corpsy

Toto x-té mayovské dobrodružstvo operuje s rovnakým materiálom, ako vždy. Dôjde tu aj na explozívne akčné scény, herec Rik Battaglia tentokrát nie na strane zla a Vinnetou a jeho sestrička kostička Nšo-či, skôr v úlohách šperkov.

Musím, ináč mi to nedá. Dvojka Granger - Brice u mňa nezískala takú váhu, ako prvotná Barker - Brice. Zrejme to bude aj tým, že hrali v o dosť slabších mayovkách. Lex Barker si odskočil do Orientu cestou cez Mexico ( Kara Ben Nemsi - Dr. Sternau ) a tak trebalo náhradu. Aj keď lokácie sa nemenili a herecká zostava bola len minimálne tuctová, predsa len sa nepodarilo zachovať atmosféru skorších vinnetuoviek.

Svojho predchodcu, THE BATTLE AT LAKE CHANGJIN z predchádzajúceho roku, prekonáva tento vojnový akčňák vo všetkých ohľadoch. Je to vlastne jedna veľká, dvojhodinová explozívna rúbačka, plná štylizovaných prestreliek, výbuchov, naturalistických ( ale samozrejme CGI ) deštrukcií ľudského tela ( občas aj v spomalených záberoch ) a plná patosu, pri ktorom by sme určite namerali väčšie hodnoty, ako pri výpočte vystrelených nábojníc. Proste Made In China.

No áno, dá sa povedať že L´INHUMAINE je ´´epic scale movie´´ ( výraz, ktorý sa tak často užíva v slovníku producentov veľkofilmov ), že je formálne zdravo výživný ( rozumej, že sa človek má na čo pozerať ), že spája komerčnú a umeleckú formu do celkom trvanlivého celku. Ale dá sa o ňom povedať aj to, že je to nuda takmer na kosť.

Pekné obrázky nezachránia to, čo je vo vnútri tohto orecha. Iba samoúčelný multikulti blivajz, ktorý parazituje na kulte, ktorý už keď aspoň nebol kinematografickou perlou, bol aspoň atmosférickým sviatočným doplnkom. Neuveriteľne nesympatické osadenstvo ( paradoxne s výnimkou Dory, ktorá sa ukáže ako najkrajší a nakoniec aj najsympatickejší príspevok medzi postavami ) a už spomenuté násilne, až radikálne vnucujúce modernistické poňatie, ktoré ale nanešťastie preteká už takmer z každého filmového diela. A to rozhodne nemám predsudky.

,,Odtiaľ tam za 5 ¢´´ alebo ako správne taxikárčiť. Pre mňa doteraz neznáma komediálna dvojica Lloyd Hamilton a Bud Duncan.

Jeden z prvých zvukových hororov made in Mexico ( po LA LLORONE 33 ) a hneď takmer dokonalých ( oproti spomínanej kvíliacej žene, je tu kvalitatívny vzostup až do stratosféry ). Snímok nemá veľa strašidelných scén, ale ak sa niečo ´´paranormálne´´ udeje, stojí to v rámci doby vzniku naozaj za to. Remeselne výborne zvládnutý, atmosférický film, pre mňa spokojnosť a k dokonalosti mu uberá jedine fakt, že to nemalo lepší ( rozumej drsnejší ) koniec.

Toto je naozaj iba rýchly fastfood mayovskej série západonemeckej produkcie. Všetci vieme, čo bude, ako bude, prečo bude. Myslím si, že niektorí z nás by si vedeli trúfnuť aj na hádanie dialógov.

Západonemecké mayovky naozaj iba menili lokácie. Herecká zostava na 80% vždy ostala rovnaká, príbeh už samotný Karl May veľmi nemenil, iba upgradeoval. Dá sa povedať, že tu išlo v podstate viac o atmosféru, ako o nejakú krkolomnú akciu.

Nechcel by som zbytočne preceňovať. Ale ani podceňovať, pretože už len z režijnej stránky a výborného úvodu, ide o nadpriemerné dielo nemej drámy. Z môjho pohľadu, aj napriek Mozžuchinovmu remeselne dobrému uchopeniu látky, ide o rozčrepený snímok, necelistvý a nejednoznačný. Nejednoznačnosť síce bola v tej dobe ( a hlavne vďaka vyjadrovacím prostriedkom ) na poradí dňa, komerčné snímky s ňou veľmi nebojovali.