embecka

Túto klasiku som zhliadla oveľa neskôr, ako zvyšok populácie a možno to bola chyba. Pretože na danú dobu to je určite skvelý film, no v súčasnosti (v čase všetkých Interstellarov a Gravitácií) to vo mne nezanechalo žiadnu emóciu, čo ja k hodnoteniu filmov na výbornú potrebujem... No keďže emócie sa nerozhýbali a chýbali, nemôžem povedať nič viac a nič menej, ako že to bolo fajn. Iba fajn.

Na to, že téma tohto filmu ide maximálne mimo mňa, som veľmi milo prekvapená, ako ma film chytil. A to som ešte skepticky pozerala spoza telefónu, keď to začalo ísť v telke, s tým, že toto naozaj nebude pre mňa. Je to veľmi príjemné autentické spracovanie životných príbehov dvoch mužov, ktorí si boli tak vzdialení a pritom tak blízki. Ich vášeň pre to, čomu sa venovali, ma dostala do bodu, že som prvýkrát prejavila aspoň minimálny záujem o tému Formuly 1, a to už skutočne je čo povedať. Veľmi vydarený film.

Som príjemne prekvapená, neočakávala som nič a film si držal moju plnú pozornosť od začiatku do konca. Krásna kamera, vydarený strih, pre mňa objavený talent Adama Drivera... No a to najviac najdôležitejšie - dejová linka zobrazujúca problémy rasovej diskriminácie, ktoré boli aktuálne pred 40 rokmi a žiaľ, sú aktuálne aj teraz. Čudujem sa niektorým názorom, či o tom stále treba hovoriť. Treba. Verte tomu, že treba a ešte viac ako doteraz.

Mne vôbec nevadí, že to bola hollywoodska klasika, ja vo filmoch absolútne milujem tieto postupné budovania priateľstiev, meniace sa vzťahy hlavných hrdinov, obrátenia sa k dobrému. Odzrkadľuje to svet, ktorý by som si veľmi priala, aj preto nemám takmer žiadne výhrady. Ako hovorí môj priateľ, dobrý film je ten, počas ktorého ste znepokojení/bojíte sa, smejete sa aj plačete. A všetko bolo.

Ani neviem, ako slovami dostatočne opísať tento film. Je komédiou, ktorá zároveň mrazí. Pri ktorej si naplno uvedomujete, že sme všetci takí istí ľudia, s rovnakým právom na lásku. A že tolerancia a pochopenie by mali byť absolútne samozrejmou súčasťou v našich životoch. K tomu ikonické postavy, ba až postavičky, ktoré si zamilujete a podľa mňa skvelá kamera. Doslova jedna veľká paráda.

Po dopozeraní sme s priateľom zhodnotili, že to bolo ako diel z Black Mirror - priateľ tvrdil, že zlý diel Black Mirror, ja, že priemerný. Ono by to chcelo každú príbehovú líniu viac dotiahnuť. Mae-in vzťah s rodičmi, s kamarátmi, s kolegami... Osobne by som to postavila na emóciach - keby bola ešte viac pohltená do svojho korporátneho života, kde by viac rozobrali jeho pozitíva a diváka akoby namotivovali na to, aby každý chcel pracovať pre Circle, potom by sa divákom aj lepšie vžívalo do nasledujúcich Mae-iných ťažších rozhodnutí a zmien v jej medziľudských vzťahoch.

Mňa tento Morgan vždy tak baví, a to ani nemusí nič robiť. Oddychovka po ťažkom dni, film, pri ktorom sa nemusíte sústrediť na nič, len sa tak necháte unášať tým, aké je to príjemné a ako tu funguje tá správna medziľudská chémia. Sila dialógu sa tu ukázala v plnej sile a opäť platí, že Morgana po tomto filme budete chcieť mať všetci za kamoša. Plus, ponaučenie do života - usmievajte sa na cudzích ľudí a buďte bezprostrední. Najskôr ich to vyvedie z rovnováhy, ale nakoniec sa na vás tiež usmejú naspäť.

Po tomto filme sa mi dlho nebude chcieť do lesa... :) Príbeh sa zakladá na emocionálne veľmi silnej udalosti a do istej miery mi prišla prvá polovica filmu veľmi reálna - v zmysle, že ak zažijete niečo tak strašné, ako je smrť kamaráta, ktorej ste možno mohli zabrániť, tak budete mať okrem neskutočných výčitek do konca života možno aj podobné halucinácie. Preto ma tá prvá polovica bavila viac a paradoxne mi oveľa desivejšie prídu scény, keď neviem, čoho sa bojím, ako keď to už vidím a už sa toho následne nebojím. Každopádne,horor je to podarený, konečne niečo trochu iné.

Cloverfield som si pozrela oveľa neskôr ako celý zvyšok planéty a oplatilo sa. Keď na to pozeráte ako na film z roku 2008, tak je to úplne ok. V súčasnosti vás už téma nevydesí a celkové spracovanie neohúri, ale voľakedy by som z tohto filmu bola úplne nadšená.

Veľmi milý film, vrátila som sa do svojich šestnástich... Páčilo sa mi, že charaktery boli veľmi sympatické, nenútené a mali ešte tú detskú nevinnosť, v ktorú u tínedžerov stále verím :)