Paldiny

Po 2x už nie taký záchvat bránice, ale niektoré hlášky od De Nira - Billy Crystala - Viterelliho zostávajú večné. Čo už nie, tak príbeh aký pri opakovanej projekcii začnete vnímať o čosi viac a zistíte že nemá čo ponúknuť, len rutinérsky využíva mafiánske prostredie. Samozrejme pohľad zo strany psychiatra liečiaceho vymäknutého mafiána a v závere pred hlavami ostatných rodín kmotrovsky fackujúceho Luca Brasiho je v skutku nezabudnuteľný. Síce De Niro v roli prehrávajúceho sem - tam svoju postavu prehráva až moc a typické priestrely mozgovej kôry v popravách chýbajú i tak "Analyzuj" predstavuje silne nadpriemernú komédiu s fungujúcimi narážkami na slávne kúsky a vtipnými slovnými prestrelkami.

"Veru neradno sa zahrávať so zarámovaným Pánom domácim, ktorý vie odhaliť seba menší zajačí úmysel vykonávaný v jeho blízkosti.“ Že bratia Coenovci točia filmy tak trochu inak už vieme, že je každý jeden námet hravý, miestami naivný a predsa presvedčivý vieme tiež. Odcudzovať ale Lupičov pani domácej (pre mňa výstižnejší názov než ten oficiálny) iba preto, že sa spracovaním líšia od Farga či Big Lebowskeho mi príde divné. Každý z týchto filmom je čímsi originálny, niektorý môže sadnúť viac (Big), iný menej (Fargo), každý má ale divákovi čo to ponúknuť. Na Lupičoch si cením, že sa na nič nehrajú, bavia úprimnosťou, vtipne napísanými postavami a čierno-čiernou pointou.

Veľmi zvláštne sci-fi aké nemusí sadnúť každému. Priznám sa, že ma pri prvom pokuse zhypnotizovalo do spánkového režimu, pri druhom som sa márne pokúšal pochopiť čo sa nám snaží Ridley zdeliť a pri treťom sa do tej nezameniteľnej atmosféry zamiloval. Ponurosť, vycibrené exteriéry a netradičná hudba sú len pevné základy inak silného príbehu o nádeji v prežitie a chlade, ktorý bol kedysi niečím iným. Neustále upršané počasie len korešponduje stav mysle ľudí, ktorá stratila vieru v lepší zajtrajšok a použité zvuky iba nepríjemne hypnotizujú tú našu. Blade Runner je sci-fi, ktoré sa dá buď zavrhnúť (jednoduchšia cesta), alebo precítiť a poslušne pred nim smeknúť klobúk. Tú druhú cestu dosiahne divák tým, ak pristúpi na režisérovu hru, potom zostáva len otázkou času kedy zachytí odkaz aký je vo svojej podstate krásne čitateľný. Chcem však upozorniť na dabing, ktorý sa zakotúľal do Finálneho zostrihu, no nie je ním. Nevynecháva oný zbytočný monológ hlavnej postavy, preto až uprednostnením originálneho znenia sa dostanete maximálne pod kožu tohto magického diela.

Poctivá gangsterka. Scott dokazuje, že je v životopisných drámach rovnako doma ako Howard či Scorsese. Denzel Washington čoby ambiciózny Frank Lucas má charizmy na rozdávanie a Russell Crowe v roli šupáckeho detektíva bol snáď vystrihnutý z prelomu 60/70 rokov. Film nerozdeľuje postavy na dobrú či tú druhú stranu. Preto je zaujímavé sledovať ich vývin, ich vynaliezavosť, s tým súvisiace charakterové prednosti aj nedostatky a z nich plynúce chyby. Kolorit špinavých NY ulíc celkový obraz perfektne rámuje * * * * * Rozšírená verzia neponúka jediný dôležitý moment, pre ktorý by sa ju oplatilo uprednostniť. Predlžuje pár dialógov, v ktorých neodznie nič podstatné. Sledujeme zoznámenie sa s Miss Portoriko, neskôr budúcou pani Lucasovou. Flashback so psom predbieha pohladeniu na pohrebnej hostine, ale žeby bol preto posledný výstrel emotívnejší, sa nedá povedať. Ďalej tu je zbytočná scénka s taxikárom, ktorý dostane cez držku a žaluje detektíva. Bez patričného uzavretia. Alternatívny záver zase poukazuje na vyrovnanie dvoch svetov medzi ktorými bol po celú dobu priepastný rozdiel životnej úrovne. Menej býva viac, aj tieto scény mohli zostať medzi riadkami.

Po tom ako si to skazil v Rusku John McClane, tvrdo dopadol aj Frank Moses. Druhý diel RED-a trpí bežným syndrómom pokračovania, väčší rozpočet, viac akcie, vtípkov aj známych tvárí, čo hrá znovu v jeho neprospech. Odľahčenie nahradila kŕč a prehrávanie hercov na čele s afektovaným Willisom a ešte teatrálnejším Hopkinsom v najhoršej roli kariéry, akého z časti zachraňuje rutinný český dabing. Ten si nájde slabšiu chvíľu pri najvydarenejšom fóre s emigráciou do Iránu aký sa neunúva ani nepreložiť. Príbeh o záchrane sveta striedajúci zápletku záchrany seba samých z jednotky nijak zvlášť nepotrápi závity, zato neustálym skákaním z jednej lokality do druhej vytvorí dokonalý guláš v tom čo sa na plátne deje. "Dvojka“ sa síce snaží držať nastolené pravidlá (netradičné prechody, Willisova akrobacia s autom), lenže vo výsledku pôsobí skratovite, neprirodzene, tak akosi nasilu a divák to cíti.

Svižná jazda po seniorsky si nemohla vybrať lepší čas nástupu. Bruce nabitý úspešným 4.0 a cameom z kultovej scénky Postradateľných pribral na mene, čím si do tímu dovolil pozvať posily zvučných mien s tvárou Freemana, Malkovicha a kráľovny Helen. Žánrovo nejde o typický akčňák, nejde ani o ktovieakú bombu, skôr takú akčnú komédiu balansujúcu na hrane nostalgiou opradeného béčka a moderného filmu. Potešia originálne pohľadnicové prechody medzi scénami, elegán Karl Urban a vtipné takmer mafiánske praktiky (a čo tá žena? Poznám jeden močiar s aligátormi). Príbeh je ako inak druhoradý, všetko navôkol príjemne odľahčené a to mi pri takomto druhu filmu k spokojnosti stačí.

Obavy zo slabej formy boli zbytočné. Coppola si záver dvornej trilógie nenechal pokaziť mdlou desaťročnicou. Michael Corleone vo viere očistenia nelichotivej vizitky mení kurz na katolickú cirkev, aby nakoniec zistil, že to najväčšie zlo sa skrýva tam, kde by ho nik nehľadal. Scenár si vo veľkej miere zakladá na nostalgii a rodinných hodnotách, pričom tá odvrátená časť je braná skôr okrajovo. To zamrzí najmä v strede filmu, kde to s tempom mierne drhne, aby všetko vrátila do starých koľají úprimná spoveď a najvýstižnejší záver, vyvracajúci všetky bludné fámy o dobrých koncoch. Temperamentný Andy Garcia, čoby potomok Sonnyho, preberá štafetu a popravde jeho postava nemohla byť lepšie obsadená. Aj vďaka nemu pôsobí pomerne nekonvenčný románik uveriteľným dojmom. Tretieho Kmotra rovnako považujem za veľmi vydarenú a určite nie zbytočnú kapitolu, ktorá dôstojne uzatvára najkrajšiu mafiánsku ságu, aká kedy uzrela svetlo kinosál.

Coppola vedel, že sa po príbehovej stránke originálu nevyrovná, preto to s pokračovaním vyriešil veľmi umne a do prítomnosti vložil hneď celú líniu s detstvom a vzostupom Vita Andoliniho. Skákaním v čase tak šikovne maskuje jednoduchší príbeh, ktorý Pacinova línia ponúka. Mladý Al sa stáva plnohodnotným nástupcom Marlona Branda, škoda len ťažšej orientácie vo víre nových postáv a nadmerného úbytku výraznejších tvárí akými prekypoval prvý diel. Najsilnejší prírastok tak zastáva Robert De Niro, čoby mladá verzia Andoliniho, vďaka ktorému dosahujú výlety do minulosti rovnako vysokej úrovne. Druhý Kmotr je kus poctivej filmáričiny a dosť možno najkvalitnejšie pokračovanie vôbec, akému nechýba pedantné spracovanie oboch generačných období, silné okamžiky a opäť bezchybný záver.

Rozmýšľam akými superlatívami ovenčiť film, ktorý už predo mnou vyzdvihla celá rada zanietených pisálkov. Takto to zhruba dopadne, keď sa do správnych rúk dostane kniha s obrím potenciálom a hereckou zostavou prvej triedy. Máme tu biely prášok, ktorý koncom 40-tych rokov rozvíril vášne najväčších taliansko-amerických hlavúnov a máme tu rodinu pre akú je vernosť viac než vierovyznaním. Hromada vyšperkovaných scén z akých hneď niekoľko patrí do kategórie legendárnych (vstávanie s konskou hlavou, scéna s pomarančom, chladnokrvný trest opaskom) a dočkala sa nespočetného citovania či paródií. Prvý Kmotr nemohol po filmovej stránke dopadnúť lepšie a ja sa iba teším, že si tento neopakovateľný zážitok môžem opakovane púšťať dookola a po novom aj v remastrovanom prevedení.

Toľký potenciál a predsa to nevyšlo. Ťažko povedať či za to môžu hviezdy na oblohe, za kamerou či pred ňou, ale už dlho som sa pri blockbastri tak nenudil. Všetko pri tom hralo v jeho prospech, Arnold na vrchole, McTiernan tesne pred ním (áno Die Hard 3 sa ľúbila viac) a k tomu atraktívne spojenie reálneho sveta so svetom akčného hrdinu. Okrem konfrontácie oboch polí tu môžeme nájsť, početné narážky nielen na akčňáky, ale aj celú hromadu známych osobností, povinné explózie plus hlučnú akciu. Čo už tomu chýba je šťava a spontánnosť akou prekypovali práve tie kúsky aké Hrdina paroduje. Last Action Hero je natočený v akomsi kŕči, kde chápate vtipom, len sa na nich nesmejete. Výslednému dojmu neprospieva ani prestrelená minutáž (uťahanejší záver by ste len sťažka hľadali) a náklonnosť k detskému publiku, na čo vtipne odkazuje scénka s vulgarizmom na servítku, ktorý sa nesmie prečítať. Toto je film pre lunaparky a nie pre fanúšikov žánru, tí sa občas zaglebia, ale pri tom to končí. Chvála nebesiam, že akčných hrdinov máme viac a ešte ten rok druhý povolaný dokázal pretaviť podružný námet na výbornú "Buďte dobrý John Spartan".