whack

Najlepší song poľského rapera Carpera, v ktorom hovorí o našom čudnom zakorenenom stredovekom názore na vykorisťovanie zvierat... „Tento svet je ambivalentný celok, vtiahnutý do špirály nadvlády druhu Homo sapiens prehlbujúcej dištanc, zväčšujúcu sa priepasť existencie, porážku morálky. Je 21. storočie, ale mentálne sme v stredoveku, človek sa stále hrá s osudom zvierat ... Pýtate sa, ako to zastaviť? Ako urobiť zmeny? Dnes začneme otázkami, ktorými zajtra zničíme to klišé, nával reality ho rozbije. ...“

Opäť typické lesnícke bláboly propagujúce napodobovanie prírodných procesov prerieďovaním a umelou výsadbou. Autori videa by sa mohli ísť pozrieť do Tichej a Kôprovej teraz, a porovnať si to s lesmi ktoré vysadili, napríklad nad Horným Smokovcom. Súčasné slovenské lesy za začínajú rýchlo podobať tým zo 16. storočia, o ktorých sa vo videu hovorí. To, čo robia lesníci na Slovensku posledných niekoľko rokov je absolútna tragédia. Celé kopce odlesnené, povodne, holiny. Predkovia sa musia v hrobe obracať.

Major Arcana je projekt aktivistky za práva zvierat Sharon Townsend. Tento klip je zameraný proti býčím zápasom. „Týranie nie je kultúra!“

Celkom ma potešilo, keď som zistil, koľko kapiel pohybujúcich sa v žánri pop rock propaguje práva a ochranu zvierat. Príkladom môže byť Major Arcana – projekt aktivistky Sharon Townsend. Animovaný klip s jasnou pointou vyzerá ako z nejakej staršej počítačovej hry, ale jednoduchosť má niekedy silu.

Podľa mňa je celkom jedinečné, keď sa v žánri ako heavy metal objaví silné posolstvo obhajujúce práva zvierat a vegánstvo. Heaven Shall Burn je najlepším vzorom pre ostatné kapely! Tento klip, v ktorom Karma doženie lovca, je rovnako famózny. „I looked him straight in the eye, this moment of compassion... I found my mission in life, we send them to the bottom...“

(komentár môže obsahovať nepodstatné SPOILERY) Niektoré srdcervúce scénky z minulosti mohli byť nahradené vysvetlením fungovania rôznych frakcií. Ešte ani na konci druhej série nevieme vlastne, ako funguje Mayday, rebeli a dokonca ani Sons of Jacob, ktorí stoja za vznikom Gileadu. Už od prvej série mám akúsi slabosť pre Emily („Pravé požehnání byla ta bomba. Všichni, co pomáhají Gileádu, si zaslouží smrt.“) a trochu aj pre Almu, ale každá postava má svoj presvedčivý špecifický charakter, čo umocňuje neustále napätú atmosféru. Trochu nerozumiem, prečo si autori zvolili rustikálny štýl prostredia, ktorý sa už nepoužíva a príbeh je predsa o budúcnosti. Každopádne tam nevidím žiadne feministické gýče. To, čo tam vidím, je klérofašistická junta, ktorá sa za akúkoľvek cenu snaží navrátiť tzv. tradičné hodnoty, a rozmýšľam, koľkí z politických náboženských fanatikov okolo nás by pristúpili k "záchrane spoločnosti" podobnou formou. Je to celkom depresívna psychologická sonda do vašej hlavy. A zároveň je to tematicky presným opakom seriálov strašiacich depopulačnou agendou (Utopia a pod).

"Príspevok ľudstva k životu: norky análne zabíjané elektrickým prúdom, železné oká lámu kosti lapeným vlkom, v cirkusoch uväznené bez viny, prasatá napchaté v špinavých halách (...) Zobáčiky kuriatkam odsekávané rozžeravenými hrotmi, kravy nútené trpieť kastráciu, značkovanie a odstránenie rohov, kopytá odrezané bez použitia lieku proti bolesti... Vrahovia príšerné životné podmienky spoznajú zaraz a načisto! Zvieratá nie sú na jedenie, na obliekanie, na experimentovanie, na zábavu, na týranie, na dokopávanie k jatočnej linke! Človek, si mi taký odporný! Ale tvoj čas vyprší skôr, než Zem ťa rozmetá... Čoskoro!" ...Mizantropia môže byť v rámci propagovania vegánstva a práv zvierat dosť kontraproduktívna v určitých miernejších žánroch, no v šialenom prasacom goregrinde je bežným javom, preto je fajn, že sa tieto témy šíria aj v publiku takéhoto typu. Go vegan everywhere!

Tribunal Animal je vcelku veľmi zaujímavé zoskupenie hudobníkov a umelcov, využívajúce mnoho hudobných žánrov (v tomto prípade indie rock s klavírom, Chanson des HAPS je v žánri pop rap a napríklad v piesni Call of Justice je viacero huslí). A má to fajn odkaz, čo je najdôležitejšie.

Celkom skľučujúca vízia neďalekej budúcnosti. To dievča, ako sa teší, že je mimo mesta, v lese, a reálne stojí okolo polovyschnutých stromov a namiesto trávy skládka odpadu, naznačuje, že žiadne lesy už nie sú, a navyše je tam zakomponovaná problematika znečistenia a vymierania druhov. Pôsobí to dosť silno. Les... to nie sú len stromy! Autor je spoluzakladateľ známej iniciatívy My sme les.

Hlavný dej je o tom, že starého toreadora na dôchodku trýznia spomienky na to, koľko utrpenia spôsobil (nie len býkom) a rozmýšľa nad samovraždou (škoda že to nerobil 50 rokov skôr). Vedľajšie príbehy sú plytké a nedôveryhodné, je to proste céčko, ale pointa sa cení.