Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 796)

plakát

Terrifier (2017) 

Raz za uhorský rok vznikne horor, pri ktorom mám ako veľmi krvilačný divák pocit, že ho režisér nakrútil presne pre mňa. A toto je ten prípad!!! Jeho krátkometrážnemu predchodcovi som dal plný počet, takže som veril v úspech. A prekvapivo to bolo ešte lepšie, ako som čakal. Damien Leone je podľa mňa neskutočne talentovaný režisér, ktorý sa dokáže bez problémov odviazať bez toho, aby kamera smerovala v tom najlepšom bokom. Pri scénach s pílkou či klaunskej transvestity show som bol v siedmom nebi. Áno, ja tohto klauna proste žeriem. Ale to už je len môj „problém“. V tohtoročnej TOP 10 istý prírastok. A pokiaľ čakáš, že ti k tomuto filmu napíšem detailný obsah, tak radšej prejdi na romantický žáner.

plakát

Redwood (2017) 

Prvá polovica filmu je iba vzťahová dráma dvoch nesympatických postáv, ktorú nezachraňuje ani pekné lesné prostredie, takže sa divák môže spoliehať už iba na to, že sa to veľmi rýchlo prepne do sľubovaného upírskeho módu, aby sa tam konečne niečo začalo diať. Toho sa síce napokon dočkáme a škriekanie v pozadí na istú dobu dokáže vytvoriť akú takú atmosféru, ale tvorcovia si žiaľ na samotných upíroch vôbec nedali záležať. Masky sú naozaj chabé a gore úplne chýba. Zaklincovali to načisto trápnym a retardovaným rozuzlením. Tento rok našťastie ešte máme pár lesných želiezok v ohni, takže The Ritual hádam nebude jediný, no tento pokus odporúčam s čistým svedomím vynechať.

plakát

Pyewacket (2017) 

Ďalší horor, ktorého trailer vyzeral nádejne, no očakávania sa podľa zvyku nenaplnili. Režisér síce opäť ostal verný peknému, lesnému prostrediu, no rozpočet musel byť oproti predchádzajúcej parádnej pecke Backcountry minimálne o polovicu nižší. Problémová teenagerka sa po hádke pokúsi zabiť svoju matku pomocou rituálu, v ktorom vyvolá čarodejnicu. Prvá tretina filmu je nuda z jej života, kde sa nič nestane. V druhej tretine nuda pokračuje, akurát má dievčina pocit, že sa jej rituál podaril a niečo ju prenasleduje. V záverečnej tretine to už samozrejme nejako (konečne) ožiť muselo, no nie je to uspokojivé natoľko, aby som to mohol chváliť. So samotnou čarodejnicou sa našli asi len dve krátke scény, takže maskéri sa veľmi namáhať nemuseli. Ani chata a okolitý les atmosfére veľmi nepomáhajú. Strašne spomalené, nevýrazné, nezáživné. Rozuzlenie sa dalo čakať, takže už som nad tým len mávol rukou.

plakát

Oni 2: Noční kořist (2018) 

Komu sa páčila jednotka, bude sa mu páčiť aj dvojka. Dej vlastne totožný, akurát že zatiaľ čo jednotka bola atmosférická a napínavá a obete v podstate úplne bezmocné, dvojka je celkom krvavá a omnoho akčnejšia vyvražďovačka, kde to schytávajú postavy kladné ako aj záporné. Podľa očakávania ma prvá časť chytila omnoho viac, ale aj toto je fajn. V porovnaní s ostatnými podobnými žánrovkami je to tak akurát priemerne brutálne. Žiaľ musím súhlasiť s tým, že je to súčasne aj klišé plné scenárových otrepaností (ako policajt či úplný záver filmu), takže vytknúť by sa toho dalo asi viac, ale to už sú veci, s ktorými som pri hororoch už dávno vopred zmierený. Rovnako ako aj so scénami, keď mladík má možnosť tú kravu v maske hneď odstreliť, a samozrejme tak neurobí. Celkovo za mňa tak 7/10, inými slovami, divák sa z toho rozhodne neposerie, ale peniaze za kino som neľutoval.

plakát

Hellstone - Welcome to Hell (2016) 

Po asi dvojročnej odmlke nám Nemci opäť niečo vytvorili. Či to za niečo stojí je už druhá vec. Príbeh o mladíkovi, ktorý musí zachrániť magický kameň z rúk satanistov. Ten totiž dokáže otvoriť bránu do pekla. Akonáhle tam tí satanisti začnú umierať, menia sa na démonov. A keďže hlavný hrdina nájde chatu, a dokonca príde na rad aj motorová píla, je myslím jasné, kam smeruje pocta. Preto hodnotím ešte veľmi mierne, počas prvej polovice filmu som bol na jasnom odpade. Prekvapivo však niektorí démoni vyzerajú k svetu, akoby vypadli z úplne iného filmu. Dôjde dokonca aj na solídne gore. To však nič nemení na veci, že je to fakt hlúpe, amatérske, miestami až nechcene komické. Nechápem to, jedna z najrozvinutejších krajín Európy a nemajú peniaze ani schopnosti na to, aby nakrútili normálny horor.

plakát

Apartment 212 (2017) 

Jennifer odišla od svojho exmanžela, aby začala odznova, no nejako sa jej nezadarilo. Privlastnila si totiž šperkovnicu po svojej nebohej novej susedke, a tá ukrýva malé tajomstvo, takže sa chuderka každé ráno prebúdza s novými krvavými uhryznutiami na tele. Je to horor, ktorý by som označil prívlastkom priemerný. Na blonďatú krásavicu sa totiž pozerá dobre, a tú zubatú príšerku taktiež nepokazili. Vlastne mi na tomto filme ani nič nevadilo. Akurát je dosť nevýrazný, málo napínavý a nedostatočne brutálny, takže si naňho divák o pár týždňov len sotva spomenie.

plakát

The Darkest (2017) 

Párik sa vyberie preskúmať jaskyňu do hôr, no čoskoro zistia, že ich niekto sleduje a budú radi, keď sa dožijú ďalšieho rána. Pred začatím filmu sa objavil nápis, že ho treba pozerať v úplnej tme. A to sedí, rovnako ako jeho názov. The Darkest je totiž jednoznačne ten najtmavší film, aký som videl. Navyše Francúzsko... a jaskyňa? To znelo nádejne, ale asi by som chcel veľa. Napokon sa tí dvaja do tej jaskyne ani nedostali. Takže nám musí stačiť, že pobehujú v úplnej tme, počujú divné zvuky, vidia ducha, a už ani sami nevedia, v akom univerze sa to nachádzajú, a či sú živí alebo mŕtvi. Atmosféru tu pochopiteľne vytvorili ľavou zadnou, no nevydesili ani omylom. Pri tých blikajúcich svetlách baterky sa mohli mnohokrát pokúsiť o nejaký šok. Lenže to by nesmeli byť tvorcovia úplní amatéri. Očividne si neuvedomili, že tmavý ešte nemusí znamenať desivý. Práca s hudbou a zvukmi je žiaľ natoľko mizerná, že tento horor svoj účel vôbec nesplnil. Aspoň to bolo krátke.

plakát

Údolí stínů (2017) 

Atmosférický výlet malého chlapca do lesov. Pôvodne bol na imdb uvedený aj žáner horor, neskôr ho ale vyškrtli a tak ostalo len pri mysterióznej dráme. A tak to aj napokon dopadlo, na škodu veci. Ústredný detský hrdina našťastie nebol otravný a veľa toho nepovedal. Počas prvej polovice sa tam veľa neudeje, potom nasleduje takmer až do konca dlhšia prechádzka po lese, ale vlastne tak či onak sa nič neudeje. Ale krásna hudba, vynikajúca kamera, vietor v korunách stromov, nočná príroda, búrka, hmla... pre mňa pomaly až hypnotická krása. Je až neuveriteľné, ako Nóri dokážu nakrútiť sledovateľný film len pomocou exteriérov a zručného kameramana. Podobný prípad ako Thale / Dunderland / Villmark – a pritom ich vôbec nepokladám za kvalitatívne dobré horory. Zachraňuje ich len atmosféra. Fakt škoda, že režisér nepridal aj niečo navyše.

plakát

Anihilace (2018) 

Tentokrát plný súhlas s užívateľom Carnifex. Ak mám ten dotyčný komentár chápať správne, tak od hodnotenia tejto blbosti či filmového vkusu závisí jednoduchosť diváka? Perla múdrosti za 100 bodov, ktorá mi spríjemnila večer (práve pre takéto hlody sa tu oplatí chodiť). Teraz k filmu. Vizuálne nádherná nuda, akú som nečakal ani v zlom sne. Spočiatku ma to ešte bavilo, najmä vďaka skvelej kamere, a útok toho zmutovaného medveďa pokladám za najlepšiu scénu filmu. Od tohto momentu až do konca samá prázdnota a naťahovanie snáď donekonečna. Nepokladám ten film až za taký dobrý, aby trval takmer dve hodiny. Hromada zbytočnej vaty a otravné flashbacky zo života hlavnej hrdinky mi zážitok len zhadzovali. A ten záverečný tanček plodnosti ma dokonale uspal. Ale bolo to celé krásne, pestrofarebné... A som rád, že ma to nezabilo.

plakát

Flesh of the Void (2017) 

Tento Flesh of the Void síce rozhodne nie je zlým experimentálnym hororom, ale nádejný trailer napokon sľuboval viac ako tento mnou očakávaný film napokon priniesol. Úvodná tretina sa nesie v čisto depresívnom štýle. Šialený filter, pri ktorom bolo problémom rozpoznať jednotlivé obrazy, depresívne vnútorné monológy, psychologicky dokonalá hudba. Takže nevyzeralo zo zle. Potom sa obraz vyostrí a nasledujú... zvrátenosti. Znásilňovanie, gay porno s jednonohým, farár, ktorý tam 10 minút onanuje nad fotkou malého chlapca, mníška, ktorá si tam strká drevený kríž až do krvi a podobné srandičky. Režisér má aspoň na cirkev rovnaký názor ako ja. Záver filmu, v ktorom malo ísť predovšetkým o gore, však úplne nezvládol. Neviem prečo, možno na to ešte nedorástol, možno chýbala odvaha (alebo rozpočet), a tak je to celé ukončené jednou veľkou tragédiou. Množstvo scén zapôsobí, ale kultovému Subconscious Cruelty to siaha... vlastne nikam.