Jello Biafra

Výzbroj legionárov vo filme sa skladá z nasledujúcich zbraní: revolvery Mle 1892, opakovacie pušky Lebel Mle 1886, opakovacie pušky Berthier Fusil Modèle 1907-15, ľahké guľomety Lewis Gun, guľomety Hotchkiss M1914 a ťažké guľomety Maxim MG08. Delo, ktoré legionári používajú pri záverečnej bitke, je 75 mm horský pechotný kanón Škoda. Naproti tomu berberskí povstalci používajú nemecké opakovačky Mauser Gewehr 1898 a zastaralé muškety Jezail.

Film sa odohráva v roku 1982. Je možné si to všimnúť v scéne, kedy Honza (Matěj Nechvátal) odpovedá na prírodopise a na tabuli je dátum 1. 6. 1982.

Britský filmový magazín Empire v roku 2016 zaradil film na 19. miesto v rebríčku 100 najlepších britských filmov histórie.

Aby tvorcovia ušetrili peniaze za stavbu kulís, scény odohrávajúce sa v cirkuse natočili v skutočnom cirkuse v meste Nanterre.

Natáčanie filmu začalo 16. mája 1989 v Paríži a filmovanie trvalo celkom 5 týždňov.

Vo filme sa dozvieme, že príslušníci Waffen SS, ktorí v závere útočia na mesto Ramelle patria k druhej divízii SS. Jednalo sa o divíziu s názvom "Das Reich". Príslušníci tejto divízie sa účastnili všetkých veľkých operácií nemeckej armády od prepadnutia Poľska, cez Francúzsko až po operáciu Barbarossa a dostali až na predmestie Moskvy. Za celú svoju existenciu spáchali príslušníci tejto divízie mnoho vojnových zločinov, z toho najznámejší spáchali vo Francúzsku 10. júna 1944, čiže len 4 dni po vylodení v Normandii. Príslušníci divízie vtedy povraždili 642 obyvateľov dediny Oradour-sur-Glane.

Režisérska dvojica sa rozhodla obsadiť Jaedena Lieberhera, pretože sa im páčil jeho herecký výkon v horore To (2017). Herec však spočiatku nechcel vziať rolu v ďalšom horore. Nakoniec mu režiséri pustili ich predchádzajúci film Dobrú noc, mami (2014) a ten na neho urobil dojem natoľko, že rolu nakoniec vzal.

Film bol natáčaný v kanadskej provincii Quebec.

Pieseň pojednáva o takzvanom "Útoku ľahkej brigády", ktorý sa odohral počas krymskej vojny 25. októbra 1854. Britská ľahká kavaléria vedená Lordom Cardiganom vtedy počas bitky o Balaclavu zaútočila proti silno bráneným ruským delostreleckým pozíciám. Útok postrádal zo strategického hľadiska zmysel a skončil s ťažkými stratami na britskej strane. Napriek tomu sa z tejto udalosti stala legenda a skladba "The Trooper" vzdáva týmto vojakom poctu.

Katrine Bratt (Rebecca Ferguson) v knižnej predlohe prežije a v ďalších pokračovaniach sa dokonca zaradí medzi hlavné postavy.

Napriek tomu, že ide o televízny film, v obmedzenom rozsahu bol premietaný v írskych kinách.

Vojaci, ktorí prenasledujú Konga, používajú bojové vozidlá pechoty M114.

V priebehu natáčania došlo ku konfliktu medzi Georgeom Clooneym (Archie Gates) a režisérom Davidom O. Russellom, ktorý je známy svojou prchkou povahou. Režisér pri natáčaní neustále urážal a zosmiešňoval komparzistu, ktorý podľa neho nerobil to, čo mu prikazoval. Clooney stratil kontrolu a režiséra fyzicky napadol. Napriek tomu zostal pri natáčaní a film dokončil.

Inšpiráciou pre postavu chirurga Heitera (Dieter Laser) bol známy nacistický zločinec, doktor Josef Mengele, ktorý počas vojny v koncetračnom tábore Osvienčim uskutočnil desiatky sadistických lekárskych experimentov na väzňoch. Jeden z jeho experimentov mimo iné zahrňoval aj pokus spojiť šitím dohromady dvoch ľudí a vytvoriť tak siamské dvojčatá.

Natáčanie filmu prebiehalo v nórskom hlavnom meste Oslo a ďalej v mestách Bergen, Drammen a Rjukan. Natáčalo sa od 18.1. do 1.4.2016.

Film bol natáčaný v africkom štáte Keňa.

Film sa natáčal v americkom štáte Oregon.

V scéne, kedy sa Dussander (Ian McKellen) snaží strčiť kocúra do rozpálenej rúry, sa mu kocúr vyšmykne a poškriabe ho. V knižnej predlohe ho však Dussander skutočne v rúre upáli.

Konflikt v Severnom Írsku, ktorý neskôr dostal pomenovanie "The Troubles", trval v skutočnosti dlhých 30 rokov. Prvé nepokoje začali v roku 1968 a vojnu ukončila až takzvaná "piatková dohoda" v roku 1998. Hlavnou príčinou celého konfliktu bola snaha írskych nacionalistov vybojovať nezávislosť Severného Írska od Veľkej Británie. Proti tomu sa postavili probritskí unionisti, ktorý chceli zotrvať vo zväzku so Spojeným kráľovstvom. Táto občianska vojna si za 30 rokov vyžiadala stovky obetí z radov vojakov, policajtov i civilistov. Medzi obeťami bolo i mnoho žien a detí.

Postava šerifa Bustera (Richard Farnsworth) sa v knižnej predlohe vôbec nenachádza.