Desperado

Charizmatický záporák Christopher Lee dodáva tejto v poradí už 9-tej a Mooreovej druhej bondovke ten správny nádych. Zároveň sa jedná aj o reinkarnáciu Conneryho prvých bondoviek, ktoré atmosférou to najviac pripomína. Škoda len otravnej a nezáživnej Britt Ekland, ktorá mi tu pripadala vrcholne nesympatická a nebolo to zásluhou scenára. Roger Moore mi tu však ešte pripadá, akoby si stále hľadal svoj prejav agenta 007. Ale už je to na dobrej ceste. A ešte musím pochváliť aj finále, ktoré považujem za jedno najpamätnejších v tejto sérii.

Surrogates má veľmi zaujímavý námet, akoby z pera samotného Phillipa K.Dicka, a ponúka mnoho závažných témat, no v konečnom dôsledku je len fabrikovaná, sterilná sci-fi zábava, ktorej paradoxne najviac škodí jej zámerná umelosť a farebnosť. Mostow sa ukázal ako slušný remeselník, čo nič nepokazí, ale taktiež nič nové nevymyslí a ničím neokorení. Prekvapením je Willisov veľmi dobrý výkon v nie nenáročnej roli.

3 filmy v jednom, podľa poviedok H.P.Lovecrafta. 3 rozdielne príbehy z troch rozdielných dôb od troch režisérov s troma odlišnými pohľadmi na Lovecraftovo dielo. Prvá má skvelú atmosféru, a keby film vydržal v tomto nastúpenom smere, bol by to skvelý zážitok v tradícii Lovecraftových chorobných predstáv. Druhá poviedka je výrazne slabšia, obsahovo nezaujímavá a neoriginálna je aj jej forma, ktorú zavŕší samoúčelná, trikovo mizerná sekvencia. Tretia je typycká béčkovina, jasný Yuznov rukopis, t.j. rozporuplná. Pre jeho fanúšikov skvelá, avšak pre fanúšikov H.P.Lovecrafta je to päsť na oko.

Režijne v poriadku, scenáristicky neoriginálne, herecky...hmmm. Blanks dokáže pracovať so zábermi s pomocou využitia minimalistických zvukov a vyvodiť slušnú atmosféru, spektakulárnu austrálsku prírodu nám podáva sugestívne. Strach z neznáma funguje, no málo využíva prírodu ako hlavné pojítko s osudom dvoch hlavných predstaviteľov, ktorí, poviem to naostro, boli otravní až k nepríčetnosti. Aha , a ešte niečo: ďalší dôkaz, že Caviezel je síce zaujímavý typ, ale mizerný herec.

Kópia originálu. A to takmer doslova. Pre tých ktorí videli originál je tento remake zbytočný, iba že by sa chceli presvedčiť, ako Shimizu previedol svoju látku na americkejší spôsob. A musím priznať, že si s tým poradil dobre. Svoj rukopis nestratil, atmosféra je rovnako hustá, ale zároveň neobyčajne svojská, tempo pomalé, napätie v niektorých chvíľach sa dá krájať. Jedným z málo mínusov je Sarah Michelle Gellar, no nie že by bola nepresvedčivá, ale do tej úlohy sa mi nehodila. Jej obsadenie bolo samoúčelné. A tí, ktorí originál nevideli, si môžu pripočítať k dobru aj neznámy príbeh, ktorý je bohatší než obsah uvádzaný distribútorom a určite sa párkrát vyľakajú.

Letná pohodová komédia, ktorá vzhľadom na terajšie úlohy a ambície Tima Robbinsa pôsobí nostalgicky úsmevne. Príjemná jednohubka, pokiaľ je človek po komédiách (a hlavne dobrých) hladný.

Roden je v roli nacistického Strickera solídný a typovo aj vhodný. Chow Yun Fat je patrične charizmatický, William Scott je nemastný neslaný, Jamie King je nabitá tou správnou sexy energiou. Toto všetko naplácané do mysteriózneho takmer sci-fi príbehu so slabučkým scenárom, a priemernou réžiou. Dokopy to dáva obstojný video guláš na nudné a upršané víkendy.

Nebyť zopár záberov z NFL, v podstate televízny film s Áčkovými hercami a s typicky americkým koncom. No keďže je to podľa skutočnej udalosti, nedá sa mu to vyčítať. Avšak ako som už spomínal, výpravou sa veľmi chváliť nemôže, nakoľko drvivá väčšina scén sa natáčala v nenákladnom štúdiu (bar, kvázi pouličné ihrisko, skromne zariadená miestnosť bytu), jediným, čím sa môže pochváliť filmový debutant Core, sú herci. Aj Wahlberg, ako aj Kinnear vytiahli nenápadný a nie veľmi záživný film miernučko nad priemer. Bez nich by to zrejme bola asi nuda.

Občas som sa nudil, občas som sa zasmial, pripadalo mi to však akosi umelo, strojene, nebolo to typicky Coenovské. Zato herci boli presvedčiví a najlepší bol pre mňa Geofrey Rush, ktorý bol na plátne možno 5 minút, no najviac sa mi zo všetkých vryl do pamäti. Jeho figúrkarčenie bolo neskutočne neodolateľné. Už len za ňho dávam filmu štvrtú hviezdičku.

Hollywood opäť vsadil na istotu, rodinná fantasy komédia ku koncu roka zafunguje tak či tak, nech už by za kamerou sedel aj Uwe Boll. Samozrejme, bolo by neférové Levyho porovnávať s dotyčným režisérom, ale aj ta si myslím, že ustavične omielaná šablóna "dobrosrdečný otec, usilujúci sa dokázať synovi svoju opodstatnenosť v jeho živote" mi už skrátka lezie krkom. S tým si Levy ako priemerný rutinér vystačiť vie, ale nič viac. Ale za tých večne napajedených Húnov, aportujúceho T-Rexa či sympaticky civilného Williamsa si tých 70% Múzeum zaslúži.