Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 793)

plakát

It Came From The Desert (2017) 

Hlúpučká teenagerská komédia, ktorá najskôr vzdáva poctu brakovým monster hororom z minulého storočia. U niektorých divákov možno zaboduje nostalgia, mladých to ale najskôr neosloví. Triky sú celkom podarené, no krvi a gore je tu len minimum (najskôr zase PG-13). Bavilo ma to tak pol na pol, a od smiechu som sa teda neváľal. Horor čakať netreba. Ale aspoň potešilo pekné púštne prostredie.

plakát

Caught (2017) 

Dvaja rozpadávajúci sa mutanti terorizujú novinársku rodinku. Čakal som nejakú psychologickú hru s divákom, ale ďalší Funny Games z toho rozhodne nebude. To by sa totiž muselo jednať aspoň o trochu inteligentný home invasion, lenže títo dvaja robotickí blbečkovia dokážu len drístať a omieľať to isté dookola. A aj tú jedinú gorescénu s tehlou pre istotu ukázali len z veľkej vzdialenosti. Takpovediac ani netuším, čím presne by to malo divákov zaujať. Čiernou kvapalinou vytekajúcou z ich ksichtov asi sotva. Iba jedna maska v závere bola celkom snaživá. Ináč strašne slabý horor.

plakát

Dead Girls (2014) 

Hororová antológia zložená z troch príbehov. Ich dej nie je dôležitý, pretože všetky majú jedno spoločné: zomrie tam nejaká z hlavných hrdiniek a tá obvykle vstane z mŕtvych, aby sa pomstila. Hrajú v tom síce pekné herečky, ale ináč je to len nízkorozpočtová hlúposť, ktorá podľa mňa neosloví ani tých najmenej náročných a neoplatí sa to ani na zabitie času.

plakát

The Lighthouse (2016) 

Thriller zasadený do historického obdobia o dvoch strážcoch majáka. Jeden z nich je silný ateista, ktorý si rád vypije, zatiaľ čo ten druhý Bibliu nepustí z ruky, takže je jasné, aký je asi medzi nimi vzťah. Títo dvaja chudáci ostávajú odrezaní od sveta a od zásob, pretože nastane nekonečná búrka, takže ich nádeje na prežitie klesajú každým dňom. Na tento film som narazil čírou náhodou, a našimi divákmi je vlastne úplne prehliadnutý, čo je škoda, pretože rozhodne je o čo stáť. Predovšetkým vyhráva pochmúrna atmosféra vytvorená vďaka osamotenému prostrediu v búrke. Záverečná tretina filmu je naozaj vynikajúca, funguje predovšetkým po psychologickej stránke (v podobe pôsobivých halucinácií), a dokonca sa nájdu aj viaceré hororové prvky. Zmieriť sa však treba s tým, že nakoľko sa jedná o herecký koncert dvoch postáv na jednom mieste, film si nedokáže udržať divákovu pozornosť od začiatku do konca. Aj ja sám som sa pristihol, že pozerám na hodinky, najmä počas prvej hodiny. Lenže to by musel byť scenárista úplný génius, aby sa tomu pri takomto filme vyhol.

plakát

Apocalypse (2017) 

Tú jednu hviezdičku dávam naozaj iba preto, lebo som tento rok videl v zombie žánri ešte väčšiu katastrofu, konkrétne "The Lotus", ktorú by som už nazval vrcholom drzosti tvorcov a urážkou diváka. Ináč by bol aj tento film odpad ako vyšitý. Ja naozaj v zombie hororoch nehľadám žiadny komplikovaný scenár a povznesiem sa dokonca aj nad nulových hercov, hodnotím najmä masky a gore. Lenže tu tiež nie je veľmi čo hodnotiť. Nakrúcali to úplní amatéri, ktorí nemali prostriedky vôbec na nič. Lacné CGI pri výbuchoch a digitálne striekance krvi sa rovná úplná tragédia. Veľmi obtiažne toto dopozerať.

plakát

Blood Is Blood (2016) 

Jediné, v čom ma tento film utvrdil, je to, že pokiaľ stretnem nejakého magora, je veľmi pravdepodobné, že bude podobná celá jeho rodina. Či ma však bavilo sledovať týchto vyšinutých súrodencov je už druhá vec. Režisér sa totiž rozhodol, že nám dej filmu neposkytne v chronologickom slede, takže to skáče z minulosti do prítomnosti a naopak. Čo je vlastne úplne na prd, pretože je nereálne, aby sa v tom divák zorientoval. Pred koncom je to už jasnejšie, ale funkciu to aj tak nesplnilo, pretože pokiaľ chceli tvorcovia docieliť, aby nad tým celým divák premýšľal, bolo nutné vytvoriť inteligentnejší scenár. Že sú všetci psychopati a “kto koho prečo a kedy zamordoval”, sa mi zdá trochu málo. Ako psychologický horor to nefunguje (úplne totiž chýba atmosféra) a gore nestojí za nič. Hlavná hrdinka a ten mladý transvestita to zahrali presvedčivo. Ináč nie je čo chváliť.

plakát

Bloody Crayons (2017) 

V tomto prípade budem pri hodnotení mierny, pretože slashery veľmi nemusím, ale v rámci tohto minimálne zaujímavého žánru musím uznať, že sa tu jedná o celkom zábavný film. Navyše, pokiaľ Ázia vyprodukuje hocičo iné ako duchárinu, čo je viac ako sledovateľné, tak svoju spokojnosť zakrývať nebudem. Bloody Crayons je vlastne taká filipínska verzia na Vadí nevadí, ktorú si zahrá skupinka teenagerov na ostrove. Ich vzťahy sú však od začiatku mizerné kvôli nepodareným ľúbostným pletkám, takže akonáhle jedna z postáv počas hry padne mŕtva, podozrivý je úplne každý. A môže sa začať vzájomné obviňovanie a samozrejme vyvražďovanie. Úvodná tretina sa trochu zbytočne naťahuje, ale potom to klape až do konca. Gore je iba priemerné, no vďaka kvalitnej technickej stránke a dostatku akcie to aj napriek dlhšej stopáži dosť rýchlo odsýpa. Identita zabijaka je takmer až do konca skrytá. Síce, veľmi sa namáhať nemusel, keďže sa tí chudáci likvidovali medzi sebou. Z čoho logicky vyplýva, že treba ignorovať nulovú inteligenciu postáv, ako je už v slasheroch zvykom. Ako návratka k 90. rokom a starým dobrým Vreskotom či Tajomstvám minulého leta je to OK.

plakát

Terrifier (2017) 

Raz za uhorský rok vznikne horor, pri ktorom mám ako veľmi krvilačný divák pocit, že ho režisér nakrútil presne pre mňa. A toto je ten prípad!!! Jeho krátkometrážnemu predchodcovi som dal plný počet, takže som veril v úspech. A prekvapivo to bolo ešte lepšie, ako som čakal. Damien Leone je podľa mňa neskutočne talentovaný režisér, ktorý sa dokáže bez problémov odviazať bez toho, aby kamera smerovala v tom najlepšom bokom. Pri scénach s pílkou či klaunskej transvestity show som bol v siedmom nebi. Áno, ja tohto klauna proste žeriem. Ale to už je len môj „problém“. V tohtoročnej TOP 10 istý prírastok. A pokiaľ čakáš, že ti k tomuto filmu napíšem detailný obsah, tak radšej prejdi na romantický žáner.

plakát

Redwood (2017) 

Prvá polovica filmu je iba vzťahová dráma dvoch nesympatických postáv, ktorú nezachraňuje ani pekné lesné prostredie, takže sa divák môže spoliehať už iba na to, že sa to veľmi rýchlo prepne do sľubovaného upírskeho módu, aby sa tam konečne niečo začalo diať. Toho sa síce napokon dočkáme a škriekanie v pozadí na istú dobu dokáže vytvoriť akú takú atmosféru, ale tvorcovia si žiaľ na samotných upíroch vôbec nedali záležať. Masky sú naozaj chabé a gore úplne chýba. Zaklincovali to načisto trápnym a retardovaným rozuzlením. Tento rok našťastie ešte máme pár lesných želiezok v ohni, takže The Ritual hádam nebude jediný, no tento pokus odporúčam s čistým svedomím vynechať.

plakát

Pyewacket (2017) 

Ďalší horor, ktorého trailer vyzeral nádejne, no očakávania sa podľa zvyku nenaplnili. Režisér síce opäť ostal verný peknému, lesnému prostrediu, no rozpočet musel byť oproti predchádzajúcej parádnej pecke Backcountry minimálne o polovicu nižší. Problémová teenagerka sa po hádke pokúsi zabiť svoju matku pomocou rituálu, v ktorom vyvolá čarodejnicu. Prvá tretina filmu je nuda z jej života, kde sa nič nestane. V druhej tretine nuda pokračuje, akurát má dievčina pocit, že sa jej rituál podaril a niečo ju prenasleduje. V záverečnej tretine to už samozrejme nejako (konečne) ožiť muselo, no nie je to uspokojivé natoľko, aby som to mohol chváliť. So samotnou čarodejnicou sa našli asi len dve krátke scény, takže maskéri sa veľmi namáhať nemuseli. Ani chata a okolitý les atmosfére veľmi nepomáhajú. Strašne spomalené, nevýrazné, nezáživné. Rozuzlenie sa dalo čakať, takže už som nad tým len mávol rukou.