edie sedgwic

Kazdy, kto ma skusenost s Alzheimerom vie, ze tato choroba cloveku zoberie dusu. Zostane z neho len prazdna skrupina, v ktorej nezostalo vobec nic - rozum, myslienky ci spomienky. Nie je sice hlavnou postavou spanielskeho animovaneho filmu, ale zivot jeho hrdinov ovplyvni viac ako by si zelali. Vztah dvoch dochodcov je naozaj dojimavy a reziserovi sa dokonale podarilo zobrazit zufalstvo a bezvychodiskovu situaciu ludi odsudenych na zivot v domove dochodcov.

Mily a nie prilis narocny film zo severskych filmovych studii. Aj ked si berie na paskal dost otrepanu temu, spracovanie sa neda ani len porovnat s hollywoodskymi filmami. Tesia ma hlavne sympaticke a neopozerane tvare, nove a nestandardne prostredie. Davam do pozornosti vztah dvoch deti vo filme.

Stvorrocne dieta, ktore hovori o penise, uplne nafuknute klebety, obcasne diery v pribehu, ktore sa reziser vobec nepokusa upchat. Napriek tomu davam filmu 5 hviezdiciek, pretoze je vynikajucou sondou do podstaty spolocenskej retazovej reakcie. Bez ohladu na to, akymi chceme byt moralnymi, kazdy si pravdu upravi, ako mu vyhovuje. V hlavnych ulohach skvely Mads Mikkelsen.

Velmi silno pripominajuce iny Saurov film Stary dom uprostred Madrid. Cely dej je pretkany nostalgiou a nedopovedanym. Nemam pocit, ze by sa chcel reziser s divakom hrat. Akoby si pribeh rozpraval sam pre seba a divakovi don len dovolil nahliadnut. Ostane len zvlastne smutok z toho, ako to vsetko mohlo byt a nie je.

Neskutocne vykony hlavnych hereciek, explicitne sexualne sceny, detailne zabery na tvare hercov. Pre mna skutocne prijemne prekvapenie a vobec nemam problem s tym, ze film miestami zachadza az do pornografie. Reziser vykresluje nadherny vztah dvoch zien a vsetko co k nemu patri. Napriek trochu znepokojivej dlzke musim uznat, ze vo filme nebola ani jedna jedina zbytocna scena ci zaber. Vsetko do seba dokonale zapadlo presne ako tento zaner do mojho vkusu.

Back to basics. Brilantnosti Felliniho sa vyrovna malokto, dovolim si tvrdit, ze takmer nikto. Kazdy film je diamantom v nahrdelniku tvorby tejto jedinecnej a neopakovanej osobnosti. Do role frustrovaneho a zivotnou krizou zmietaneho Guida nemohol najst idealnejsieho herca ako Mastroianniho. Z celeho filmu ide zvlastny smutok a aj ked je koniec typickym "panoptikom" Felliniho postav, divak nema dojem, ze sa dospelo k nejakemu rieseniu ci aspon kompromisu.

Tarkovskeho filmy su vsetko len nie jednoduche na pochopenie. Reziser premietol svoje spomienky na filmove platno stylom, aky je prenho typicky. Postupne sklada do celku zdanlivo navzajom nesuvisiace sceny, vysledkom je pozliepane zrkadlo, ktore sice na jednej strane zobrazuje realitu, ale tym najgrotesknejsim a najskreslenejsim sposobom. Presne takto si predstavujem, ze funguje ludska pamat. Spomienky v nej ostavaju, ale nemusia sa nam nevyhnunte zobrazovat, ako sa naozaj stali. Film nema pre mna az taku silu ako Stalker, napriek tomu mu neupieram genialitu a umenie na skutocne vysokej urovni.

Pilot ma neohuril, dokonca ma skor nebavil ako bavil. Potom som vsak vhupla do na seba nenadvazujucich epizod a pochopila som mierne suchy humor, ktory je vsak vo svojej podstate naozaj bravurny. Kazda postava ma svoje miesto a ulohu. Musim povedat, ze sef Michael je jedna z najiritujucejsich postav v serialovych dejinach, ale presne to je jeho uloha.

Hajdu sa s divakom cely cas hra. Obcas ho zatiahne do uplne obludnych a chorych detailov, potom to opat odlahci nejakou mierne ironickou scenkou. Vysledok: naozaj vynikajuci filmovy zazitok prichadzajuci z necakanej zemepisnej sirky.

Mala som pocit, ze film sa nikdy neskonci. Hoci su mnohe filmy ovela menej dynamicke, predsa len dokazu zaujat vyraznejsim sposobom.