Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 798)

plakát

Havěť (2023) 

Síce sa film odohráva v rovnako škaredom paneláku ako nedávny francúzsky „La Tour“, našťastie je ale na inú tému. Mladík si kúpi exotického pavúka, ktorý mu utečie a postupne nastáva peklo. Z jedného pavúka je sú totiž okamžite tisíce, ktoré sú postupne omnoho väčšie, takže boj o prežitie môže začať. Že je ich uhryznutie smrteľné, a že radi vychádzajú z ľudských otvorov, je myslím samozrejmosťou. Režisér sa s tým proste nesral, naservíroval nám úplne priamočiary survival s množstvom mŕtvol a akcie, ktorý sa nezastaví až do konca. Tentokrát dám plné hodnotenie, pretože posledný kvalitný film o pavúkoch bol „Spiders“ z roku 2013, lenže to zase bola sci-fi srandička, zatiaľ čo títo malí jedovatí bastardi na mňa pôsobili neskutočne reálne.

plakát

Malum (2023) 

Ako fanúšik pôvodnej verzie ani nemôžem hodnotiť ináč, zatiaľ čo Last Shift bola prekvapivá pecka s nízkym rozpočtom, Malum je očakávaná pecka, ktorá je finančne niekde inde. Obsahovo síce veľmi podobné (na chuderku policajtku sa na opustenej stanici valí jeden "šok" za druhým), Malum však ide trochu viac do hĺbky, omnoho detailnejšie nás zoznamuje s pozadím celého príbehu, plus pribudne viac krvi a gore, dokonca nabehne aj jeden pekný démonik, za ktorého by sa nemusel hanbiť ani najnovší diel Hellraisera. Samozrejme, rozlíšiť fikciu od reality je trochu problém, ale tým "trpela" aj pôvodná verzia, a ťažko jej to vytýkať, pokiaľ je to jeden z účelov hororu, pretože režisér mal iba jeden cieľ - priviesť diváka do úplného šialenstva a psychologického pekla. Intenzívna hororová jazda od začiatku do konca, navyše tento démonický ľakačkový štýl režiséra je presne podľa môjho gusta.

plakát

Mluv se mnou (2023) 

Skupinka teenagerov si na párty zahrá originálnu hru. Pomocou kúzelnej ruky dokážu privolať ducha a dokonca mu dovolia, aby sa do nich prevtelil. Spočiatku originálna zábava sa však nečakane zvrtne a bude to bolieť! Tak predsa sa dá v duchárskom žánri vymyslieť niečo neobvyklé. A ja nemôžem šetriť chválami – ľakačky, gore, nekompromisnosť, akcia, sranda, a k tomu sympatické postavy, ktoré si divák od začiatku obľúbi. Možno vôbec najlepší austrálsky horor a jasný prírastok do tohtoročnej TOP 10.

plakát

Vlčí lov (2022) 

Akčný splatter, krvilačný ako nedávny The Sadness, iba obsahom na inú tému. Čo k tomu dodať. Proste za 5, pretože takéto filmy milujem. Jediným problémom je to, že sympatie k postavám neexistujú. Spočiatku sa likvidovali kladní hrdinovia so zápornými, ale odrazu sa objavil na scéne kórejský Frankenstein a odvtedy to mohlo byť každému ukradnuté, kto je dobrý a kto zlý. Čo je aj fajn, pretože všetci šikmookí aj tak vyzerajú rovnako, takže aspoň som sa v tom nemusel strácať. Kto bol hlavná postava som zistil až pred koncom filmu. O dej nejde, je to len šialená, krvavá masakráž. Taká akurát pre mňa.

plakát

Terrifier 2 (2022) 

Pre mňa jasný Top horor tohto roka, a asi to tak aj ostane. Pre každého milovníka gore to podľa mňa bude podobne. 140 minút morbídnej krvavej zábavy, pri ktorej sa každú chvíľu tešíme, akým spôsobom tento vynikajúci hororový klaun svoju obeť zamorduje. Omdletie či zvracanie ako niektorým americkým divákom samozrejme nehrozilo (iba im závidím, že si to mohli vychutnať v kine a ja nie, lenže na drbnutom katolíckom Slovensku to najlepšie aj tak nikdy nepustia), pokojne som pri tom večeral pizzu a vychutnával si vybuchujúce hlavy, skalpovacie scény či poletujúce končatiny. Tretia časť by pokojne mohla trvať aj 4 hodiny, lebo na toto by som sa dokázal pozerať vkuse. A už sa neviem dočkať, ako tu niekto začne rozoberať scenár a logiku chovania postáv :)

plakát

The Sadness (2021) 

Správne, bolo to deja vu, nedá sa to brať vážne, scenár bol predvídateľný... všetko mi je jasné, všetky znalecké posudky sú mi u prdele. Asi to bude tým, že som gore-hound a vyznávač extrémov. A tak budem nadšene kričať a nezabráni mi v tom nikto :-) Pretože v rámci zombie hororov som bol naposledy takto natešený belgickým Yummy, čo už je pár rokov dozadu. A pokiaľ niekto nakrúti čistokrvný splatter, ktorý (áno, správne,) disponuje solídnym remeselným zázemím a prináša všetko, čo sľuboval (takže sa nedá povedať, že trailer je lepší ako samotný film - čo platí pri hororoch v 95% prípadov), a dokonca aj niečo navyše... keďže vtipne hláškujúci infikovaní boli okrem iného aj pekne nadržaní, čo som nepredpokladal, tak je to pre mňa radosť pozerať. Konečne som sa po dlhej dobe poriadne zabavil. So slzami v očiach a ťažkými depresiami kvôli klišé, predvídateľnosti a imbecilite scenára dávam full rating, zaraďujem film do svojej tohtoročnej topky a ostáva mi dúfať, že mi to moje svedomie odpustí.

plakát

Pesthauch der Menschlichkeit (2018) 

"Romantický" príbeh o dedovi a dvoch mentálne retardovaných mladých, ktorí sa vyberú na výlet do prírody. Čo začína nevinne masakrovaním a papkaním hmyzu a iných úbohých zvieratiek, sa čoskoro zvrtne o 360 stupňov, pretože zaostalý trpaslík začne objavovať svoje zvrátené sexuálne pudy a nadržaný dedek ho v tom s najväčšou radosťou podporí. A to som si myslel, že Marian dosiahol svoj vrchol v Cannibalovi, Carcinome alebo Reise nach Agatis. No hovno! A dokonca aj toho hovna a ďalších fekálií, krvi, a deštrukcie pohlavných orgánov vo vode či blate, je tu neúrekom. Takže všetky zvrátené predstavy, čo najhoršie by sa s tou hlúpučkou chuderkou mohlo stať, sa postupne stávajú realitou. Vlastne ani neviem, či môžem niečo takéto odporúčať, predovšetkým v záujme psychického zdravia a duševnej pohody. Pretože aj otrepaná fráza "vhodné iba pre okrajových divákov" tu naberá úplne iné kontúry. Tento film je totiž veľmi, ale veľmi ďaleko za hranicami znesiteľného. Takže mám samozrejme v hodnotení jasno a pochybujem, že tento rok vyjde ešte nejaké väčšie zverstvo.

plakát

The Deep House (2021) 

Po Inside a Livide tretí najlepší horor od mojej obľúbenej režisérskej dvojice. V posledných snímkoch trochu poľavili, takže som rád, že po dlhej dobe prišlo niečo fakt atmosférické. Práve Livide je film, ku ktorému má The Deep House najbližšie. Taktiež sa totiž jedná o strašidelnú prechádzku po (tentokrát) zatopenom dome s temnou minulosťou, ktorý si žije tak trochu vlastným životom a nebude jednoduché sa z neho len tak dostať. To pocíti na vlastnej koži sympatický párik, ktorý sa vyberie na obhliadku, no nanešťastie otvoria dvere, ktoré mali ostať navždy zatvorené. Nebudem spoilerovať, čo ich tam presne čaká, ale môžem povedať, že je to kurva napínavé až do poslednej minúty. Malé upozornenie: na gore nedôjde vôbec (o tomto film tentokrát naozaj nie je), a prekvapivo mi to nevadilo. A želal som si, aby trval aspoň o polhodinu dlhšie, pretože som mal pocit, že sa tam dá vymyslieť ešte strašne veľa vecí. Ak by som to zosumarizoval, nie som z toho nadšený ako z Inside či Livide, ale som VEĽMI, veľmi spokojný, a u mňa sa The Deep House nepochybne zapíše medzi vrcholy tohto roka. Nie je totiž veľa hororov, ktoré by fungovali iba vďaka atmosférke, a to aj bez brutality či ľakačiek.

plakát

Smrt ve tmě 2 (2021) 

Z nášho slepého dedulu je odrazu kladný hrdina a musí sa popasovať so skupinkou únoscov, ktorí by si radi privlastnili jeho osvojenú dcéru. Nepriateľov bude napokon v porovnaní s prvou časťou viac, čo znamená rovnako viac akčnosti a viac vrážd, ináč je to kvalitami celkom porovnateľné, hoci to ide trochu viac do akcie ako atmosféry. Keby neboli nejaké 3 scény mimo kameru, mohol to byť možno aj horor roka (škoda). Stále mi to ale vychádza na full rating, nuda nehrozí a za návštevu kina to určite stojí.

plakát

O Cemitério das Almas Perdidas (2020) 

Konečne som bol vo svojom živle. Pre mňa je meno Rodrigo Aragao stelesnením juhoamerického exotického splatteru a opäť ma nesklamal. Príbeh o temnom kulte, ktorý je odsúdený k večnému životu na opustenom starom zámku, aspoň kým nenájde chýbajúce strany zo Satanskej Biblie. Najprv nás zavedie do minulosti, kde je na pôde cintorína fajnovo zmasakrované indiánske obyvateľstvo. Pretože kto sa raz dostane za brány tohto zámku, má smolu - a tak nás čaká množstvo efektných súbojov, pri ktorých krv strieka na všetky strany, odrúbané končatiny poletujú, kde sa len dá, a počet podrezávačiek či zdeformovaných lebiek sa ani nedá porátať. Gore je proste úžasné a talent režiséra, ktorý nakrúca len za malý peniaz, je nepopierateľný. Rok 2020 je podľa mňa na kvalitné horory ten najplodnejší za min. posledné desaťročie.