whack

Marco Camenisch je švajčiarsky politický aktivista a radikálny environmentalista a tento dokument je jeho životopis. Vo videu sú zábery z rôznych akcií skupín ako RAF a podobne. Povedal by som, že dosť propagandistický dokument.

Eko-myšlienka mi neunikla – ako že menej nariekať nad apokalyptickými víziami a namiesto toho pre záchranu sveta niečo robiť – pre fanúšikov futuristických vízií Projektu Venus ako stvorené, najmä tá čerešnička na konci s bandou mladých hipsterov vyslaných zachrániť ľudstvo. Bolo to myslené dobre, to sa cení – úryvok v češtine TU. Okrem tejto eko-pointy to je ale obyčajná hovadinka, ktorá opäť všetko vsádza na efekty, navyše mi vadili nepresvedčivé reakcie postáv – napríklad, 13-ročného týpka to z roku 1964 zrazu preteleportuje do Krajiny zajtrajška a on namiesto toho, aby bol zmätený a vystrašený, si nasadí jet pack a lieta si s úsmevom medzi robotmi v úplne neznámom prostredí ako doma. Viac ako 3* nie.

Psychologická sonda do hloubi lidské duše :) Něco Vás probudilo, že? Co to bylo? –Uslyšela jsem podivný zvuk. Bylo to děsivé kvílení. Nějaký nářek. Jako dětský hlas. –Co jste udělala? –Šla jsem dolů. Ven. Připlížila jsem se ke stodole. Hrozně jsem se bála podívat se dovnitř, ale musela jsem to udělat. –Co jste tam uviděla, Clarice? –Jehňátka. Hrozně kvílela. –Poráželi jarní jehňata? –A ona kvílela. –A vy jste utekla? –Ne. Nejdřív jsem se snažila je pustit. Otevřela jsem jim vrata ohrady, ale neutíkala. Jen tam tak stála, zmatená. Nechtěla utéct. –Ale Vy ano. A taky jste utekla, že ano? –Ano. Vzala jsem jedno jehně a běžela, jak nejrychleji jsem mohla. –Kam jste utíkala? –Nevím. Neměla jsem jídlo, ani vodu a byla taková zima, hrozná zima. Myslela jsem, že když zachráním aspoň jedno, ale… Bylo tak těžké. Tak těžké… Uběhla jsem sotva pár mil a sebralo mě šerifovo auto. –Co se stalo s tím jehnětem, Clarice? –Zabil ho. –Pořád se ještě někdy budíte, že? Probouzíte se ve tmě a slyšíte kvílení jehňat? –Ano.

Hovorí o ľuďoch, ako sme sa začali vzďaľovať prírode a o tom, aké je dnes dôležité sa k nej vrátiť. Nie takým spôsobom že do jaskýň, ale duchovne, trochu viac sa odlúčiť od všetkého toho petro elektro chaosu a stresu a hluku civilizácie. Také pozitívne new age povzbudenie, škoda len, že propaguje aj chov dobytka, hoci ekologický.

Dokument porovnáva známe aj menej známe formy rastlinnej a živočíšnej výroby s cieľom ohodnotiť, ktorá z nich je najudržateľnejšia a ktorá bude schopná potenciálne nasýtiť 10 miliárd ľudí. Nemôžem povedať, že dokument nebol zaujímavý, napr. zbúraním mýtu „vegánskej Indie“ ukážkou boomu tamojších hydinových fariem, porovnaním hybridných semien s prirodzenými, predstavením rôznych komunitných organických foriem farmárčenia, ale chýbalo mi tam viac slov o dopadoch na životné prostredie. Aj kvôli sóji sa klčujú pralesy. Bolo by vhodné zaoberať sa radšej aj tým, čo robiť, aby nás 10 miliárd nikdy nebolo. Hodnotenie by bolo vyššie, lenže rozprávač neodmieta živočíšnu výrobu.

Mistrov svojský štýl podania problematiky má niečo do seba, ale nevegánov osloví asi len ťažko pre svoju útočnosť a absenciu tolerancie voči nim. Môže povzbudiť ducha jednotlivca ktorý už má v tejto oblasti jasno, ale všeobecne zmena k lepšiemu ide cez úsmev a argumenty, ale je to ťažšia cesta a sám to tak neviem, preto sa mi jeho hudba páči. Toto je vojna a ja stojím na frontovej línii, moje texty a beaty ti vytvárajú na chrbte zimomriavky, ochotný zomrieť pre mojich priateľov - nie tých ľudských, budem sa biť navždy a taká je pravda, chlapče. Pokiaľ každá klietka nebude prázdna budem bojovať, spravím všetko pre to čo je treba aby som to napravil, za každé zviera riskujem svoj život aby som ho zachránil, vojak a bojovník až pokiaľ nezomriem.

Radikal song propagujúci vegánstvo ako životnú filozofiu, čiže nie len vylúčenie živočíšnych potravín, ale aj iných produktov zo zvierat, napríklad kože. Ako býva u Mistra zvykom, je to trochu útočné a preto nie každý vegán tým bude nadšený, ale pre mňa top v repe.

Mistro v tričku "anti-natalist" svojským, kontroverzným spôsobom upozorňuje na preľudnenie. Určite to mnohých pohorší, ale ja v tom nevidím žiadnu mizantropiu. Všetci zomierame, preto počatie je strata súdnosti, čo to nevidíš? Cenu za to uvidíš, keď sa rozhodneš potomka splodiť, pochopíš akú záťaž tým spôsobíš svetu, v ktorom už čoskoro pre šťastie nebude miesto. Nádej zhasla ako sviečka v svietniku bez kyslíka, nazri do budúcnosti, na ten chaos, na spoločnosť v plameňoch. Nedávam tomu dlhú dobu kým sa moje veštby naplnia, tak prečo byť zodpovedný za utrpenie iného, prečo hodiť niekoho do mlynčeka ktorým je život. (...) Bocian prilieta, zostrel ho a ďalšie zostanú ďaleko, máme predsa dosť ich už, nepotrebujeme viac.

Ďalší zo songov, ktoré mnohých ľudí pohoršia, určite to dokáže vyvolať emócie, možno clivotu alebo zdesenie, ale mne to neprekáža. Nepropaguje potraty, ale podporuje dobrovoľné rozhodnutie nemať deti a za toto slobodné rozhodnutie nemožno nikoho súdiť. Možno to Mistro prezentuje trochu provokačne, ale mne to až tak nevadí. Moje drahé dieťa, táto pieseň je pre Teba. Nikdy nebudeš počuť môj hlas, ale kiež by si vedelo, že Ťa mám rád príliš na to aby som Ťa nechal v tejto temnote, aby som stlačil Štart na Tvojom srdci. Nikdy nebudeš existovať, navždy mi poďakuj (...) nikdy nebudeš trpieť, nikdy neucítiš bolesť (...) Mysli na všetky tie deti, ktoré boli dnes narodené, vytrhnuté z ticha do chaosu a úpadku, nebudeš jedno z nich, takže máš šťastie. (...) Mysli na všetky trápenia, ktoré nebudeš musieť zažiť, všetky tie hrozné sračky ktoré nebudeš musieť vidieť, ver tomu od niekoho kto ich videl všetky – od niekoho ako som ja.

Francúzsky pro-ALF raper DjamHellVice prináša dávku tvrdšej hudby, akú často potrebujem. „Nauč sa že utrpenie sa netýka len ľudí, nie som slepý, preto som vegetarián, informuj sa odkiaľ pochádza to čo máš na tanieri, a možno zistíš že je čas biť na poplach.“ Ale to je len úryvok, on tam povie všeličo, mrchožravci nemusia hysterčiť - radšej si to pusti a vnímaj energiu.