*CARNIFEX*

Trošku mi to pripomína severskú krimi tvorbu, akurát bez nastolenia takej tej klasicky chladnej atmosféry. Nuž ale, kto by to bol povedal, že okrem USA, solídne šmykne remeň aj Holanďanom ..

Ako je tenká hranica medzi láskou a nenávisťou, tak je to obdobné aj s genialitou a šialenstvom.

V obsahu v úplnom závere užívateľ "sochoking" (ktorý mimochodom píše veľmi solídne obsahy k snímkom) navádza na polemiku, či hlavná hrdinka tohto čisto myšlienkovo drsného snímku, prepadne takzvanému: ''štokholmskému syndrómu''. Je to v podstate porucha vo vnímaní, kedy si OBEŤ vypestuje k PÁCHATEĽOVI určité citové puto, začne ho obdivovať, ochraňovať, ba dokonca to môže zájsť tak ďaleko, že sa stane závislou na fyzickom týraní touto konkrétnou osobou. Priznám sa, toto mňa osobne nalákalo viac ako samotný príbeh. A tak to napíšem alibisticky, čo mi nie je príznačné ani vlastné. Film je to dobrý, pomerne realisticky vyobrazený, no z pohľadu nastolenia otázky zo záveru obsahu, je ďaleko lepším snímkom: "The Poughkeepsie Tapes".

Šablónovité, ako 90% dokumentov od ID, ktoré pripomínajú pásovú výrobu. Čiže bez akejkoľvek autenticity, postavené vyslovene na "rozprávaní" nie len pozostalých, čo už dnes skrátka nestačí. Dobrý dokument (a to obzvlášť krimi) musí obsahovať ďaleko viac materiálov, ktoré by mali diváka zaraziť do fotelky. Toto je príliš tuctové, aby to zasiahlo, i keď je každá vražda hororovou tragédiou.

Vypestovať si empatiu voči skupinke prívržencov "punku" je asi rovnako "jednoduché", ako keby šlo o skinhedov či cigáňov. Priznajme si to na rovinu - väčšina z nás má predsudky, posudzujeme podľa výzoru, formy komunikácie či sympatií. No a presne takto to dopadá aj s týmto snímkom. Keď sa vcítite, bude mať hodnotu. Keď nie, bude pre Vás stratou času. Ono spracovanie nie je najhoršie, akurát samotná myšlienka "neposudzovať" v tomto prípade nezasiahne každého. Ďalším mínusom boli pre mňa herecké výkony podaktorých protagonistov, ktoré pripomínali skôr seriálových aktérov zo slovenskej produkcie. Škoda, námet bol silný - realizácia slabšia.

O Bobbym bez Bobbyho, iba obsahovo v duchu jeho myšlienok. Pre svoje sociálne cítenie, nebezpečný človek pre tých, čo pravidelne dostávajú Nobelove ceny “za mier”. Škoda, že je film viac menej len okrajovou záležitosťou tejto tragédie.

Veľmi pekný, citlivý snímok, ktorý nijakým spôsobom netlačí na pílu. Páči sa mi tá myšlienka i pointa zároveň, ktorá hovorí jasnou rečou: nech ste kto ste, ľudskosť, život a sny s ním spojené, by mali ísť ruka v ruke.

Pokiaľ by niekto z obsahu nadobudol dojem, že by snáď “Charlie musí zomrieť”, mohol byť dejovo obdobným zážitkom, ako v prípade snímku “Rómeo musí zomrieť”, môže si smelo prepláchať oči kyselinou. Jedná sa totiž o z 80-tich minút absolútny “slow-emotion and motion” drama počin, ktorý pookreje až v záverečnej dvacke. Je to navyše príbehovo príliš idealistické nato, aby to bola akceptovateľná pravda.

Presne takto to dopadá, keď niekto nechápe podstatu (LIVINGODPAD), keď si niekto nevie v hlave porátať, čo má reálne od čoho očakávať, keď niekto nevie, aký je rozdiel medzi vtipom a sarkazmom, aj keď je to zrejmé hneď od úvodu, pričom kurva len slepý by si nevšimol, o čo tu naozaj kráča. Pri tomto filme sa nebudete rehotať ako jebnutý, ako pri nejakom Slnko Seno, Žandárovi zo S.T., či nejakej tuctovej, americkej kokotine, kde klasické prvky humoru nahrádzajú vulgarizmy. Toto je SARKAZMUS s riadnou dávkou primitivizmu, pričom kto to nechápe - treba vygoogliť (!), nájsť na Wikipédii, popýtať sa u susedov, následne sa s tým zmieriť, alebo sa na sledovanie takéhoto filmu jednoducho VY - JE - BAŤ lebo potom podobný názor ako od "kuchára bez čapice", čo píše komentáre so slovosledom na úrovni osemročného zmrda, vyznievajú fakt menejcenne. Pokiaľ sa niekomu pozdával Ruský thriller s riadnou dávkou čierneho humoru: "Tak už konečně chcípni, táto", mohol by sa mu aj tento dejovo úplne odlišný, no podstatou podobný snímok: "Všichni moji přátelé jsou mrtví". Pecka, ktorú treba vnímať s absolútnym nadhľadom ..

Byť žandárom v 90´ rokoch, pričom vyšetrovať organizovaný zločin, ktorý bol doslova politicky poprepájaný na všetky strany, to chcelo extrémnu dávku odvahy. V Dunajskej Strede bola skupina Papáyovcov. Predstavte si tú najväčšiu križovatku v meste, kde si títo jedinci, presne do prostriedku svetelnej - dali stôl a stoličky - a začali hrať karty. Kto zatrúbil, rozjebali mu auto, pričom až vyšiel bez zranenia, to bol zázrak. V Prievidzi fungovali bratia Melovci (vrahovia na objednávku), ktorí keď prišli niekde na diskotéku, zapáčila sa im nejaká dievčina (obzvlášť zadaná), chlapec dostal extrémnu bitku, ju v aute znásilnili, a odišli akoby sa nič nestalo. Toto boli 90´ roky. A toto všetko s tichým súhlasom Mečiara, ktorý sa v Elektre môže došťať od smiechu, ako sme sa všetci dali ojebať. Prednedávnom už bol zločin iný. Takzvane "sofistikovaný", kedy Fico či Kaliňák a spol, bez ohľadu nato, čo má všetko majú "za sebou", bez ohľadu nato, že VŠETCI vedia, že to boli ONI, neexistujú takmer žiadne priamy dôkazy, aby skončili za mrežami. Čiže tu máme ďalšiu skupinku ľudí, ktorá rozkrádala krajinu, ktorá môže byť vysmiata a mydliť si ruky, čo všetko za 12 rokov stihla napáchať, pričom jej to prešlo. No a teraz tu máme nový druh zločinu, spôsobom: "na chrapúňa - bez servítky", ktorú riadi psychicky narušený Igor Joker, gestapák Jaroslav Pinochet, Marek Mengele, oslík s troj bradou Mikas, modelka z Piešťan, ktorú by bolo vhodnejšie označiť za fľandru Západu, ktorí pod rúškom demokracie v mene slobody národa, robia presný opak, pričom je už všetkým úplne jedno, či je to vôbec vidieť, a ako veľmi to bije do očí. Musia mať "za sebou" neskutočnú silu, že si toto všetko dovolia, pričom EU sa s úsmevom na perách prizerá, koľko národ Slovenský vydrží. A my teda vieme vydržať! Veď historicky sme boli vždy pod nadvládou iného (Maďari, Česi), ktorý nás mal za kokotov. Je v našej mentalite, génoch - nebrániť sa, ba práve naopak, ako to znázornil Ťapák v Pachovi, nadstaviť chrbát. A môžete nás bičovať .. MY VYDRŽÍME!