edie sedgwic

Snazila som sa najst na seriali nejaku chybu ci dokazat si, ze je to len precenovany americky serial. Pravdou vsak je, ze mu skutocne niet co vycitat. Plynie si svojim pokojnym tempom s obcas naozaj neuveritelnymi zvratmi a situaciami. Postavy mi nie su dvakrat sympaticke, ale pochybujem, ze zamerom tvorcov serialu bolo vytvorit oblubencov. Originalna myslienka, ktora si pomaly ale isto razi cestu kazdou epizodou a nabera na intenzite. Po prvej serii som velmi prijemne prekvapena.

Az na par celkom naturalistickych scen to nebolo az take ohavne ako som cakala, prave naopak. Cely film sa niesol vo velmi zvlastnom duchu, na ake nie som zvyknuta. Postavy su vykreslene v negativnom duchu, do popredia sa dostavaju ich slabosti a zlyhania. Mam pocit, ze svet okolo Leola (Leolo Lozone!) sa vyvija a rastie, zatial co on aj nadalej zostava malym chlapcom. Cas trosku hlbsie preskumat kanadsku kinematografiu.

Ja viem, ze to nebola komedia, ale...tak dobre som sa uz dlho nezasmiala. Rodinne vztahy zobrazene vo filme su take groteskne, az sa na nich clovek musi bavit. Miestami mi to pripomenulo prvu cast Von Trierovej Melancholie. Absurdnost za absurdnostou, aby to napokon vyvrcholilo bravurnym a tak trochu sialenym koncom. Pre mna zatial jednoznacne vrchol Vinterbergovej tvorby.

Ta dlzka je naozaj vrazedna, napriek tomu sa filmu celkom darilo udrzat si moju pozornost (aj ked ku koncu som si uz viackrat vravela ze reziser to predsa len prestrelil a malo to skoncit uz predchadzajucou scenou). Vcelku je to taka prijemna zabava aka sex, drogy a peniaze. Dicapriovi to hra ako nikdy predtym a par scen sa uz zrejme zaradilo to filmovych kultoviek. Moj oblubeny film to zrejme nikdy nebude, navstevou kina vsak nic nepokazite a uz len kvoli sfetovanemu Leovi nebudete lutovat.

Tento film to hra na artovu notu (obcas, ale naozaj len obcas aj celkom uspesne) a v druhej casti sa mu podarilo uspat ma.

Nie tak uplne zasluzene styri hviezdicky. Nie celkom sa mi paci cesta, ktorou sa jeden z mojich najoblubenejsich reziserov vybral v prvej casti medialne az prilis propagovaneho filmu. Zaciatok ma nudil a ak by som nevedela ze to je Von Trier, asi sa zdvihnem z kina a odidem. Potom som mu vsak dala druhu sancu a vyplatilo sa lebo zaverecne sceny boli skutocne genialne. Bohuzial to ale tentoraz orgazmicky zazitok nebol ako pri jeho inych filmoch. Toto nie je brilantny reziser, ktoreho poznam.

Pozoruhodny pocin. Spolupraca Robbe-Grilleta a Holleho sa ukazala ako celkom osozna. Poznam Grilletove literarne diela, ale az teraz som mala tu cest s jeho filmovou tvorbou. Zaujimavy komentar: Matty.

Film, ktory by mohol celkom vylakat buducich rodicov. Nadherna Marine Vacth pocas neho nazbiera sexualnych skusenosti na rozdavanie a zapletie sa do skutocne neprijemnej zalezitosti. Trochu ma zmiatla zaverecna cast s Charlotte Rampling, ktora mi do pribehu tak nejak nesadla. Kazdopadne Ozon je ostrielany reziser a vie ako natocit filmy, ktorymi divakovi pohladi oci aj dusu.

Serial, ktory si nedava servitku pred usta, berie si na paskal najpalcivejsie temy 21. storocia a rozpitvava akekolvek tabu. Vynikajuci cierny humor a herci, ktorych si zapamatate.

Nejako som sa do deja nevedela dostat, snaha o magicky realizmus u mna zostala nepochopena.