Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (1 575)

plakát

Specialista (1994) 

Po plodnom roku 93 Stallone nezaháľal a prišiel s explozívnym Špecialistom. V ňom stoja proti Rayovi Quickovi rovno traja záporáci a ani to mu nezabráni, aby si aj na večer spravil program. Akcia si miesto ohlušujúcich samopalov zakladá na momente prekvapenia nastražených bômb, dej zase smrdí mafiánskym prostredím, hlášky šteklia bránicu a Sharon aj čosi iné. A aby mali z toho niečo aj deti, tak nechýba výchovný rozmer, kedy sa Sly neostýcha vyprevadiť z MHD trebárs aj nevychovaného vagabunda. Mať tie správne zásady je skrátka vždy na prvom mieste.

plakát

Cliffhanger (1993) 

Adrenalínová pecka, aká odštartovala úspešnú dráhu trhákov a zároveň Sylvestrovi prinavrátila vedenie v maratóne o trón nesmrteľných. Sly si pre rolu horského záchranára vybrúsil na chrbte posledný sval a pod drobnohľadom režiséra druhej Pasce sa pustil do zločincov, čo by si radi skrátili čakanie na dôchodok. Lenže to by proti ním nemohol stáť minulosťou poznačený Walter Gabe a drsná matička príroda. A je to práve ona, kto je tu pánom diania, skalnaté hory, lavíny, jaskyne, okrídlené myši, jednoducho prežiť môžu len tí najsilnejší. Dejová linka je poprepletaná zvratmi, hlavný záporák vypúšťa jednu perlu za druhou a do toho hrmí výborný hudobný doprovod. A síce, dnes už odlíšime, čo natáčali v horách a čo v štúdiu, originalita, drsnosť, sympatickí hrdinovia a slizkí bastardi robia z Cliffhangera nervydrásajúci thriller, ktorý za svoju existenciu môže poďakovať Johnu McClanovi.

plakát

Expendables: Postradatelní 2 (2012) 

Úspechom prvého dielu nabral rozpočet na výške a obsadenie na menách. Okrem starej party prichádza atraktívny záporácky tandem Van Damme-Adkins, v cameu sa objavuje Chuck Norris a svätá trojica sa spoločne chopí zbrane. Dej tentokrát na tému "pomsta“ mieri viac na humor a ustupuje od vážnejšie ladenej jednotky. Režisérske žezlo Stallone odovzdal Westovi, akého Con Air patril k tomu najlepšiemu z vitríny deväťdesiatok a konečnému výsledku to iba prospelo. Strih je prehľadnejší a akcia veľkolepejšia, úvodnú dynamickú pätnásťminútovku považujem za to naj z celej série. A to nehovorím o návykovej melódii čo obľúbených borcov sprevádza. Film má výborné načasovanie vtipných momentov, nezabudnuteľné Lundgrenove kreácie (zakaždým plačem, keď odhodí sliepku z náklaďáku) či monumentálne Norissové výstupy. Aj napriek požiadavke Chucka, aby zo scenára zmizli všetky sprosté slová, sa môžeme tešiť na poctivú krvavú fontánu z každého presného zásahu, každej rozmašírovanej hlavy a zároveň dodávajúcu potrebnú dramatickosť pri poprave jedného EX. Film síce miestami hopsá s tempom, avšak hladinou testosterónu a zábavy dosahuje červenej úrovne. Čo tam po tom, že ľudia padajú v miestach, kde nikto nestrieľa, toľkú energiu a toľký drajv sotva nájdete na inej adrese. A povedzme si úprimne, technicky bezchybné neboli ani kultové zárezy a predsa ich milujeme. Druhý diel tržbovo v USA nepresvedčil, celosvetovo ale zarobil viac než predchodca, vďaka čomu môže Sly rozširovať rady Postradateľných aj naďalej.

plakát

Expendables: Postradatelní (2010) 

Rok 2010 predstavoval splnenie snov všetkým sobotňajším fanúšikom niekdajšej TV Nova. Stallone po vydarených rozlúčkach dvoch veľkých R oprášil zoznam ďalších borcov, ktorí kedysi plnili kinosály. Dej na tému "zvrhnutie diktátora“ prináša hlučné prestrelky, kontaktné bitky, úderné hlášky a správnu chémiu ostrieľanej party. Hviezdami plátna sú flegmatický Stallone, chlapácky Statham, polovičný (ale iba výškou) Jet Li a samozrejme drsný Lundgren. Filmu sa nepodarilo vysporiadať s momentálnym neduhom rýchlo-strihu, tiež krvi čo vyteká z počítača a nedotiahnutých trikov všeobecne. Všetky slabšie momenty vie bez problémov strčiť do kapsy dnes už legendárna scénka z kostolíka * * * * * v režisérskej verzii sa viac rozpráva, dlhšia je rúbanica Lundgrena s Jetom Li i záverečné inferno vo Vilene. Opticky sa môže zdať, že prichádza tiež s prehľadnejším strihom, aký však zmierňuje sadistické momenty s nožom v krku či pohľadom na horiaceho Austina. Tieto momenty boli skrátené, čo je po jednej stránke na škodu veci, no po druhej v rýchlejšom slede obrázkov zanikajú slabšie triky. Takže tu môžeme diskutovať či (ne)šlo o zmeny k lepšiemu. Kde už bol strih citeľne na škodu, tak pri odstránení jedného šťavnatého headshotu zo záverečného masoxu. Výrazne sa zmenila hudobná stopa, kde zaujme úvodná titulková pasáž s melancholickou skladbou Sinner´s Prayer, aká dostáva snímku do inej nálady. Takej, o akú sa snažil Mickey Roorke v svojej bolestivej výpovedi. Druhá doplnená Diamond Eyes si ukradla priestor počas finálnej bitky. Vtedy už ale hrá na efekt a v porovnaní s adrenalínovou prestrelkou pôsobí príliš klipovite. Osobne aj preto uprednostňujem kino verziu, ktorá mi príde dynamickejšia a s väčším ťahom na bránu. A veruže ten ťah Postradateľní majú, ba čo viac sa im podarilo rozpútať vítanú diskusiu o ďalších zúčastnených pre nové pokračovania.

plakát

Démoni (1985) 

Z kino návštevníkov začne vznikať nasrdená horda zombies. Toť príbeh a teraz to podstatnejšie, je tu hromada gore, litre podivne sfarbeného slizu a reve do toho heavy metal. Skrátka rezničina s talianskou pečiatkou. Ale POZOR! Film je k videniu vo viacerých verziách, ak však narazíte na pošuka, ktorý prechádza britvou priateľkin prsník, ste správne. A ešte niečo pre nostalgikov, na internete dostupné tiež simultánne.

plakát

Tenkrát na Západě (1968) 

Čím je pre gangsterky Leonova labutia pieseň, tým pre westerny Vtedy na západe. Škoda, že film dokáže plne doceniť iba fanúšik žánru, pričom ostatným zostáva zložiť pomyselný klobúk pred úžasnou kamerou, neodolateľnou Leoneho hrou s divákom a hudbou tak krásnou, že nás všetkých prežije.

plakát

Čistá duše (2001) 

Aký je rozdiel medzi šialencom a géniom? Má vôbec niekto právo podľa akýchsi termínov a tabuliek hodnotiť kto je "normálny" a kto zas "blázon"? Čistá duša nám síce nedá odpoveď na tieto otázky, avšak dovolí nahliadnuť do vnútra človeka, ktorý bol iný než ľudia v jeho okolí. Russel Crowe sa pomaly blíži k hereckému vrcholu, Jennifer Connely je mladá a krásna, no a Howard ako režisér znovu remeselne precízny. I napriek výbornému dojmu mi druhé "ja" nedovolí tento krásny a častokrát dych berúci snímok ohodnotiť plným počtom.

plakát

...a spravedlnost pro všechny (1979) 

S právnikmi je to zložité, jedni obhajujú nevinných, druhí vinných, ibaže klaďasi nie sú ani tí kladní, nakoľko hneď s budúcim prípadom si s padúchmi role vymenia. So zákonmi? S tými je to zložité, vedia vás kvôli rozbitému svetlu na aute pri zlom zoskupení hviezd, pokojne strčiť na dva roky za mreže medzi domáce pečivo a prítulných zabijakov. A so sudcami? Aj s týmito pánmi zákona je to zložité, keď zrovna neobedujú na rímse s trčiacimi nohami nad hlavami okoloidúcich, tak na pánskych toaletách oblizujú hlaveň pušky, aby poobede na to v taláre rozhodovali o stovkách osudov. Cítite v tom iróniu? Film ponúka aj tú, ale hlavne ponúka kvalitný príbeh plný hercov, ktorým veríte každý pohyb, každú frázu, skvelý scenár s nepredvídateľnými rozuzleniami jednotlivých prípadov, tiež dopady na odsúdených a občas aj právnych zástupcov vtedy, keď zavetria pocit zodpovednosti. Rovnako si z neho odnesiete slušnú pachuť z nastavených procesov, aké šablónovito triedia zloduchov a tých druhých bez nejakej ľudskej zložky. Nech sa páči, lepší film z právnického prostredia už asi nebude.

plakát

Kobra (1986) 

Stallone čoby nekompromisný liek proti zločinu prichádza po dvoch veľkých "R" s treťou nezameniteľnou postavou. Marion Cobretti samotársky drsňácky poliš si na jednu stranu potrpí na slušnosť, zároveň vyšetruje tvrdším metrom. Štýlovo pacifikuje grázlov v slnečných okuliaroch a so zápalkou v ústach, keď zrovna nestíha mu auto sere z výfuku nitro, cez obednú pauzu si studenú pizzu servíruje nožnicami a keď príde čas na hygienu, tú dopraje svojmu kvéru uloženému v tégliku od vajíčok. Čo do filmových atribútov sú herecké výkony rovnako ako zápletka naprosto mizivé, čo do atribútov akčných flákov zas záporáci slizkí až na kosť, akcia nainfikovaná adrenalínom, strih klipovo osemdesiatkový a hlášky úderne odzbrojujúce. Skrátka film plný paradoxov aký je len ďalším tupým béčkom kráčajúcim v štýle Komanda a na aké by som si pre jeho kúzlo vystál radu aj dnes. Ale keď tak nad tým rozmýšľam, neviem či by som v tej rade nestál sám.

plakát

Sedm (1995) 

Tak tento majstrovský kúsok dostane diváka snáď všetkým, čo môže správny thriller ponúknuť. Celou minutážou dominuje ponurá atmosféra, aká v spojení s nevyspytateľným scenárom, bezchybnými hercami a najmä do kosti vygradovaným finále pripraví dlhotrvajúcu paralýzu.