Recenze (509)
Lolita (1962)
Príliš konzervatívne na majstra Stanleyho.
Dr. Divnoláska aneb Jak jsem se naučil nedělat si starosti a mít rád bombu (1964)
Film preplnený úžasnými kurióznymi a neskutočnými postavičkami (vystrelujúca heilujúca ruka Dr. Strangelove a George C. Scott ako generál Buck Turgidson ma ničili) a výborný scenár. Film, napriek svojej téme, neskutočne vtipný.
Spartakus (1960)
Po Paths of Glory oveľa prístupnejší film s výborným Kirkom Douglasom a ďalšími velikánmi strieborného plátna. Je škoda, že sa dnes netočia výpravné filmy, pretože sa to neoplatí a utopí sa kopec peňazí v menej zaujímavých projektoch.
Strach a touha (1953)
Zmätené a čudné. Asi ako prvotina väčšiny režisérov. Napriek tomu sa už tu ukazuje, že máme čo do činenia s osobnosťou.
Stezky slávy (1957)
V každej dobe sa politikárčilo, ale niekedy je to naozaj k zaplakaniu. Zdelenie je v tomto prípade ale pôsobivejšie ako spracovanie. Toto ma jednoducho nechalo chladným.
Barry Lyndon (1975)
Na niektoré filmy je treba dozrieť a prijať ich také aké sú. Keď som Barryho Lyndona videl pred rokmi, prišiel mi k uzúfaniu nudný a v podstate bez dostačujúcej pointy. Keď si ale Barryho pustíte k telu, je príjemné ho sledovať a držíte mu palce.
Osvícení (1980)
Neskutočný Jack Nicholson a film, ktorý sa mi neopozerá. Keď mám chuť na výborný horor, viem kde mám hladať.
Zabíjení (1956)
Strhujúci mix thrilleru a "heist movie", z roku, kde by som to naozaj nečakal. A záver, ktorý nemá chybu. Byť v koži hlavnej postavy, na mieste zošaliem.
Vrahův polibek (1955)
Je vidieť, že som pred rokmi zobral Kubrickovu tvorbu od zlého konca a začal som veľmi nerozumne jeho neskoršími filmami, ktoré sa už stali kultami. Už v začiatkoch je očividný jeho cit pre stavbu príbehu a gradáciu atmosféry. Dej nie je zbytočne naťahovaný a príbeh odsýpa jedna báseň.
Hunger Games: Vražedná pomsta (2013)
To, čo nedokázal Gary ross ukočírovať v prvom dieli, t.j. vzťahový trojuholník (ten nefunguje ideálne ani v knihe) a samotnú arénu, to sa Francisovi Lawrencovi podarilo na jednotku. Možno je to dané aj tým, že druhý diel je lepší aj v literárnej forme, každopádne má na tom obrí podiel a je len dobre, že mu bola zverená réžia 3. dielu. Film výborne začína s postupujúcou depresiou hlavnej hrdinky, ktorú predošlé skúsenosti, mierne povedané, vyviedli z rovnováhy, jej obavy o budúcnosť a frustrácia nad životom v obvode sú hmatateľné a potom pokračuje a pripravuje nás na samotnú akciu v aréne. Samotní herci predvádzajú výkony, za ktoré sa nemusia hanbiť. Hutcherson je prirodzenejší a "uvoľnený", Woody a Liz Banks si to doslova užívajú a Jennifer Lawrence je jednoducho Katniss. Štylisti sa na nej vybúrili do sýta a pozerá sa na ňu naozaj pekne (jediné, čo mi trochu vadilo, je jej tápanie medzi 2 mužmi, ale to je problém samotného scenára). Skrátka a jasne, to, čo fanúšikom chýbalo v dieli prvom, si nájdu v tomto. Bravo.