PEZ

Obstojné pokračovanie, ktoré zachováva atmosféru a depresívny tón pôvodného filmu. Dokonca sa na pár minút objaví aj Taylor (Charlton Heston natočil svoj part iba za 8 dní, pričom poskytol celú svoju výplatu charite). Keď som bol malý, táto časť ma desila azda ešte viac ako prvý diel - najmä vďaka nekompromisnému záveru. Práve záver a ešte podzemné mesto (značne metaforické fanatické uctievanie bomby) sú najlepšími prvkami nie až tak potrebného pokračovania. Predsalen sa toho až tak veľa vo filme neudeje - Beneath the Planet of the Apes do značnej miery vykráda predošlý diel. Dobre však dokumentuje počiatok 70. rokov a spoločenskú traumu zo zbrojenia a z hrozby atomovej vojny. Na tom sa dodnes nič nezmenilo.

Dodnes si pamätám ten skľučujúci pocit po prvom pozretí (a to už tomu budú dve dekády). Ešte dlho potom mi ostala Planéta opíc zahniezdená v myšlienkach. O čo lepšie, že ešte aj dnes film veľmi dobre funguje (onedlho bude mať 50. výročie!). Može za to premyslený príbeh, v ktorom nejde len o záverečnú pointu, cestou k nej lemujú Taylorovú výpravu trefné narážky na xenofóbiu, útlak, či zastieranie pravdy pred obyvateľstvom. A tiež pekná ukážka toho, že občas musíme mať šťastie na niekoho, kto nám v kritickej chvíli pomôže. Vynikajúce post-apo, ktorého atmosféru parádne buduje vtedy experimentálna filmová hudba Jerryho Goldsmitha (nominácia na Oscara) - je to zároveň pravdepodobne prvý kompletne atonálny soundtrack (minimálne v Hollywoode). Záver filmu sa do istej miery odlišuje od predlohy, ale neskôr sa s ním stotožnil aj autor knihy Pierre Boulle. Okrem ďalšej nominácie na Oscara za kostými, získal žltého plešivca John Chambers za revolučný make-up, vďaka ktorému vyzerali herci ako skutoční primáti (a ktorý pohltil až 17% z celého rozpočtu). Akadémia mu udelila čestného Oscara, kedže sa v tom čase ešte ceny v tejto kategórii neodovzdávali. Samotné predanie prekvapilo aj Chambersa, keďže mu Oscara do rúk prišla predať živá opica (s pomocou Waltera Matthaua). :) 9/10

Veľmi jednoduchý kraťas v štýle mockumentary. Už samotný nápad ma pobavil (otvoriť si úrad na ulici), ale ešte viac u mňa zarezonoval "odkaz" idúci proti tej mase ľudí sťažujúcich sa na krízu (natočené rok po jej vypuknutí!). Namiesto nadávania skúsiť robiť niečo nové. Nemusí to vyjsť (ale môže!) a vždy je lepšie niečo skúsiť, hoc aj neúspešne, ako nerobiť nič.

Slušný dokument, ideálny pre tých, ktorí veľa o príbehu Angely Davis nevedia (predsalen je to kauza zasahujúca predchodziu generáciu). Jasná ukážka toho, ako mocným nevyhovujú vzdelaní a na verejnosti nahlas vystupujúci jedinci. Angela Davis sa stala typickým príkladom politického väzňa a svojho času sa ju nebál Richard Nixon označiť ako teroristku. Dokument obdržal nominácie na viacerých festivaloch, na Image Awards dokonca získal cenu za "Outstanding Documentary - Theatrical".

Nakoniec to nedopadlo tak zle, ako som sa obával. Teenagerské áno. Ale napriek tej dĺžke a téme, ktorá je mixom všetkého možného, čo sme už predtým videli, som sa obstojne bavil. Hlavne vďaka Shailene Woodley a jej hlavnej postave. Trošku mi však vadí ako Lionsgate studio točí tieto teenage fláky - aj Hunger Games, aj Divergent vyzerá strašne lacno. Mali by značne popracovať na výprave, pretože miestami to má televíznu formu. Pritom tie rozpočty až tak nízke nie sú. A tiež ma škrie, že aj tu sa rozhodli urobiť z trilógie tetralógiu. Tak uvidíme akú kvalitu budú mať ďalšie časti.

Po katastrofálnej dvojke a ešte horšej trojke som definitívne rezignoval a Transformerov beriem len ako Bayov šialený audio-vizuálny kŕč, vďaka ktorému zarába sebe a štúdiu stovky miliónov dolárov. A s týmto vedomím som si šiel do kina užiť štvôrku. Keďže som mozog mal celý čas vypnutý, tak sa mi darilo užívať si prestrofarebnú koláž plnú akcie, trikov a veľmi kvalitného zvuku (darmo, kino je kino). Z hľadiska formy určite špička. A trošku nám sériu ozvláštnili nové postavy - Mark Wahlberg i Nicola Peltz splnili čo sa od nich očakaválo. Ale neexistuje, aby som si to pozrel znovu. :)

Severské filmy vždy potešia väčšou cynickosťou. 100-ročný starček (po)bavil, najmä svojou nekompromisnosťou, chýbal mi však nejaký presah, nejaká hlbšia myšlienka. Takže je to taká (nielen názvom) originálna švédska jednohubka. Nič viac, nič menej.

Jednotka svojho času priletela ako rana z neba - neznámy animák plný akcie a nečakaných scén, no hlavne neskutočne vtipný kus. Pre mňa to bol animák roku a keď som počul, že sa chystá dvojka, ihneď som sa potešil. Trvalo dlhé 4 roky, kým prišiel do kín. O to bolo moje sklamanie väčšie - oproti jednotke menej originálnych nápadov a o dosť menej vtipov. Pár krát som sa uchechtol, ale bohužial je HtTYD2 iba slabším odvarom svojho staršieho brata. Jediné, v čom jednotku prekonáva, je vylepšená animácia.

[#90/2014] Určite jeden z lepších Bergových filmov. Nepochybne dopomohol fakt, že je dosť verne natočený podľa skutočných udalostí (jediný preživší operácie "Red Wings" Marcus Luttrell priamo spolupracoval na filme). Škoda len, že úvod je značne rozvlačný a záver tak strašne klasický a predvídateľný. Zato prostredná časť, kedy Navy SEALS tím čelí presile je natočený špičkovo. Tu sa Berg naozaj hecol. Akurát príliš prehnal scénu nekontrolovaného pádu zo skál. Dokonca sa aj pár kaskadérov dostalo vďaka tomu do nemocnice, ale v skutočnosti by to asi ťažko chalani prežili. Tu sa dalo v pohode ubrať, aj tak by sa tým nič neskazilo. Okrem vydarenej ústrednej časti filmu mi utkvel v pamäti Taylor Kitsch. Ten už v John Carterovi ukázal, že vie potiahnúť celý film, tunak to len potvrdil. A tiež je už definitívne jasné, že sa mu viac hodia krátke vlasy. :) Berg je zručný režisér, len škoda že hrá stále na istotu. Jeho filmy sú formálne na úrovni, ale nikdy neprekvapia. 7/10

Je len tenká čiara medzi genialitou a šialenstvom. Karel Janeček je nepochybne matematický génius, ktorý toho dokázal využiť a len vďaka svojim schopnostiam rozprávkovo zbohatnúť. Na druhú stranu, podľa tohto dokumentu vyznieva, že je vo viacerých ohladoch naivný. Asi len Janeček vie, čo mu ide hlavou - v tomto krátkom filme sme mali možnosť trošku do nej nahliadnúť, ale ostal mi na konci taký nejasný pocit, že by bolo ešte o čom. Tak možno opäť pri nejakom pokračovaní o pár rokov.