peaceNwar

Veľmi presné, komorné a ostrené, viac než by ste čakali od filmu natočeného podľa bestselleru švédskeho autora. Neuveriteľne verné predlohe, neuveriteľne husté ale následkom toho aj postrádajúc akékoľvek emócie, napínavosť či dramatickú kompozíciu potrebnú pre upútanie vo filme. Ako sfilmovaná kniha dobré, ako film nepresvedčivé a príliš chladné. Jedná sa síce o poctivý a skoro bezchybný kus práce režiséra, ale to je asi tak všetko. Scenár natiahnutý a ťažko stráviteľný, kamera chladná a herci nevýrazní. Na mňa osobne to nezapôsobilo.

Strange Days. Strange Movie. Excellent directing. Strange brilliant photography. Strange screenplay. Strange awesome actors. Zvláštny film so zvláštnym námetom so zvláštnym prevedením, zvláštnou stopážou a rovnako tak zvláštnou atmosférou. Asi preto sú tu hodnotenia aj tak zvláštne diverzované. Tak či tak, nápad dobrý, réžia neuveriteľná, herci skvelí, scenár trochu pretiahnutý a nesúrodý, ale vcelku pekný zážitok len pre silné žalúdky :D

Občas vyšinuté, občas primtívne, ale občas aj vtipné. Ostatné je márnenie času. Aj keď, nooo.... Je to určité zlepšenie aspoň v porovnaní s predchádzajúcou televíznou produkciou, lebo aspoň párkrátsa podarila nejaká dobrá paródia. Ak to ale mám porovnať s celosvetovým štandardom, tak je to jasný priemer. Na slovenské pomery je to ale za štyri hviezdičky, takže vcelku, no.. Musím sa priznať, že ako milovník trapného humoru som sa dosť pobavil :D

Ako toto popísať? Ako napodobniť Tarkovského genialitu? Ako zrekonštruovať písmenami tú zmyselnosť, hypnotickosť a božskú dokonalosť? Naozaj neviem. Viem len, že tento film úplne zmenil celý môj život. Rozboril moje hodnoty, premenil moje šablóny za svoje a dal mi krídla na to, aby som spoznával a díval sa v živote za záclonu. Toto je ako stretnutie s Bohom. Najprv sa nudíte, potom to beriete ako normálu sci-fi, potom to nechápete, potom skameniete, zamrznete, roztopiete, zhrdzaviete a začnete fungovať až keď sa dostavia oslobodzujúce dialógy-monológy. Asi intenzívnejšiu katarziu a zamyslenie nad životom som ešte nezažil a zvláštne je, že to funguje po každý krát a vždy Solaris vyvoláva iné myšlienkové pochody, inú alegóriu a po každý krát objavujem nové súvislosti v príbehu a zapamätám si iné posolstvá. Musím vysvetliť, prečo nemám pána Tarkovského v zozname najobľúbenejších režisérov a to práve preto, že by to bolo rúhactvo. Toto je jednoducho jeden z najpremakanejších, najkomplikovanejších a najhlbších filmov vôbec a vo filozofickom zážitku u mňa prekonáva aj Stalkera, áno aj Blade Runnera a všetky ostatné spirituálne a ruské meisterstucke dokopy. Až tu som pochopil, čo dokáže kompozícia obrazu, alegória, symbolika a existencionalizmus s jednoduchým príbehom spraviť a akú má myšlienka obrovskú silu. PS: A kto sa pri tom nudil, zjavne nepochopil, že mal nad nastolenými filozofickými témami rozmýšľať a prichádzať k vlastným záverom nezávisle od tvorcu.

Dnes by som tomu asi nedal toto hodnotenie, ale keď som ešte bol malý špunt, tak som to žral ako len málo filmov. Úplná nostalgia. A okrem toho, dodnes si pamätám, aj s desaťročným odstupom na všetky tie superské gagy a tú neuveriteľnú atmosféru a plnoadrenalínové dobrodružstvo. Tento film je môj osobný poklad, ktorý stále nosím v srdci, aj keď to je tak dávno.

Hlavne preto, že ide aspoň o pokus, vyrovnať sa s irackým komplexom, že v tomto filme ten dokumentaristický štýl naozaj funguje (narozdiel od Hurt Lockeru), že sa jedná o solídny scenár, no najmä nedochádza k žiadnej manipulácii, pretože sa film nesnaží ani o komplexný pohľad, ani o zakaždúcenuautenticitu ako to robila plešúnmi ovešaná Bigelow, ani o strhujúci vojenský film akou bola Čata a následkom toho je výsledok aj pre konvenčného diváka dosť nepochopiteľný, dávam štyri hviezdičky, aj keď som sa osobne veľmi nebavil. Pokiaľ chcete vidieť revolučné experimentovanie s naratívnymi, kompozičnými a vizuálnymi zložkami filmu, pozrite sa sem, pretože toto ešte do definície hraného filmu spadá. A pokiaľ niekto chce pochybovať nad pravdivosťou výpovede tohto snímku, odporúčam mu, aby si aspoň pozrel štatistiky úmrtí v Iraku od invázie a nálepku "podľa skutočnej udalosti" nebral len ako lacný reklamný trik. Tento film neponúka žiadne riešenia, len narozdiel od svojho oscarového brata, ako správne podotkol POMO, prezentuje pravdu vojny v Iraku a nie je na objednávku vyfabrikovaným snímkom, snažiacim všetko zidealizovať a tie skutočné dôvody násilia zatajovať a nehorázne klamať o obyvateľoch Mezopotamskej nížiny, ako tomu je u Propagandy čaká všade. Kľudne Palmu aj obeste, ale pravdu nezatajíte a prirodzené túžby ľudí po mierovom riešení konfliktov, porozumení a zastavenia cyklu pomsty neutíšite. Pravda zvíťazí, hocičo sa bude diať.

Už veľmi dlhú dobu som čakal na takýto film, ktorý by mi konečne na jednom príklade ukázal, ako veľmi vie dokonalá pointa na konci filmu pozdvihnúť celý film na vyššiu triedu. Spočiatku rozporuplné pocity z otrockej kamery a rozpačitej réžie sa u mňa postupne premieňali do priemerného uspokojenia nad jasným, komorným a sofistikovane tváriacim sa scenárom, no minútu pred koncom sa úplne rozplynuli akékoľvek pochybnosti nad genialitou tohto deja, keď som sám zistil, že som bol celý čas vedený za nos a ani som si nestačil uvedomiť, ako veľmi bol ten podvod naplánovaný. Rozuzlenie par excellance. To ostatné je len taká omáčka, ale poteší.

Naozaj milý film, po formálnej aj obsahovej stránke na československé pomery uspokujúcou úrovňou, s výbornými hereckými výkonmi, no hlavne, čo som chcel povedať, s prekrásne jednoduchou, no svätopravdivou myšlienkou.

Áno, áno, atmosféru to má, aj excelentnú kameru a réžiu, aj drsné herecké výkony, ale nemá to jednu vec, ktorá z naratívneho hľadiska je životu dôležitá k rozprávaniu najmä komplikovaných príbehov a to jednotný dejový oblúk. Tento jednoduchý dej proste scenárista roztiahol pokusom realistického opisu na vyše dvadsať scén, z toho väčšina by sa dala spojiť či vyjadriť filmovou skratkou alebo aj zatajiť a využiť k nejakému prekvapujúcemu odhaleniu. V tomto prípade sa ale jedná o čisto životopisný film (síce na vlas autentický, to nepopieram), ale to čaro sa nejak ruší tým zmäteným preskakovaním medzi dvoma časovými líniami. Asi som od filmu čakal niečo iné, alebo som nebol na tento štýl rozprávania naladený, ale na prvý krát mi to pripadá dosť roztiahnuté a zmätené. Inak samozrejme, po formálnej stránke to je špička, veď je to Ridley :)

Jasný príklad toho, čo môže prestrelená stopáž (ale naozaj prestrelená) spraviť s filmom formálne a obsahovo obrovských kvalít.