SeanLSD

Shyamalan má neuveriteľnú schopnosť vlastnú iba veľkým umelcom podať zaujímavú myšlienku čisto, nepreplácane, ale pritom ju doviesť za hranice do krajných, často šokujúcich dôsledkov. Používa pritom skromnú, ale dokonale účinnú formu, z ktorej spravil bezmála svoj vlastný žáner, precízne režirované minimalistické stupňovanie strachu a tajomna. Všetko v jeho najlepších filmoch má svoj význam, niet tam balastu či zbytočných záberov. Kým jeho výlety do komerčnejších žánrových vôd neboli príliš uspokojivé a ostatné sú viac-menej formálnou hrou s vlastnými pravidlami, po NÁVŠTEVE je evidentný návrat k osvedčenému a súčasne do najlepšej formy. Osobne sa mi vidí ROZPOLTENÝ popri ŠIESTOM ZMYSLE jeho najlepším dielom. Tu navyše okrem prekvapujúcej pointy a istej réžie, vďaka ktorej si ich človek užije aj na viackrát, máme jasnú tému, preskúmavanie možného, vzrušujúce pátranie a provokatívne myšlienky vo v podstate jednoduchom deji, ktorý ale ide brutálne do hĺbky. Je to psychologická výprava do hlbín možného v ľudskej psychike, pritom geniálne obalená v jednoduchom žánrovom obale teenagerského thrilleru, aj so všetkými potrebnými atribútmi, vrátane šťavnatých stredoškoláčok v spodnom prádle. Ich atraktivita dosť odvádza od námetu nabitého významami a úvahami o potenciálnom. Spôsob vedenia príbehu je iba jedným z možných a necháva diváka domýšľať si ďalšie, čo je umožnené totálnou dejovou prehľadnosťou. A k tomu všetkému ultimátny trumf, eso v rukáve - JAMES McAVOY, diabol v koži herca! Ten chlapík si zaslúži všetky herecké ceny roka! S jednou tvárou dokonale stvárniť 7 osobností, a to dokonca do extrému, keď sa jedna z nich snaží hrať inú!! Som si istý, že scény jeho kreácií si budú ľudia prehrávať znovu a znovu.. Spoilerová čerešnička na konci = prepojenie s VYVOLENÝM a lahodne nahodená vábnička k fantazírovaniu o osobnom komiksovom multiverze, tak civilnom a realistickom, respektívne tak znepokojivom a vzrušujúcom, že sa tají dych - alebo rozbúcha srdce.

Depp a co. týmto skoro hodinovým neveľmi vtipným blábolom celkom jasne vyjadrili svoj politický názor a súčasne sa ním Johnny zaradil po bok celého radu svojich kolegov, ktorí si už zahrali amerického prezidenta - aj keď iba budúceho a napriek tomu, že cieľom filmu bolo dosiahnuť zrejme pravý opak.

Veru škoda nedotiahnutého scenára! Mohla to byť taká cieľavedomá a nadčasová herná pecka ako pred rokom EDGE OF TOMORROW, pretože nadšená sviežosť a burácajúca energia v podstate neznámeho tímu zaštíteného legendárnymi producentmi Marshallom a Milchanom z ASSASSIN´S CREED priam sálala! Jasná vízia a nepreplácanosť čistého vycibreného dizajnu, umné spájanie žánrov akčného historického spektáklu, sci-fi a fantasy ako aj predstaviteľ hlavnej úlohy, charakterový herec, ktorého viacej vídať v akčných trhákoch, sú totiž jednoznačnými kladmi a tvorcovia ma mali presne tam, kde chceli. Už dávnejšie som sa do nejakého filmu nedostal tak ľahko a ochotne.

Údajne čínska legenda o tom, ako zas raz musel prísť nejaký barbar zo západu zachrániť budúce miliardy nielen Číňanov... - pravdaže celého nenažraného rôznofarebného ľudstva pred nenažranou armádou jednofarebných netvorov, symbolov nenažranosti. Väčšinu času to vyzerá ako VESMÍRNA PECHOTA s ťažkopádnym posolstvom o tom, že strety kultúr sú blahom pre celé ľudstvo. Individualita príšelca sa totiž stretáva s kolektívnou silou vo veľkej strategickej hre, ktorá vyznieva plytko ako drahá konzumná jednohubka s protikonzumným posolstvom, ktorá lepšie vyzerá ako chutí. P. S. Zaujímalo by ma, čo na tom scenári robil Tony Gilroy.

Obyčajný príbeh v neobyčajnom balení, ktorého každé ročné obdobie pocitovo pohltí a nechá zabudnúť na všetky ostatné, akoby ani neexistovali - ak vás zastihne v správnej (= romantickej) chvíli. Ako môže takýto film zaujať niekoho, v kom jazz nevzbudzuje nič emocionálne, žáner muzikálu fakt nemusí a o klasickom Hollywoode vie starú belu ? Jedine tak, že ho osloví intelelktuálne v prípade jazzu a filmárskej virtuozity (fantastickou kamerou snímané dlhé pohyblivé scény bez strihu museli byť sakramentsky náročné) a emocionálne vo všetkom ostatnom, vrátane faktu, že ani toho muzikálu tam napokon zas tak veľa nebolo. Hoci to na začiatku vyzerá na dlhometrážnu variáciu reklamy na Coca-Colu a spevom sa rozhodne nešetrí, postupom času je stále jasnejšie, že sa to na muzikál iba tak hrá a každou chvíľou je z toho lepší a lepší romantický príbeh, kde sa núka mnohé k oduševneniu. Napríklad nadšenie a láska k umeniu, mimoriadne tvorivé prekračovanie hraníc viacerých realít, charizmatické herectvo postáv, ktoré vás samy osebe nijako nedojímajú, či vždy vďačnú tému rozporu medzi túžbou po úspechu a odvahou ísť si svojou vlastnou cestou za každú cenu. Ale najdôležitejší je správny moment! Hoci vzťah medzi postavami je vybudovaný len tak ledabolo (ale však nevzniká tak plno veľkých lások, nech už s akýmkoľvek koncom ?) a súboj medzi nasledovaním svojich snov a ich obetovaním veľkej láske nie je práve najoriginálnejší, keď vás LA LA LAND zastihne práve v tej fáze života, ktorú majú hrdinovia na Jeseň aj s totožným sľubom vernosti, netušiac, čo prinesie ďalšia zima, máte zamiesené na poctivé citové odpálenie. Zasiahnutí citmi, ktoré zrkadlia vaše rozpoloženie na filmovom plátne, ľahko zabudnete na nudu zo spevavého začiatku, zvlášť keď vidíte, ako dôstojne sa s tým hrdinovia vysporiadali, jedným krásnym gestom prijali fatálnu nemožnosť všetko vybalansovať, ísť súčasne viacerými cestami, zvládnuť všetky protiklady, nástrahy a pasce života... Nerozmýšľajme preto nad tým, ako by sa cítilii, keby popritom svoj americký sen ako drvivá väčšina obyčajných, nefilmových nehrdinov nedosiahli, zostanúc len chudákmi, ktorým všetko pretieklo medzi prstami a radšej sa radujme z toho, že príde nová Jar, nová láska, nový muzikál...

Najlepší hraný dokument, čo som kedy videl. Naozaj. Chcem to vidieť znovu a znovu! (10. hodnotenie = 82 %)

Poliaci poňali ikonickú postavu československej kultúry so svojim typickým ironickým nadhľadom a odstupom, ktorých by Česi sami v takomto prípade zrejme nikdy neboli schopní.

Akosi som sa nedokázal dopátrať, čoho sa týka názov filmu...

Akoby ďalšia filmová verzia PANELÁKU (atď.), ktorá svoju typickú tému slovenskej kultúry - krízu stredného veku a vzťahy obyčajných, panelákových ľudí - nedokáže posunúť nikam ďalej a niečo z nej vyťažiť. Všetko je plné únavy a prázdnoty, ktorú sa však ani v najmenšom nepokúsili stvárniť nejakým zaujímavejším formálnym prístupom. Všetko v rámci príbehu je predvídateľné, potvrdzujú sa tu najošúchanejšie stereotypy a slimačie tempo je v druhej polovici už také smrteľné, že sa nedá hovoriť ani o zneužívaní Landlovej sympatickosti, lebo dohromady nemá čo hrať a divák to jeho jachtanie pomaly, ale isto začína nenávidieť.

Videl som do dvoch tretín, a vyvolalo silnú túžbu dopozerať do konca - to znamená výborne.