Paldiny

Jeden z najzbytočnejších blockbastrov poslednej doby, pri ktorom sa mi len potvrdilo, že Jack Black nie je herec pre hlavnú rolu. Hard Rock rovnako obľubujem, ale pchať ho do každého filmu už zaváňa trápnosťou. Scenár i napriek tomu, že hádže moderný pohľad na klasickú rozprávku, neprináša nič nové, len bez zmyslu kope do všetkého čo sa nakrútilo, alebo odohralo za posledné roky. Priehľadné triky na zážitku tiež nepridajú a jediné pozitívum tak prináša kratšia minutáž s rýchlym sledom udalostí, pri ktorom aspoň nuda nehrozí.

Vieme, že dokonalosť neexistuje, a predsa ju hľadáme. A popritom aj tá seba menšia spomienka môže mať v konečnom dôsledku obrovský význam. Toť hlavná myšlienka fascinujúceho filmu, ktorý jednoducho musí na človeka zapôsobiť. Teraz zostáva len otázkou, akú uložiť a akú nechať odísť.

Pravdepodobne najoriginálnejšia rozprávka z našich končín. Jakubisko chrlí nápadmi (zasneží aj v Afrike) a plne využíva krásu našich hôr, prírody aj folklóru bez toho, aby vyznel otravne. Aj po rokoch ma milo prekvapuje temnejšie pozadie, máme tu chodiacu smrť, zákerný močiar so smolou i zvieratká s nepriaznivým osudom. Skrátka nefalšovaná slovanská romantika, kde sa okrem lásky, povinného happy endu poukazuje na ľudskú slabosť a všadeprítomnú depresiu.

Keby som nebol zasvätený, dám ruku do ohňa, že ide príbeh zo života. Dej točiaci sa okolo outsjderky s ťarchou 30-tich rokov spočiatku pripomína osud Talianskeho žrebca, ale čo prinesú nasledujúce minúty vyvracia na ruby tradičné poňatie príbuzných filmov. Spoľahlivý Morgan, čoby vyslúžili boxer a rozprávač, pôsobí síce ako pridaná hodnota, no v príbehu si miesto zastane. Najdôležitejšie role pripadajú Eastwoodovi s Hilary, ktorých vzťah by v závere odsúdila nejedná cirkev a rozplakala nejedného racionálne zmýšľajúceho človeka. Skutočne silný filmový zážitok.

Pravdepodobne vrchol českého dabingu a dosť možno aj Tarantinovej tvorby. Quentinovi sa podaril husársky kúsok, vtesnať do nulového rozpočtu toľko hviezd, nezabudnuteľných momentov a zkultovnených hlášok sa len tak nevidí. Kumšt originality dodáva tiež elegantné poprehadzovanie scénok a božský soundtrack. Fenomén, akému nie je žiaden iný podobný, akurát tá nekonečná storka s hodinkami v konečníku bola už trochu príliš. A ešte si rád nechám vysvetliť obdĺžnik, čo narysovala Mia v aute.

Krajšiu labutiu pieseň Eastwoodova kariéra dostať nemohla. Až na pár nevýrazných hereckých prejavov z vedľajších kruhov je film dokonalý v každom ohľade. Vyšlo mu obsadenie dôležitých rolí, dialógy prirodzene striedajú odľahčené pasáže s tými dramatickými a melancholický soundtrack s chirurgickou presnosťou vystihuje a dokresľuje kľúčové scény. Odmyslíme si kompaktnosť, skladba filmu by sa dala rozdeliť do štyroch témat: diskriminácia, druhá šanca, pomsta a vykúpenie. Hlavný hrdina v nich nepôsobil nikdy mrzutejšie, zábavnejšie a presvedčivejšie. Navyše Gran Torino obsahuje tú najoriginálnejšiu a najnekompromisnejšiu prestrelku, o akej si iní borci môžu len nechať zdať.

Nezávideniahodná vízia budúcnosti. Technicky brilantné, myšlienkovo znepokojivé, obsahovo viac menej diskutabilné. Rozhodne nečakajte veľkolepú prehliadku futuristických lokalít a nových technologických vymožeností. Film je podaný v komornejšom duchu, venuje sa postavám, stavia si na postupnom budovaní atmosféry. Vo vyhrotených scénach neprestáva prekvapovať neprerušovanými, do detailu premyslenými zábermi (útok motoriek, scéna v zdemolovanom meste). Lenže príbehovo mi to príde absurdné s čím sa neviem stotožniť a film plne doceniť.

Za málo peňazí veľa hrôzy. Insidious je žiarivým príkladom, aké metódy sú na diváka najúčinnejšie. Päťčlenná rodina hľadá nový začiatok, no miesto toho si ich nájdu desivé prízraky. Wan je kúzelník s napätím, čo plnohodnotne využil pri Saw, Insidious na agresivite ešte pritvrdzuje. Hrôza a strach sú všadeprítomné, rozhodne pridá na intenzite nočná projekcia. Príchodom "pomocnej sily“ vstupuje na scénu nenápadný humor a finále sa dokonca prikláňa k mystery, kedy spoznávame slabé stránky temnoty. Tie našťastie demonštruje twist, aký je už taký Wanov trademark.

Po druhom zhliadnutí dvíham hodnotenie na 2* a vyššie ma nedonúti ani nasrdený Stormare so sekerou v ruke. Fargo je veľmi podivná zmeska krimi, bizarných pasáží a čierneho humoru, ktorej vážnosť končí s hromadným výskytom tupých postavičiek a pre príbeh zbytočných scén. Zmäteného McDormanda ešte viem prekúsnuť, ale to kotné teľa čo vyšetrovalo vraždu a navyše zobralo Oscara za hlavný výkon už nie. Je mi ľúto, ale skrátka neverím, že tak nemožné indivíduum by dokázalo nájsť čo i len stratenú protézu v babkinej izbe. Ako náhle sa na plátne objaví dvojica Buscemi - Stormare, rázom dostáva film tie správne grády, coenovsky typický humor začína fungovať a príbeh pracovať naplno. Všetko medzi tým je ako keby postrihané z lacného kanadského seriálu, čo nesie za následok, že strácate kontakt s hlavnými postavami. A tu kotví zdroj problému. Film sa rozhodol ísť vlastnou cestou a tá nemusí sadnúť každému, možno ani tým čo uchádzajú na Coenovskej tvorbe. P.S. Sorry Tošo asi tiež patrím k nim.

Vydarená ducharina s vynikajúcim ozvučením, na ktorom si zakladajú infarktové ľakačky (pri kúpeľňovej mi opadali aj chlpy na nose). Škoda, že zavšivený dom po čase začne hrať už iba na efekt, s čím dôjde na vypúšťanie úľov, ľutovanie obetí a trápnu odrodu Shinning vyvrcholenia. Po počiatočnom nadšení tak pozitívny dojem už len klesá a klesá.