ragtime

Aj keď som videl len pár dielov, úroveň humoru tu vlastne ani nie je. Trocha sebareflexie by neškodila. Sila Partičky bola hlavne v jednotlivých improvizáciách a aj keď sa osadenstvo zmenilo len mierne, kvalita išla rapídne dole. Čo je pre mňa naozaj nepochopiteľné, je to, že táto istá dvojica stojí za vyrovnanou a emocionálne veľmi silnou poctou Paľovi Demitrovi. Svet je čudné miesto.

Pre tých, čo si hovorili (tak ako ja) "na čo oživovať do seriálu výborný film bratov Coenovcov?", mám len jednu odpoveď. Fuck it. Toto je lahôdka, ktorá sa neodmieta. Odkedy som videl hrať Martina Fremmana v Love Actually ma ešte nesklamal, ale ako Lester dokázal stvárniť prerod osobnosti, aká tu už dlho nebola. A to nie je všetko. Vybrúsený scenár, skvelé vedľajšie postavy, mrazivá atmosféra. Woody a Matthew, trochu sa posuňte, prvé miesto medzi seriálmi v roku 2014 má remízu.

Výnimočné je to, že seriál úrovňou stúpa každou sériou. Ku koncu už som mal k postavám vzťah a bolo mi na konci ľúto, že to končí. Jednoznačne lepší počin od Alana Balla než True Blood. Tam naopak úroveň klesala a na konci už naozaj varil z vody.

Umenie som nečakal, ale zmena hercov v tomto prípade nebola dobrá k ničomu. Zoberieme známeho herca, pridáme k nemu peknú pipinku, k nej priateľa, ktorého otec dcéry neznáša a náhodou vyzerá ako Chris Pratt skrížený s Chrisom Hemsworthom, ktorí by boli asi príliš drahí, pridáme vykonštruovanú korupciou prehnanú zápletku a samozrejme efekty. Ale dokedy sa to dá ešte naťahovať? Zachránil by to asi konečne iný pohľad na vec a zbavenie sa toho klišé, ktoré film ubíja do zabudnutia.

Len z času na čas sa nájde film, ktorý dokáže takto zhmotniť emócie a preniesť ich na diváka. Spôsob, ktorým nám Kechiche príbeh predkladá je sympatický najmä tým, že sa neriadi všetkými klišé, ktoré by sme mohli očakávať. Nerieši sa tu coming out, konflikty s rodičmi, nepochopenie z pohľadu spoločnosti, jednoducho sledujeme príbeh lásky 2 ľudí. To, že sa jedná o ženy je akosi nepodstatné. Samozrejme, je tu istý bonus pre mužského diváka, nakoľko sa pohybujeme na tenkom ľade, kde by sme mohli niektoré scény nazvať softpornom. Čo sa režisérovi podarilo, je výber predstaviteliek. A to hlavne nádhernej Adele Exarchopoulos. Jej úsmev, oči a celkový vzhľad je naozaj potešením pre každé oko. Aj vďaka nej na tento zážitok tak skoro nezabudnem.

Singer is back. Chlapec jeden nepodarený natočil svieže apokalyptické (2 čudné slová po sebe) pokračovanie novo nastolenej verzie príbehu, kde sa nájde zopár nelogičností (musíme im asi dať za pravdu, že prepojiť to univerzum, aby všetko do seba zapadlo ako riťka na šerblík, nie je v podstate možné, pretože kto čakal, vtedy pred rokmi, že z toho bude takáto séria super filmov; a komiksový svet to nerieši už vôbec, bežne sa stáva, že postavy umierajú a ožívajú a nikoho to netrápi), ale pozerá sa na to výborne. Tešme sa na ďalší.

Už niekoľko krát som tu písal, že humor Setha Rogena a spol. je mi veľmi sympatický a tu všetko pekne odsýpa, chémia medzi Rose Byrne a Rogenom funguje skvele a študentíci sú prostopášni ako sme z amerických filmov zvyknutí. A plus za to, že sa neboja na chvíľku nazrieť aj do reality.

Denzel zle hrať ani nevie, len je škoda, že mu neprihrali poriadneho záporáka a vychádza mu všetko na čo siahne. V tomto prípade je to trochu proti klišé, ale to sa rýchlo napraví, keď nám Fuqua servíruje spomalené zábery s umelým dažďom a silnými rečami. PS: Ak by som mal film posudzovať podľa kina, v ktorom som ho videl (4DX v prahe), tak by hodnotenie išlo rapídne dole. Tie efekty doslova ničia potešenie z filmu a hlavne akčných scén. Už som asi starý, ale to bol ten najstupídnejší nápad ako prilákať ľudí do kina, aký som kedy zažil.

Posudzovanie dvojky zo Sin City je trochu ošemetné. V prvom rade je návrat do toho mesta príjemný, aj keď trochu po funuse. V druhom rade sa film vlastne nikam nepohol. Je to ako sledovať ten istý film, len tí herci za tých pár minút strašne zostarli. A pre chlapské oko je tu jeden bonus navyše. Konečne sa ten mierny afekt Evy Green niekde uplatnil a nebol na príťaž.

Wes Anderson zraje ako víno. Chcel by som na jeden deň byť v jeho hlave. To by bol svet hneď krajší. Tá číra radosť, keď sledujete všetkých jeho dvorných hercov a k tomu pár nových je skrášlením každého dňa.