SeanLSD

Fenomenálne brakové a sebaironické remakopokračovanie (Carpenter tým opäť udáva trend do budúcnosti) kultového sci-fi ÚTEK Z NEW YORKU som videl mnohokrát predtým, než som sa konečne dostal k originálu, ktorý ma nesmierne sklamal. Odvtedy mám ÚTEK Z L.A. ešte omnoho radšej... - pretože až tu je postapokalyptický svet skutočne popísaný (a celkom prekvapivo vo svojej prehnanosti aj dáva zmysel), podobne ako je rozpracovaná anarchistická rétorika filmu v podobe odsúdenia všetkých foriem spoločenskej kontroly... a až tu je Snake Plissken to pravé stelesnenie slobody a individuality, ktorá ide proti všetkým spoločenským a skupinovým pravidlám. A hoci vlastne predstavuje nadčloveka, ktorý je tak strašne megakúl, ako proste musí byť maník, ktorý (spoiler) odpojí planétu z prúdu, v skutočnosti má (podobne ako viacerí iní vydedenci) ako jeden z mála odvahu byť skutočným človekom. Kurt Russell jediný krát v živote ako producent a spoluscenárista dal svojej najkultovejšej postave gigantické rozmery a John Carpenter vymlátil naposledy maximum zo všetkých svojich talentov... = ÚTEK z L: A. sa nedá nemilovať.

Kultová postapokalyptická klasika a okrem toho objektívne dosť zlý film, ktorý by si nejaký svižný, drsný a drahý remake rozhodne zaslúžil. Ku kladom patrí atmosféra zdevastovaného Manhattanu obývaného najpodivnejšími exotmi, presvedčivá výprava aj napriek tradične nízkemu rozpočtu, predovšetkým vďaka výbornej práci so svetlom, výrazní predstavitelia v čele s jednookým drsniakom Russellom a neodolateľné Carpenterove syntetizátory. Všetko ostatné je však silne nepresvedčivé - a čo horšie, nepríliš zábavné. O nejakom herectve sa príliš hovoriť nedá, scenár končí výborným námetom a suchými hláškami Snakea Plisskena a réžia je statická a strnulá ako chôdza Michaela Myersa. Hrozne som sa chcel baviť, ale za toho boha mi to nešlo.

Čo som predvídal pri predchádzajúcom pokračovaní sa ukázalo ako prorocky jasné.. - a prekvapivo ako pozitívum. Komediálno-parodicky-nevážnym prístupom sa KRÁĽ ŠKORPIÓN preniesol z príšernej nudy na pozerateľnú blbinu.

Hlavnou výtkou proti tejto pútavej ukážke orálnej histórie na pôde TV dokumentu je jej názov - že to vlastne nie je o Titovi. Hlavným hrdinom nie je ten borec, čo donútil Churchilla milovať komunistov a Stalina nenávidieť ich, ale Juhoslávia a samotní účinkujúci, ich príbehy, pokrývajúce to neuveriteľne bizarné a búrlivé 20. storočie.

Monumentálny historicko-esejisticko-autobiografický montážny dokumentárny epos Lordana Zafranoviča, enfant terrible chorvátskeho filmu, ktorý sa nevyhýbal otázkam a nebál sa provokovať. Viac ako 3-hodinový monsterpiece je zaujímavý archívnym filmovým materiálom, ktorý sa bežne nevidí - z vraždy kráľa Alexandra, propagandistických týždenníkov fašistov aj komunistov atď., pričom typické je Zafranovičovo typické kontrastné kombinovanie, napr. ofenzíva pred Moskvou vs. módna prehliadka v Záhrebe v tom istom čase. Celok však pôsobí prevahou kvantity nad kvalitou a autorské komentáre režiséra ako aj jeho postrehy a úvahy sa v podstate nikam nedopracujú. ___ Najzaujímavejšie na tomto diele je pritom to, čo sa stalo okolo tohoto filmu, nie v ňom... čo sa týka takmer našej súčasnosti a kvôli čomu bol Zafranovič dlho persona non grata v rodnej zemi a natrvalo presídlil do ČR.

Výnimočne precíznou kontrastnou skladbou mimoriadne drastických záberov a chvíľami až poetického textu vytvára Lordan Zafranovič, veľký filmový výskumník dejín Juhoslávie, provokatér a propagandista, akúsi báseň hrôzy. Otrasné svedectvá poukazujú na to, prečo sa o Jasenovci často hovorí ako o najhroznejšom koncentračnom tábore zo všetkých. Na rozdiel od nemeckých vyhladzovacích lágrov, kde šlo predovšetkým o efektivitu a uprednostňovalo sa kvantitatívne "čisté" vyhladzovanie pomocou mechanizácie a vedy, v Jasenovci sa jednalo o číre mäsiarstvo a sadistické potešenie, snahu zabiť čo najviac ľudí "klasickými" metódami (a pritom ešte šetriť nábojmi, takže k slovu sa dostalo hlavne ubíjanie ťažkými predmetmi, topenie a podrezávanie). Čo je z toho väčšie barbarstvo? To už je na nezmyselnú diskusiu.. Spôsobmi usmrcovania (okolnosti dopravy a podmienky existencie v tábore sú zas iná vec) bol Jasenovac nepochybne krutejší, na druhej strane však ďaleko menej efektívny než nemecká mašinéria, čo znamená, že viac väznených sa dožilo konca vojny. V porovnaní s koncentrákmi Tretej ríše je tu potom ešte zaujímavý fakt žiadnej snahy ukryť ho pred očami obyvateľstva... Ustašovský režim bol v porovnaní s "Veľkým Bratom" fušerský, v podstate slabý a preto úplne iracionálny a neuveriteľne brutálny a nebezpečný... PS: V záujme objektivity sa patrí uviesť do kontextu aj Titov prejav v závere filmu - z roku 1952, kedy jeho vlastné prevýchovné tábory pre stalinistov ešte fičali na plné obrátky...

"I´m too joyful to fall in love." ___ Rýdzo romantický film či melodrámu som už nevidel celé veky, vyhýbam sa im, práve preto, že ma vždy tak strašne rozložia, ale som si istý, že MALÁ SEPTEMBROVÁ AFÉRA, môj tretí turecký film, je v rámci svojho žánru - aj filmu ako umenia všeobecne - hodne vysoký level. Kredit tureckej kinematografie v mojich očiach po týchto troch dielach prudko vzrástol. ___ 22. 5. 2016, 5. týždeň tureckého filmu, Záhreb

Druhý turecký film, ktorý som v živote videl, a musím povedať, že po romantickej komédií obstáli Turci aj vo vojnovej dráme na výbornú. ___ Film je príbehom Turka z Krymu, ktorý je v čase 2. svetovej vojny nútený bojovať v sovietskej armáde, aby po zajatí Nemcami a pobyte v koncentračnom tábore využil ponuku postaviť sa na ich stranu a vytvoril armádu zo svojich rodákov bojujúcu proti Sovietskemu zväzu za nezávislosť Krymu. Tento pohľad na najkrvavejší konflikt v dejinách z nečakanej a neobvyklej perspektívy výstižne poukazuje na celý rad národov, národností a etnických skupín, ktoré sa v tej dobe ocitli ako v mlynčeku medzi dvoma mocnými totalitárnymi silami bojujúcimi o existenciu a svetovládu, a ktoré sa pre prežitie, z nutnosti či vo vlastný prospech z najrôznejších príčin pridávali na jednu či druhú stranu, prípadne striedavo raz na tú, a hneď potom na onú, využívajúci ich a sami využívaní. ___ Nutno povedať, že čo vo filme chýba zo schematickosti, na ktorú sme zvyknutý, je vynahradené kompletne ušľachtilými nesebeckými Turkami v čele s hlavným junákom a všetkými ostatnými nevinnými postavami priestoru medzi ZSSR a Treťou ríšou. Na druhej strane je zase potešujúce originálne turecko-nemecko-rusko-poľské znenie, ktoré mimoriadne pridáva na autenticite (a ktoré som mal doplnené anglickými a chorvátskymi titulkami). ___ 20. 5. 2016, 5. týždeň tureckého filmu, Záhreb

Môj prvý turecký film v živote. Po tých pár zmienkach, čo som o tejto národnej kinematografií čítal a počul panovala vrcholná nedôverčivosť, zvlášť že sa malo jednať o romantickú komédiu, ale výsledok ma prekvapil a úplne odzbrojil. ___ Jedná sa o to, že scenáristu pošlú na vidiek nech tam splodí dielo na objednávku, presne podľa žánrových inštrukcií a predovšetkým s happy-endom. Chlapík nevie kam z konopí, a tak začne podľa starej poučky písať o sebe. Čarokrásne prostredie ale hlavne snová žena, ktorá sa tu vyskytne, mu pomútia zmysly, nakopnú inšpiráciu a prebudia v ňom filmového hrdinu, ktorý skutočne nejaký príbeh na rozprávanie má. Objekt jeho túžby totiž zhodou okolností ide chystať svadbu so známym natvrdlým hercom (spoiler - zhodou okolností scenáristovým bývalým spolubývajúcim) a on sa ako správny romantický hrdina pokúša toto prekaziť. A robí to veľmi zábavne! ___ Spočiatku trochu rozpačitý dojem, pri ktorom si človek užíva hlavne preslnenú exoticky dovolenkovú atmosféru, sa totiž pozvoľna rozbieha do veľmi sviežeho deja plného nápaditého variovania romantických schém a nezastaví sa až do konca, kedy sa motorom (okrem túžby, pravdaže) stále viac stáva tvorený scenár a kedy dochádza k prepletaniu "reality" so scenáristovým dielom podľa nej, kde pravidelne jedno predbieha či ovplyvňuje to druhé. ___ 19. 5. 2016, 5 týždeň tureckého filmu, Záhreb

Je to slabšie ako prvé dve série, ale iba preto, že tie boli nepredstaviteľne originálne. Tu mizne sci-fi a presúvame sa k trefnej konverzácií vynikajúcej spoločenskej satiry.