vôbec mi nezapasovalo, takže 40%.

plakát

Jíst, meditovat, milovat (2010) 

Životné a hodnotové preferencie hlavnej hrdinky sú nad môj pochop a ich analýza by zabrala veľa miesta, lenže hodnotiť tento film abstrahovaním od jeho obsahu je nemožné, tak len stručne, nepochybne je pre kopec ľudí, a to nielen ženského pohlavia, takáto cesta k sebapoznaniu atraktívna a lákavá a pri prečítaní či pozretí takéhoto návodu na dosiahnutie perfektnej duševnej rovnováhy sem-tam aj vypotia dáku tú slzu dojatia, lenže toto je len návod pre tých chytrejších, ako vytrieskať ťažké prachy z tých naivných až blbých, ktorí sa im postarajú o kráľovskú doživotnú rentu kúpou spisov preplnených premúdrelými drístami o ceste za zaručeným šťastím, a keď je tých tupcov dostatočný počet, zvýšia si imanie predajom práv na sfilmovanie a tie ich sračky sa dostanú k ešte širším masám, a aj keď to tak nevyzerá, dáko ma to neirituje, akurát tá Julia si to bude musieť vyžehliť, tie dve hviezdy sú za pekné exteriéry, zaujímavú kameru a šikovný strih, takže 40%.

plakát

Andělé slunce (2006) 

Nejde vôbec o to, že kúsky podobného razenia vôbec nemusím, ide o to, že napriek silnému námetu po filmovo-umeleckej stránke na nich nie je príliš čo obdivovať a len kvôli tomu, že vznikli niekde v južnej Amerike alebo Afrike a zobrazujú niečo neľudské a hrozné ešte neznamená, že sa z toho zverstva poondiem, aj v tomto prípade som nevidel nič iné, len voľne poukladané scény z prostredia obchodu s bielym mäsom na najnižšej úrovni, niekde pánubohu za chrbtom, na samom konci sveta, ale bez pridanej hodnoty, takže 35%.