margita figuli

Technicky na tom nebolo nič zlé, ale možno to bol ten problém. Režisér po skvelých filmoch About Schmidt a Sideways tentokrát zabudol stlačit gombík "humanize" a ako celok to vo mne zanechalo zmiešané pocity nedovarenej kaše. Posledná scéna rodinného jedenia zmrzliny na gauči ako vystrihnutá zo zborníka klišé. Mix priamej narácie a snahy o dokumentárnu odpútanosť od príbehu tiež pôsobil rušivo. Ale dalo sa to pozerať.

love.

Otravný, dlhý, bezpohlavný, so závanmni hollywoodskych béčiek. Taký je Základ rodiny. Nevedela som si vysvetliť nával hereckých hviezd, ale je možné, že scenár vyzeral dobre, len sa niečo veľmi pokazilo v procese výroby.

Velmi pekny film, urcite jeden z Ozonovych naj. Zamyslenie na temu, ze nie kazda zena tuzi byt matkou a ze heroin z vas vytrieska akykolvek zmysel pre emocie.

Americky realizmus v tom najlepsom. Americka krasa, co? Team Winter's bone. Este odporucam Frozen River.

Pekne natocena a dobre zahrana hlupost. Ak to mam brat ako reflexiu na pasivitu alebo nejaku carpe diem pripomienku aj tak to nestaci a stale krutim hlavou nad tymto nedotiahnutym, absurdne zlym napadom. Motivacia postav bola absolutne nejasna, cely cas som mala chut hadzat popkorn do obrazovky a kricat nech uz nieco robia, nech utecu, nech sa skryju alebo nieco. Preco ten chlapec nesiel za dievcatom, ktore mal rad ale zahadzoval sa s neprijemnou postavou Kiery K.? Uz davno ma nejaky film takto nenahneval.

rozhodujuc sa medzi dvoma a troma hviezdickami. naozaj, filmova herecka elita sa stylizuje do divadelnej pozy. divadelna hra na filmovom platne by sa mala asi trosku prisposobit, mozno zjemnit. nechcem hodnotit samotnu hru/scenar, je mozne, ze v divadle to funguje dobre, ale priznam sa, ze mi to cele prislo take nejake zbytocne. niekde som citala, ze carnage poukazuje na neschopnost normalnej komunikacie v modernej spolocnosti, ok. ale myslim, ze zaznam z nejakej nasej rodinnej oslavy by na to poukazoval omnoho viac a doveryhodnejsie.

vsetko tu uz bolo. ale stale potesi, ked je to pocitvo spravene. mix lynchovskej letargickej indiferentnosti a tarantinovskeho "gangsterom je kazdy" pristupu. cele zaceresnovane angelom badalementim. dej mohol byt premyslenejsi, ale v tomto filme to nebolo to hlavne.

veci nie su ciernobiele. co je zlo a co je dobro. kus sedliackeho rozumu zvitazi nad pretvarkou. realisticke, surove, ludske, dobre.

nick je najprv muzsky muz, ktory grga, prdi a u zien mysli len na jedno. po elektrickom soku zacne pocut nahlas co si zeny myslia a stane sa z neho citlivy, chapavy muz, ktory az budi podozrenie, ze je gay. pomerne neoriginalny namet pretiahnuty do obludnej dlzky dvoch hodin. lepkava hudba franka sinatru, nevtipne vtipy, nezaujimave charaktery a chaba zapletka. a dalsie sklamanie od nancy meyers.