margita figuli

V hlave mi huci jedno slovo: patronizing. Vravia mi, ze co mam  byt, ked som zena a co mam byt, ked som muz. Patriarchat je zly, laska medzi muzom a zenou je awkward, feel empowered, a podavaju to na ruzovom lesklom tace. Greta Gerwig je uzasna, ale toto mi vobec nekonvenuje, zapredala sa masovemu vkusu tym, ze sa tvari osvetovo. Mozno keby som mala 12? Par vtipkov ok, ale niekto tu spomenul dvojhodinovy SNL sketch a tak to asi aj bolo. 10 minut by stacilo.

levinson & zendaya maju u mna par dobrych puntikov az vceliciek za euphoriu, tak som si povedala, ze pozreme. moje ocakavania boli na zaklade traileru nizke z niekolkych dovodov: ad 1 - film bol natoceny minimalisticky a relativne narychlo, scenar usity horucou ihlou, a to nie kvoli povodnemu umeleckemu zameru, ale kvoli pandemii, takze ak nas k ctnosti vedie nudza, casto sa to na vysledku objavi. ad 2 - hoci zendayu mozem a v euphorii mi vyrazila dych aj slzy do oci, nemyslim si, ze ma (zatial?) herecky rozsah dramatickej divy, ktory by k typu takejto roly prinalezal. ad 3 - premisa filmu sa mi najprv zdala blba, ale povedala som si, ze partnerske nezhody mozu vyvolat laviny zatlkanych krivd aj pri mensej zamienke ako to, ze sa niekto zabudne niekomu verejne podakovat. musim povedat, ze sa moje tusenia povacsine potvrdili, a boli este presiahnute monologmi malcolma s umelo obsiahnutymi myslienkami o rasizme v hollywoode a zmysle filmarskeho umenia. ak budem mat nabuduce naladu na ciernobiely komorny pribeh dramatickeho vztahu, siahnem na istotu a pustim si who's afraid of virginia woolf. debata o rasizme je samozrejme ongoing.

serial bol u mna vinny tym najhorsim priestupkom - moc ma nebavil. tema a prostredie zaujimave, dokazala som sa stotoznit lebo ved hashtag metoo, ale nestacilo to aby to zakrylo tak trochu rozpacity scenar. par postav napisanych aj realisticky a pekne ale 50 percent silenych, nerealnych emocii. ani reese ku ktorej obdivuhodne vzhliadam mi tu az tak nesadla, hoci patrila k tym lepsim veciam na tejto akcii. jennifer - vzdy ked som sa na nu pozerala, nemohla som sa ubranit pocitu, ze prosim vymente ju uz za lauru dern.

absolutne pohladenie pre milovnika predlohy, ale pravdepodobne aj pre pribeh neznaleho. je saoirse ronan najlepsou mladou hereckou sucasnosti? pravdepodobne ano. myslela som si, ze filmova jo pre mna navzdy zostane winona, ale saoirse sa na nu bez problemov dotiahla a dala tomu este o cosi viac. a celkovo bolo obsadenie dokonale, kazdy hral ako keby nebolo zajtrajska a nechal v tomto rokmi overenom milovanom pribehu svoje ludske a herecke srdce. v knihe ma fakt hnevalo , a nedokazala som pochopit, preco jo odmietla teddyho. prislo mi to v kontexte pribehu nepochopitelne. v gerwigovej filme mi to tak trosku doplo a dalo sa tomu uverit. v niekolkych chvilach som zazivala extremne zriedkavy pocit, ze filmova adaptacia predcila kniznu predlohu a to je sakra co povedat. citim vdacnost.

po dlhsej serialovej pauze som sa po presviedcani anglosaskych medii vrhla na tento siris. napriek mnohym pozitivam ako herecke vykony, scenar, schopnost udrzat divaka v napati, pekna hudba etc. som sa musela na vela veci hnevat. nasleduju spoilery. akoze preco ked uz bolo vsetkym jasne, vratane hlavnych protagonistov, ze sa pritahuju aj na telesnej aj na dusevnej urovni a vlastne bez seba nedokazu existovat, sa navzajom trapia a su s niekym inym. obidvaja sa zvijaju v psychologickych krcoch nenaplnenej lasky, ked sa stretnu, vravia, ze chcu byt iba s tym druhym, a ze vsetko ostatne je nanic, nic im nebrani byt spolu a oni sa radsej utapaju v depresiach a zlych vztahoch. . asi si budem musiet precitat predlohu aby som to konecne pochopila, lebo takto mam z toho celeho trpku pachut.

ja tie netflix romcoms moc nemusim. hrozne podcenuju divaka, ktory si pri tom ani nemoze oddychnut bez toho aby sa nenahneval na absurdnost konania postav.

tak toto bolo prekvapenie, a velmi prijemne. intelektualne pohladi a prinesie spomienky na gymnazialne casy, trapasy a usmevne prihody. hlavne herecky uzasne, humor zarazajuco jemny a pravdivy. wooow.

Po dlhom case som konecne znova in love! Uz davno som neziskala zo serialu/filmu tolko realnej emocie. Sam Levinson vytrel zrak sucasnym tvorcom a ukazal, ze drsnota a sexual content nemusi hranicit s shock violence porn (GoT, Handmaid's Tale), ale da sa robit uveritelne a (relativne) civilne. A je to hlavne o laske, o rodine, dospievani. Rue je momentalne moja naj hrdinka. A ten soundtrack .... ide pod kozu az na kost, Labrinth spravil absolutny zazrak, alebo cerpal z vlastnej skusenosti...?

Po troch epizodach iba strata casu. Zivot je predsa taky kratky a existuje tolko skvelych serialov:)))

Ako absolutny Beatles lover som sa na film tesila, a dufala som, ze budem smiat sa a budem plakat. Vela dobrych napadov, malo dovedenych do zdarneho konca. Som zmatena, preco z hlavneho predstavitela nasilu robili absolutne nudneho, nicim nezaujmaveho, trochu prihlupleho typka. Nemohla som nadhernej Ellie uverit, ze je do neho roky zamilovana aj ked to hrala naozaj dobre, ziadna chemia neprebehla. Film fungoval ako - tak, ale na to aku velku temu mali tvorcovia v rukach tak vcelku sklamanie. Mam pocit, ze keby Richard Curtis zobral do ruk okrem scenara aj reziu, dopadlo by to lepsie. Not a Danny Boyle fan.