RigorMortis

Zoberte dobre vyzerajúcich ľudí, najlepšie psychicky labilných, zavrite ich na pár mesiacov do spoločného priestoru s kamerami na správnych miestach a sledujte, čo sa bude diať - samozrejme to nezabudnite predložiť divákovi hladnému po senzáciách. Laboratórne pokusy s myšami sú oproti tomuto nič. No predstavte si, že priemerný divák takýchto staníc príde domov z práce po náročnom dni a chce si oddýchnuť - HP mu poskytne slušnú masáž mozgu, stačí ho iba vypnúť a HP sa už postará. Hodnoty a etika pojem neznámy, hlavne, nech v tom máme sex a faloš.

Keď si porovnám to, čo nám Narkóza dávala vo svojich začiatkoch a čo nám dáva teraz, nejak sa s tým dnešným neviem stotožniť. Partičku som videl párkrát, no Danglov rehot a snaha štvorice o zaujatie divákov priblblým humorom ma nejak neoslovili, ak nerátam občasný sarkastický úsmev. Mám rád komikov, no ak si porovnám Dylana Morana alebo Louisa CK s osadenstvom Partičky, je to ako porovnávať Buckinghamský palác s cigánskou osadou. Takisto aj spomínaná Whose Line Is It Anyway je rozhodne omnoho vyšší level, než táto slovenská produkcia.

Po skvelom Uragáne a o čosi horšom Hurikáne tu znova máme Lászla a Františka aj s ich polovičkami ako dne rodiny (ne)typických susedov. Po nejakom čase nám tu prikvitnú ešte deti a jedna otravná susedka s uši trhajúcim smiechom. Pohodový seriál, no na niektoré scény sa nedalo pozerať - nebolo by dielu, kde by si niekto neskočil do vlasov. Aj napriek negatívam sú Susedia seriál, ktorý si vždy rád pozriem znova.

Na Uragán som sa tešil ako dieťa na Vianoce. Marcin, Kraus a Šikulová boli zárukou kvalitného humoru, aký dnes už na našich slovenských staniciach ťažko nájdete. K tomu klasické postavy ako malý Mirko, pani Mária alebo František... Kde sú tie časy?

Jedným slovom nádhera. Dokument o ráde, o ktorého existencii asi nemá väčšina ľudí ani poňatia, dokonca ani sami kartuziáni si nerobia veľkú reklamu. Režisér dostal po rokoch čakania dosť prísne podmienky (len on a kamera, žiadni iní ľudia v štábe, ak sa nemýlim). Výsledkom bol epický dokument, akási sonda do života bežného kartuziána. Keďže je vo filme veľmi málo hovoreného slova a veľké pasáže ticha, odporúčam ho pozerať, keď ste úplne bdelí, ja som pri ňom prvýkrát v noci zaspal. Veľmi by som si želal, aby si Cirkev vzala príklad z týchto mníchov a namiesto materializmu sa vrátila k pravej podstate...

Keď som bol mladší, nevedel som sa tohto seriálu nabažiť. No teraz, keď sa na to pozriem s odstupom, aj tú jednu hviezdu tomu dávam z milosti (a za mladú Jessicu Biel). Iste, seriál sa snažil posunúť divákovi nejaké tie morálne hodnoty, no s tou presladenosťou a idylickosťou rodinky jedného amerického pastora to už prehnali. Krok za krokom aspoň pôsobil reálnejšie, toto už je pekne odtrhnuté od reality.

Toto som mal ako špunt neskutočne rád... Dalo sa z toho veľa naučiť - nenásilne :)

Tento film mi odporučil známy, vraj "pozri si, určite sa ti bude páčiť". A páčil. Pekne spracovaný, kvalitné herecké výkony, film donúti človeka zamyslieť sa a začať robiť niečo so životom. Je dôležité byť mysľou TU a TERAZ, inak nám môže veľa vecí uniknúť, teda ak vôbec žijeme...

Pretože Slovač chudobná sa iste poteší, ak uvidí, ako sa nejaká slovenská superbohatá celebrita opila na mol na párty na kamarátovej jachte... Do toho ešte vychudnutá moderátorka s výstrihom po kolená a máme o program postarané.

Päť príbehov, päť osudov, ktoré sa nakoniec spoja. Samozrejme patrične absurdné, to by neboli Japonci. Od nezničiteľnej manželky až po otázku funkcie brokolice v živote si film zachováva sviežosť a originalitu. Ak niekto fandí kvalitnému humoru, tento film by nemal vynechať.