Hamaradža

Kritika spoločnosti a zároveň bojovanie s vnútornými démonmi skrz posledné hodiny na slobode. Moc pekne napísané, zručne zrežírované a ako písal POMO, veľmi príjemne osobné.

Gýč. Ale krásny.

Autenticita dokumentu je síce diskutabilná, prekvapilo ma ale že skôr než k surovému a priamemu zobrazeniu príslúšníčok najstaršieho remesla sa Glawogger uchýlil skôr k poetickejšej vizuálnej a audiálnej stránke.

Druhé zhliadnutie. Bizarný, no ambiciózny žánrový experiment, so štruktúrou letnej komédie, no prakticky bez jediného konvenčného vtipu. Príšerné dialógy príšerných postáv do ktorých duní príšerná Oizova elektronická hudba, dokopy svojou trápnosťou pôsobia až hypnoticky, zarezávajú sa pod kožu a nepripomínajú čokoľvek iné. Absolútne unikátna poetika - keby bol cringe žáner, tu by išlo o jeho popredného zástupcu. Dokonalý Mark Burnham - prečo ho nevidíme častejšie? Spolu s Realité jeden z Dupieuxových masterpiecov.

Sympatická a neotrelá forma, s Keatonovým hereckým koncertom a síce nie novou, zato príjemne úprimnou myšlienkou. Ocenenia a všeobecné uznanie Birdmana mi však ostáva záhadou, vidím v ňom komornú a tichú osobnú spoveď.

Dokonalé spracovanie dokonalej knihy, všetko ostatné už bolo napísané.

Až tak zlé to nebolo. Dante a paralelný vesmír sú skutočne originálne príspevky. S druhými dvoma historkami už je to trochu horšie.

Film pomaly a sebaisto, no citlivo si idúci za síce jasným ale o to intenzívnejším cieľom, pri ktorom som sa po dlhej dobe rozplakal ako dieťa.

Kultovosť Chinatown ide mimo mňa. Poctivé a plíživé krimi, ale rozťahané ako žuvačka. (Možno niekedy docením)

Odhliadnúc od namakanej (úmyselne?) reklamnej kampane sa jedná o stupídnu, avšak vrámci hraníc (tj. nie trápnu) komédiu na aké sme od amíkov zvyknutí a akých sú desiatky, ale napriek tomu príjemnú, úprimnú, aktuálnu a s niekoľko legendárnymi hláškami. Akurát toho Franca, ktorého považujem za charakterného herca a tvorcu, je škoda v roli debilka.