SeanLSD

Dokonalý detský film pre 21. storočie. Nikdy nezabudnem, ako okúzlene som pozeral na tú rozprávkovú atmosféru. Dovtedy fenoménom Harry Potter nedotknutý, stal som sa v momente znovu dieťaťom. Obrovský hrad plný kúziel a tajomstiev, zasadený do rozprávkovej krajiny, oheň v starodávnych krboch a postele s nebesami, hostiny, sviece vznášajúce sa vo vzduchu a meniaci sa strop veľkej sály, premiestňujúce sa schodiská a pohyblivé postavy v obrazoch... och ach, stelesnený detský sen!

Dosť nerozhodné pokračovanie, ale latku udrží. Je to veľké, dejovo nabité, ale napriek tomu nijako zvlášť strhujúce. Všetko filmárske kúzlo sa vyrába zo špeciálnych efektov a veľkofilmových leteckých záberov. Nevýrazný Newell nemal ľahkú úlohu a tak sa snažil film ukočírovať medzi produkčne nafúknutou veľkoleposťou a novým dôrazom na vzťahy a emócie. Výsledkom je bezpečný režisérsky prístup, blockbuster naprataný peniazmi, zameraný na deti, ale prerušovaný pubertálnymi fórikmi, v ktorom pôsobí pre nečitateľov šokujúci unhappy end až bizarne.

FÉNIXOV RÁD mal šťastnú kombináciu výborného príbehu, nového scenáristu a nového, odvážneho režiséra. PRINC DVOJITEJ KRVI má len pubertálne harašenie a... - princa dvojitej krvi. Plus šok na záver. Alebo inak 1) Rowlingová samotná napísala šiesty diel ako takmer zbytočnú žuvačku. Po vygradovanej päťke sa očakávalo, že sa všetko bude už iba zintenzívňovať, ale ona nedokázala / nechcela rozbeh udržať a úplne nezmyselne celý ten bradavický expres rozvitého príbehu sabotovala. Je až fascinujúce, že s toľkými skvelými postavami, príbehmi a motívmi, ktoré vo svojej sérií priniesla, nebola schopná vykresať zaujímavý vývoj, v podstate všetko necháva ísť do stratena. (Nutno povedať, že to u mňa vzbudilo náramnú zvedavosť na koniec série, či dokáže, že skutočne nie je bohvieaká spisovateľka. Pretože PRINC DVOJITEJ KRVI až príliš nelichotivo ukazuje jej spisovateľské mantinely.) 2) Na scenáristickú stoličku sa po prestávke vracia Steve Kloves a dokazuje, že je prinajlepšom veľmi priemerný adaptátor Šiesty Potter dokazuje, že táto séria nie je iba vecou režisérskeho prístupu, ako sa doteraz všetci na miliónoch vyplytvaných slov hádali, ale ROVNAKO ( ako to už u filmov býva ) scenáristu. Nie je podivné, že príbehovo je najlepším dielom jednoznačne FÉNIXOV RÁD, ktorý AKO JEDINÝ NENAPÍSAL STEVE KLOVES ?!?!? 3) David Yates, v predchádzajúcej časti senzačné prekvapenie na poste režiséra, mal veľkú šancu natočiť film ďaleko lepší než jeho biedna predloha, no nedokáže tej rozťahovanej nude dať nejakú filmovú formu. Čo zásluhou dobrého príbehu a scenára fungovalo minule, teraz sa zúfalo múti. Sústredenie na postavy nefunguje, lebo herci nemajú čo hrať... - ale aj to nič, prevažne v podobe pubertálneho harašenia, hrajú prekvapivo dobre - a hlavne ich zásluhou v podobe postáv, ktoré si divák (ak nie čitateľ) za tie roky obľúbil, sa pri filme dá relatívne bezbolestne udržať. O nejakých intenzívnych emóciach, ktoré by sa aspoň približovali tým, ktoré prežívajú hrdinovia, však nemôže byť ani reči.

Tak som sa konečne po desiatich rokoch podujal zistiť, ako to dopadlo - a doplnil si aj knižné predlohy. Kým v prípade predposlednej som podráždením nad nudou a rozťahanosťou len tak prskal, v závere série ma Harryho autorka prekvapivo úplne rozbila, keď z Bradavíc urobila dejiskom definitívne celú čarodejnú Britániu, postavy, od ktorých by som to už neočakával, tu dostali svoj priestor a ona celé stovky strán naprestala valiť dej, zápletky, podpríbehy, motivácie a peripetie v neuveriteľných sériách náloží veľkolepých zvratov a nápadov, využívajúc svoj a Harryho svet asi v maxime, ktoré je na takej ploche možné... Adaptácia na dva filmy by teda bola oprávnená, ale keďže sa tak nestalo v prípade rovnako košatého 4. a 5. dielu, nedá sa za tým vidieť nič iné ako tradičný ziskuchtivý úmysel. Ten bohužiaľ potvrdzuje aj výsledná podoba RELIKVIÍ SMRTI. Spraviť z tak napínavého, spletitého a nebezpečného pátrania s pozadím takmer beznádejného boja o osud sveta takú uzívanú, odporne šedivú (obrazne aj doslova) záležitosť mohlo dokázať len osvedčené duo Kloves - Yates. Prvý nevie než mechanicky a veľmi priemerne adaptovať a u druhého sa definitívne ukázalo, že je naturelom televízny režisér, ktorý by mal točiť maximálne komorné psychologické inscenácie, pretože filmové výrazivo mu mimo hereckú akciu veľa nehovorí, absolútne nezvláda spektákel a takmer vôbec napätie. Aby natiahli stopáž, ťahajú zrazu do filmu postavy, ktoré dobre pozná čitateľ, ale divák sa s nimi ešte nestretol (Mundungus Fletcher a pod.) Už deň po pozretí nie som takmer schopný rozlišovať DVOJITÉHO PRINCA a prvú časť RELIKVIÍ SMRTI podľa ničoho iného než toho, že prvý sa odohrával ešte na škole. Nech už by posledná časť priniesla čokoľvek, je to smutný koniec filmovej ságy, ktorá tak kúzelne začínala a tak zaujímavo sa dlho vyvíjala...

Z toho, ako to mali posledné časti rozbehnuté, spravili, čo sa dalo a ja som si to s umelo vyvolanou nostalgiou dostatočne užil. Jediná výhoda, ktorú mali tvorcovia oproti prvej čisto fanúšikovsko-komerčáckej polovici finále bol vychytaný záver plný prekvapení, ktorý Rowlingová spískala. Ale Yates, ktorý na začiatku vytiahol sériu k novému vrcholu, ju aj pochoval. Zachraňujú ho herci a postavy, ktoré si milióny fanúšikov (a oneskorene celkom aj ja sám) za tie roky zamilovali. Pretože inak je to po všetkých stránkach dosť pod priemerom epického blockbusterového finále. A posledné časti filmového Harryho Pottera iba podtrhujú problematickosť celého tohoto generačného fenoménu, ktorý je viac triumfom marketingu než čohokoľvek iného.. - aj keď musím pripustiť, že oproti môjmu počiatočnému odporu si ma napokon celkom získal, a hoci si o jeho literárnych kvalitách stále nemyslím bohviečo, musím priznať, že to Rowlingová napokon utiahla a dokonca viac než dôstojne zakončila. Preto ma prekvapuje, že s filmami to dopadlo ďaleko horšie - omnoho viac než knihy síce dorastajú s divákom, ktorého si zachytili vo vhodnom veku (a pritiahli späť k čítaniu, ako sa všade vykrikuje, čo je samozrejme chvályhodné - okrem iného aj preto, že títo mladí čitatelia tak vďaka ním možno aj budú pokračovať kvalitnejšou literatúrou, či už žánrovou alebo nie), ale ak sa k ním ešte niekedy vrátim, ako filmový zážitok si určite pustím radšej časti z prvej polovice série. K tej druhej ma v podstate nemá čo znovu prilákať.

Na rozdiel od jednotky to má ešte aj pekne vygradovaný záver. Neprevláda tu už to ovzdušie bezpečného dobrodružstva a pohodlia, ktorého som sa tam nevedel nabažiť. A ku všetkým okúzľujúcim proprietám Bradavíc pribúdajú ďalšie a ďalšie nádherné dizajnérske riešenia hradných priestorov. Hoci som na neho dlhé roky pozeral tak akosi cez prsty, dnes som si už istý, že stretnúť sa s ním v dobe, kedy som patril k cieľovej skupine, dnes je zo mňa čarodejník!

Úplne iný mód než Columbusova tradičná rodinná filmárčina. Rebelantský Cuarónov prístup prenáša kúzelníkov do puberty so všetkými zmenami, pocitmi a výkyvmi, čo k tomu patria, od nežných, citlivých momentov cez bujarú srandu až po nefalšovane hororovú temnošinu. Na rozdiel od prvých dvoch dielov tu nie je vycibrená len výprava, ale celkový vizuálny štýl filmu, s doslova filigránskymi réžijnými riešeniami a aj mladí herci sa už približujú prvotriednej hereckej lige učiteľov.

Nádherný film! - silný presne v mojom najmilovanejšom žánri umierneného fantastična jemne prenikajúceho do presne zachytenej historickej reality. Vášnivý a pritom odmeraný príbeh, studený a súčasne plný citu, zachytávajúci magickú krásu stáročia kultivovanej českej krajiny. Podobných námetov sú k dispozícií kvantá a preto nedokážem pochopiť, že českí filmári takmer vobec nevyužívajú tú príťažlivú zmes, ktorú im geografia a história ich kotliny ponúka ako na tanieri... - maximálne pre kašírované kostýmové rozprávky plné pitvoriacich sa hercov. HASTRMAN sa preto v mojom pohľade týči ako monolit medzi záplavou tohoto poňatia fantastického filmu, súčasného braku a primitivizmu čerpajúceho z povrchnosti prítomnej doby. A to musí všetkým tým profesionálnym filmárom natočiť herec a hudobník! Je celkom evidentné, že Havelka je na rozdiel od týchto remeselníkov pera a kamery, ktorým chýba zmysel pre poéziu, skutočným umelcom. Knihu som nečítal, podľa viacerých ohlasov sa jedná o naratívne a kompozične omnoho zložitejšie dielo, ale čo z neho vydestilovali pre film, teda to, čo by na západe nazvali fantasy a u nás je to folklór, vlastne akási rozprávka pre dospelých, plná potláčanej sexuality a žiadostivosti v prostredí verne oživenej minulosti a ľudových tradícií, je pre mňa malým filmovým klenotom. Samozrejme by to nešlo bez uhrančivých hereckých výkonov, ktoré sú proti sebe v maximálnej možnej miere odlišné, ale oba (či dokonca všetky tri) vo svojej polohe až geniálne - pričom pre divácky požitok je vlastne nepodstatné, či je to dané hereckým umením alebo typovou prirodzenosťou predstaviteľov.

Ak by ste sa k tejto surrealistickej hororovej groteske dostali náhodou a nie preto, že vyhľadávate filmový bizár, veru neviem, či by som vás ľutoval alebo vám závidel. Zmätok nastáva už keď si uvedomíte, že hlavné postavy sa volajú Georgeous a Fantasy. A keď takmer jediná mužská postava zahlási: "Leone said, your music is better than Morricone´s", malo by vám byť všetko jasné... - ale nebude. Ak má tento film nejaké príbuzenstvo, tak nejde o Leoneho, ale Argenta. A podobne ako SUSPIRIA z toho istého roku je to číra filmová imaginácia, ktorá sa ťažko popisuje slovami.

Najviac mi to pripomínalo VAN HELSINGA, len lepšie natočeného, brutálnejšieho a pusteného väčšou rýchlosťou. Podobne ako SÚDNY DEŇ je to krvavá zábava s mišmašom motívov, ktorá sa bez nadýchnutia valí dopredu a ani trochu sa neberie vážne. V momentoch, kedy to scenár vyžaduje, tak pôsobí nepresvedčivo až trápne. Nasadené nemilosrdné tempo, z ktorého sa do konca nezľaví, vôbec neumožňuje dostať sa do príbehu. Marshall totiž vôbec nebuduje atmosféru ani vzťah k postavám. Tie sú nahodené ako šablóny - ostatne podobne aj centrálny dej - a jednotlivé zastavenia príbehu nevyťažené a nedotiahnuté, skok sem - skok tam. Trollovia, zombies aj pekelné monštrá ako vystrihnuté zo SILENT HILLU, už ani nehovoriac o vyslovene luxusnej Babe Jage, tak vychádzajú nazmar, podobne ako hláškujúci Hellboy, studená škótska výprava či pekná morová čarodejnica z Artušových čias. Po tejto skúsenosti by som vážne ocenil, keby Marshalla vrátili ku komornejším projektom s pevnými mantinelmi, kde je jeho udivujúca energia využitá pre dobro projektu a nápaditosť vyniká ďaleko efektívnejšie.